SLOVENČINA

10.3. Próza po roku 1945 a vplyv vojny na autorov

2010-10-01T07:19:00.000-07:00

Próza po roku 1945 a vplyv vojny na autorov

Spoločenské podmienky:

1. 1945 – 1948 = vydávali sa diela z vojny; pokračuje lyrizujúca próza, vychádzajú diela, ktoré v čase vojny vyjsť nemohli. Ústrednou témou sa stáva vojna a SNP. Vznikajú aj diela, ktoré sú spojené s rodinnou tradíciou a históriou.
2. 1948 – 1956 = obdobie kultu osobnosti, jednotná metóda socialistického realizmu a väčšina autorov sa jej prispôsobuje
3. 1956 – 1968 = tematicky sa aj próza rozširuje, autori presadzujú vlastný trend, niektorí kritizujú metódu socialistického realizmu, nastupuje (vracia sa) lyrizujúca próza
4. 1968 – 1989 = návrat k socialistickému realizmu (obdobie normalizácie a konsolidácie), mnohí sa prispôsobujú, mnohí hľadajú vlastnú cestu
5. 1989 – súčasnosť = vznikajú nové cesty, nové smery, autori si hľadajú vlastný obraz, vlastné cesty, presadzuje sa komercionalizmus

Predstavitelia:

Dominik Tatarka

- román: Farská republika
Hodnotí obdobie rokov 1939 – 1945; na čele slovenského štátu stál Jozef Tiso. Román je realistickým obrazom doby i vydarenou umeleckou kresbou.
Autor čerpá námet z občianskeho i školského prostredia, ústrednou postavou je stredoškolský profesor Tomáš Menkina, ktorý predstavuje autorove názory na vládnuci režim; ukazuje tiž, aké miesto mala pokroková inteligencia v danom období.
Hrdina nie je revolucionár, ale postupom času pod vplyvom spoločenských udalostí dospieva k presvedčeniu, že jeho miesto je na strane pokrokových síl.
Poukazuje tiež na pomery v klérofašistickom štáte a na metódy policajnej moci.

V tvorbe sa prispôsobuje požiadavkám štátnej moci (po roku 1945; začiatkom 50.rokov):

- román: Prvý a druhý úder (o období a hrdinoch SNP)

- novela: Démon súhlasu (ústredným hrdinom je Bartolomej Poleráz, predstavuje hrdinu na jednej strane pokrokovo zmýšľajúceho s vlastnými názormi, na druhej strane je to hrdina, ktorý sa vo vlastnom záujme podriaďuje spoločnosti)

Rudolf Jašík

román:
Námestie svätej Alžbety
- román sa skladá z 15 kapitol, je uvedený mottom: „Láska je nesmrteľná. Neumiera. Ona len ide do hrobu.“
- ústredným motívom je láska medzi Igorom Hamarom (podľa matriky je kresťan) a židovkou Evou Weimmanovou
- autor v diele zachytáva arizáciu (odoberanie majetku) židovského obyvateľstva, vraždy, povzbudzovanie udavačstva za úplatu
- autor posúva dej, komentuje ho, kritizuje fašizmus, prihovára sa svojej postave a radí jej
- v diele je biblická symbolika (v názvoch kapitol – Posledná večera a pod.) a symbolika lásky, ktorú autor zbožňuje
- dej je zasadený do „mesta pod viničným vrchom“ (pravdepodobne Nitra) v r. 1941

Základnú dejovú líniu tvorí problematika vnútorného zápasu u jedincov s prvými prejavmi neľudského fašizmu.

