6.2. Slovenský romantizmus

Slovenský romantizmus

obdobie po klasicizme a osvietenstve, pred realizmom
obdobie ohraničené dvoma veľkými revolučnými obdobiami vo svetovej histórii: 1789 – Veľká
francúzska revolúcia; 1848 – 1849 – protifeudálna celoeurópska revolúcia, nástup kapitalizmu
preromantizmus a romantizmus na Slovensku: 1830 -1850
od romantizmu k realizmu (prechodné obdobie): 1850 – 1875
romantizmus vo svetovej literatúre: posledná tretina 18. storočia až do konca polovice 19. storočia
znaky svetového romantizmu:
– revolučnosť
– požiadavka tvorivej slobody umelca
– subjektivizmus
– emocionalita a sentimentalizmus
– spontánnosť
– iracionalizmus – cit, vášne, fantázia a vôľa sú dôležitejšie ako racionalizmus klasicizmu
– otázka: „Čo je to národ?“ – nacionalizmus
– využitie historických tém a námetov
– mystika a exotika
– harmónia kontrastov
– omnoho väčšia voľnosť formy ako v klasicizme, synkretizmus
– jazyk (lexika) obohatený o ľudovú reč a archaizmy
– typické romantické žánre: lyrická balada, básnická poviedka, poéma, moderný epos, román vo
veršoch, dramatická báseň, historický román a poviedka; prevláda lyrika
– nový typ hrdinu – romantický hrdina: výnimočná osobnosť, často spoločenský vydedenec
(Quasimodo) alebo titan ochotný obetovať sám seba, väčšinou idealizovaný; túži po láske, ale
vie, že ju nenájde; často sa ocitá v neriešiteľnom konflikte s okolitým svetom, východisko potom
nachádza v úniku do minulosti, do sveta fantázie, na vidiek alebo do prírody; na záver býva
pesimistický a sklamaný; objavuje sa fenomén samovraždy; výrazný je aj tretí typ hrdinu – tzv.
typ zbytočného človeka – cíti sa absolútne izolovaný, znudený, márny (Eugen Onegin)
– individualizmus hrdinu
– rozpor medzi snom a skutočnost’ou, konflikt medzi jednotlivcom a spoločnosťou
– idealizmus
– autobiografickosť a autoštylizácia
spomedzi znakov svetového romantizmu sú pre slovenský romantizmus príznačné takmer všetky, menej
je však cítiť napr. exotiku, nakoľko predstavitelia slovenského romantizmu – štúrovci – riešili
predovšetkým otázku slovenského národa a jazyka
oproti svetovej romantickej literatúre má slovenský romantizmus aj ďalšie výrazné prvky:
– návrat k slovanským žánrom, odklon od antických vzorov
– ľudový hrdina – nepochádza z mesta, ale z vidieka
– tematika: v próze námety z prítomnosti a minulosti na podporu národnej hrdosti; v poézii ústna
ľudová slovesnosť, jánošíkovská, protiturecká a národná minulosť
– odsúdenie titanizmu (okrem Janka Kráľa)
– autori sú menej subjektívni (okrem Janka Kráľa a Andreja Sládkoviča)
– hlavný literárny druh – lyrika a veršovaná epika
– žánre: balada, pieseň, ponášky na ľudovú pieseň
– synkretizmus
– hrdinova nálada korešponduje s prírodou
– sylabický veršový systém
– využitie monumentalizmu (Samo Chalupka)
– mesianizmus (Ján Botto)
– kolektívny hrdina (Samo Chalupka)