Spoločenská situácia na Slovensku

Spoločenská situácia na Slovensku
Naproti situácii z prvej vlny realizmu sa prehĺbil síce postup kapitalizmu na Slovensku a začal sa proces proletarizácie roľníkov, čo viedlo k vzniku novej spoločenskej vrstvy – proletariátu, ale na strane druhej sociálny a národnostný útlak neprestával. V politickom života Slovenska však nastali radikálne zmeny. Dochádza ku kríze starších politikov a diferenciácii doposiaľ jednotného politického života. Staršia generácia bola združená v Národnej strane z ktorej sa tera odčlenila skupina okolo Hlinku, Jurigu a Skyčáka, ktorý založili v 1913 Slovenskú ľudovú stranu a začali vydávať ľudové noviny. Mladšia generácia sa delila na dve časti. Na hlasistov, ktorý študovali v Prahe, prevzali hlavne názory Masaryka, boli za sociálne reformy, mali časopis Hlas, medzi ktorých patrí Vavro Šrobár a Pavel Blaho a na Prúdistov, ktorý študovali v Budapešti napríklad Milan Hodža, ktorý mali časopis Prúdy.

Druhá vlna realizmu v slovenskej literatúre
Z klasického realizmu sa v tomto období prešlo na realizmus kritický. Spisovatelia sa odklonili od národnoobranného charakteru diel.
1) Témami diel sú sociálne problémy a ich vplyv na psychiku ľudí
2) Autori sú subjektívny, používa sa individuálny rozprávač
3) Dej sa odohráva už aj v mestách nie len na dedine
4) Autori sa snažia o psychologizáciu diela, v popredí je psychika postáv
5) V dielach je veľmi silne použitá technika realistického detailu
6) V poézii je hlavná postava často autoštylizáciou autora
7) Vo všetkých literárnych druhoch sa používajú krátke útvary
8) Autori kritizujú, ale nenachádzajú ani nehľadajú riešenia