Dej: Stretávali sa na lavičke na námestí alebo vo veži. Do ich lásky zrazu vtrhla vojna a fašisti. Igor je veľmi nešťastný z toho, že židia musia byť označení. Pomáhal holičovi Flórikovi, ktorý bol falošný a lakomil sa na židovský majetok. Chodil aj na stanicu ako nosič. Pri tej príležitosti sa zoznámil s pani Ernou, ktorá ho zviedla. A pomáhal aj Evinmu otcovi, Samkovi, vo firme. Jeho spoločník Maxi sa vzdáva a začína piť. Budúcnosť Židov vidí beznádejne. Igor sa so svojim prehreškom Eve nepriznal. Keď mu aj matka povedala, že je Eva dobré dievča, rozhodol sa, že ju pozve k nim. Obchodník Maguš Igorovi radí, aby dal Evu pokrstiť, zobral si ju za ženu a tak ju zachráni. Tajomník HSĽS podplatí žltého Doda, aby mu spísal zoznamy Židov, ktorí nenosia hviezdy. Ide mu hlavne o bohatých, lebo chce ich majetky. Dodo si za bohatú odmenu niektorých do zoznamu aj povymýšľa. Eva súhlasí s krstom, plány mu prekazil Flórik so svojimi chlapmi a Nemcami. O desiatej začalo veľké zatýkanie Židov. Medzi nimi je aj Eva. Židov priviedli na námestie a pribúdali k nim celé rodiny. Eva sa už vzdala nádeje. Vedú ich ulicami mesta. Ľudia sa prišli rozlúčiť, pískajú na Nemcov. Židov zaviedli na lúku za stanicou. Igor tam prišiel. Major len tak kázal sluhovi zabiť malé židovské chlapča. Eva a ešte dvaja žid. chlapci ho chceli odniesť. Nemci na nich kričali, aby zostali, a keď zobrali chlapca na ruky, tak spustili paľbu. Eva padla nabok. Naposledy zazrela Igora a zomrela. Igor stratil zmysel života. Z pomsty zabil železnou tyčou Flórika. Potom šiel k rieke. Najprv do nej hodil tyč a potom chcel aj on skočiť. Našťastie šiel okolo Maguš, ktorý ho odviedol preč.

- v románe dominuje epická zložka, ale aj lyrická – množstvo básnických prostriedkov
- vyskytuje sa tu prírodná lyrika, úvahy o láske
- autor využíva vnútorný monológ

Mŕtvi nespievajú
- román z obdobia 2.svetovej vojny
- odohráva sa v čase vojny v 2 dejových líniách:
1. prebieha na východnom fronte, slovenskí vojaci museli narukovať po boku nemeckých vojsk a bojovať proti sovietskemu zväzu. Autor sa zameriava na život slovenských vojakov a dôstojníkov na východnom fronte a ich postupné poznávanie, že bojujú za cudzie záujmy, sú nepokojní, nedôverujú ničomu a nikomu. Ústrednou postavou je syn Planického učiteľa (v 2.dejovej línii sa dostávame do Planice) poručík Kľako, ktorí spočiatku nenachádza nijaké východisko, preto sa stáva ľahostajným a cynickým. A práve to mu pomáha prekonávať deň za dňom. Stavia sa proti vojne, ale len vnútorne. Neskôr sa dostáva na stranu obyčajných vojakov, nájde k nim cestu a ich presvedčenie ich dovedie k tomu, že sa vzbúria a oslobodzujú sa. Prebehnú na ruskú stranu a bojujú proti Nemcom.

2. Sa odohráva v mestečku Pravno a v dedinke Planica. Nachádzame tu postavy Slovákov, Nemcov, Židov. Chudobných i bohatých arizátorov i arizovaných. Ľudáci i komunisti, fašisti i ľudia s protifašistickým zmýšľaním. Postavené je to na medziľudských vzťahoch počas tohoto obdobia. Vykresľuje tu všetky charakteristické črty malomešťanov.
- nestihol dokončiť svoj román; zomrel

Vladimír Mináč

romány:
Smrť chodí po horách
- 2 bratia = Peter a Ján Lotárovci bojujú v 2.svetovej vojne a v SNP. Petra zajmú Nemci

Včera a zajtra
- nadviazal na prvý román; Peter Lotár sa vrátil z vojny (autobiografická postava), hľadá si miesto v živote aj v spoločnosti
románová trilógia : GENERÁCIA:
1. Dlhý čas čakania
2. Živí a mŕtvi
3. Zvony zvonia na deň
- zachytáva široké časové obdobie od 30.rokov (oslobodenie Slovenského štátu, SNP, 2.svetová vojna) až po február 1948. Predstavuje množstvo postáv a postavičiek, ktoré prechádzajú rôznymi udalosťami a majú rôzne možnosti, buď sa prispôsobujú, buď repcú alebo si hľadajú vlastnú cestu.
- používa dlhé vety, málo priamej rečí, vo vetách stupňuje – opakuje slová, vety sú priraďovacie – hromadenie viet - dramatizácia

Dlhý čas čakania – je obrazom života v Slovenskom štáte počas vojny, obrazom fašizmu, vojny, ľudských osudov a úsilí namierených proti tejto temnej ideológii a moci.
Román zaľudňujú tri druhy postáv podľa ich vzťahu k fašizmu:
1.) fašisti, Nemci, gardisti – napr. Hracho (bol bojazlivý, stal sa gardistom, má už moc, naháňa strach iným; Zemnitzky (vypočítavec, dá sa ku gardistom, chce dobré miesto, ale je zbabelec)

