6.3. Stúrovská škola

Stúrovská škola

– charakteristika tvorby
mladá uvedomelá generácia, ktorá mala špecifické národné, kultúrne a politické ciele
Ľudovít Štúr
básnici:
– Samo Chalupka
– Janko Kráľ
– Andrej Sládkovič
– Ján Botto

prozaici:
– Jozef Miloslav Hurban
– Ján Kalinčiak

spoločné znaky:
– spoločný boj o novú spisovnú slovenčinu (za základ si vzala prispôsobivejšiu stredo slovenčinu,
na rozdiel od bernolákovčiny ajej príliš príznačného trnavského nárečia)
– boj za zrušenie poddanstva a boj za autonómiu Slovenska – ako literárne a diplomaticky, tak aj
radikálne burcovaním ľudu
– šírenie osvety a vzdelania
– vytváranie modernej kultúry Slovákov prostredníctvom spolkov, časopisov a vlastnej tvorby
– literárna forma:
• vzorom bola ľudová slovesnosť
• rýmy – združený a striedavý
• sylabická = slabičná prozódia verš a
• ľudový jazyk, reč
• štylistické prostriedky prevzaté z ľudovej slovesnosti:
• zdrobneniny, prirovnania, metafory a personifIkácie, epitetá, symboly,
• zvolania, epizeuxy a refrény
• prírodné motívy
• žánre: balada, pieseň
• dôraz kládli na národný charakter literatúry
• postavy si volili z ľudu
• hrdina často idealizovaný, silný individualista až rebel (Janko Kráľ)
• témy: ľudový odboj, revolučné nálady, idea vlastenectva, boj za slobodu, kladné
mravné hodnoty ľudu
• námety väčšinou historické, ale aj ich prítomnosť (napr. jánošíkovská a protiturecká
tematika, ale aj protirímska – báseň Sama Chlupku Mor ho!)
– zdôrazňujú citovo sť, obrazotvornost‘, idealizmus, intuíciu, fantáziu a vel’ké vášne hlavného
hrdinu, ktorý je výsledkom ich vlastnej autoštylizácie