VZNIK A VÝVIN SLOVENČINY

Začiatok hľadáme v období Veľkej Moravy
6. storočie: príchod Slovanov, oni preberajú niektoré názvy pohorí od Keltov a Germánov
9. storočie: príchod Konštantína a Metoda- zostavujú písmo hlaholika a prvý kultúrny jazyk staroslovienčina, ktorá sa používa v liturgii, v politike aj v kultúre.; staroslovienčina má niektoré hlásky, ktoré dnešná slovenčina už nemá, zanikli v 10. storočí (nosovky, tvrdý jer – y, mäkký znak – mäkčene.; hlaholika bola neskôr zjednodušená na cyriliku a dnes sa používa azbuka
10. storočie: po Metodovej smrti odchádzajú jeho žiaci z územia V.M., ustupuje staroslovienska vzdelanosť, opäť sa presadzuje latinčina a písmo latinka.; Slovensko sa stáva súčasťou Uhorska a do maďarčiny prenikajú niektoré slovanské výrazy
13. a 14. storočie: do latinčiny sa dostávajú slovakizmy a v 15. stor. sa ako jazyk začína používať čeština (súvisí so spanilými jazdami Husitov na Slovensko, expanzia slovenských študentov); používa sa aj slovakizovaná čeština (české slová so slovenskými koncovkami)
16. a 17. storočie: nástup reformácie (hnutie za obnovu, úpravu cirkvi, požaduje sa na bohoslužbách používať domáci jazyk); slovenský evanjelici používajú češtinu, katolíci cítia potrebu kodifikovať jazyk
18. storočie: Anton Bernolák – základom pre jeho jazyk sa stala západoslovienčina; 1787 – bol kodifikovaný Bernolákov jazyk, používali ho J. Hollý, J. Fándly; tento jazyk nepriali všetci vzdelanci, najväčším odporcom bol Kollár
19. storočie: (Ľ. Štúr) 1843 – kodifikovaný jazyk na základe stredoslovenských nárečí; Štúrov jazyk bol dôsledne fonetický – píš ako počuješ (deti), nepoužíval y, ani dvojhlásky; napísal – Náuka reči slovenskej; úpravy Štúrovho pravopisu – 1851 – Martin Hatala zaviedol písanie y, dvojhlások, ô, ä, nepísanie mäkčeňov de, te, ne, le, di, ti, ni, li; Krátka mluvnica slovenská – tu odôvodnil jazyk
20. storočie: Samuel Cambel- úprava jazyka; Václav Vážny – bol jazykovedcom v období 1. ČSR, uprednostňoval tvary blízke češtine; Po zániku ČSR – hnutie za očistenie jazyka od českých výrazov;
1953 – zjednodušil sa pravopis; poslednými úpravami prešiel jazyk r. 1991(písanie veľkých písmen ulíc, zrušenie výnimky z rytmického krátenia, zjednodušené písanie čiarky