2.) ľudia, ktorí stoja raz na jednej, raz na druhej strane – veľkú úlohu hrá u nich vypočítavosť; napr. Šerner (dá sa ku gardistom, aby sa o ňom čítalo, chce byť na nezaplatenie); Valér Ferkodič (je to mladý človek, hľadá si svoje miesto v BA medzi mladými ľuďmi, keď vypukne SNP, pridá sa ku gardistom, pre neho je všetko „psina“)

3.) partizáni – kapitán Labuda (je veľmi živelný, prchký, prudký, mal rád Hanku Krapovú – gardisti ju umučili, ženie svojich vojakov bez rozmyslu do bojov); komisár Bende (navonok pôsobí smiešne, ale je uvážlivý, rozumný, chráni celú partizánsku skupinu od nezmyselností kapitána Labdu); Marek Uhrín (hľadí si miesto, počas SNP sa dostáva medzi partizánov, je hanblivý, útly, jediná z postáv, ktorá sa dostáva od nejasného k jasnému); Janko Krap (uvážlivý)

4.) ženské postavy – Hanka Krapová (ľúbi kapitána Labudu, gardisti ju drasticky umučia); Olina Ferkodičová (plná rozporov, ľúbi kapitána Labudu, vie, že ju nemá rád, tak sa zaľúbi do Mareka Uhrína); doktorka Erna (medzi partizánmi ako lekárka, má vzťah ku Jankovi Krapovi); pani Rosenthalová (židovka, vidí, ako jej gardisti zavraždili deti)
- román sa končí vypuknutím SNP.

Živí a mŕtvi – po „dlhom čase čakania“ sa dej dáva do pohybu, v pomerne rýchlom a frekventovanom striedaní situácií, bojových scén a konfliktov sa rozvíjajú charaktery jednotlivých hrdinov. Kladie sa tu dôraz nielen na neľudské činy nacistov, ale aj na vykreslenie ľudí, ktorí sa snažili ťažiť z účasti v Povstaní (továrnik Krempašský) a ľahtikárov (Valér Ferkodič). Kladnými postavami sú – v súlade so zámerom autora – Janko Krap a komisár Bende. Problematickou postavou je naďalej Marek Uhrín – váhavý, večne uvažujúci. Jeho protipólom je povstalecký kapitán Labuda – človek myšlienky a činu.

Zvony zvonia na deň – zaberá obdobie od februára 1946 do februára 1948. Autor sa v nej sústreďuje na najdôležitejšie spoločenské javy týchto rokov a s nimi konfrontuje svoje postavy. Niektorí sa v novom živote uplatnili, iní prežívajú trpký pocit zbytočnosti (kapitán Labuda) a rezignácie.

Alfonz Bednár

román: Sklený vrch
- román je písaní denníkovou formou, autor strieda súčasnosť, vracia sa do minulosti
- forma - retrospektíva; rozprávačom je Ema (1 z postáv)
- časté úvahy a opisy; príroda dáva Eme veľa – je obnovovateľkou vzťahov
- rieši vzťah Emy Klaasovej k 3 mužom:
1. Milan Kališ – priateľ počas vojny, bola mladá, utieka sa do bezpečia – Tichá dolina. V čase SNP Milan odíde, Ema po ňom pátra, našla hrob neznámeho partizána, usudzuje, že je to Milanov hrob

2. Ing. Jožo Solan – súčasnosť, stavajú priehradu – tu žijú. Jožo vie, že Ema niečo tají, ne nepýta sa. Keď majú nezhody, odchádza Ema do Tichej doliny. Vzťah medzi nimi je napätý. Ema sa tu nudí, stane sa nehoda na stavbe, Ema zomiera. Ema túžila ísť s Jožom do Tichej doliny, no nikdy sa tak nestalo. Už jej to aj sľúbi, no Ema zomiera. Až vtedy Jožo nájde denník a celý tento príbeh nám vlastne sprostredkúva Jožo – číta si denník = všetko sa odohráva v minulosti.

3. Zolo Balla – bývalý Emin snúbenec, príde na priehradu, ich vzťah sa neobnoví. Aj so Zolom sa vracia do Tichej doliny.

súbor poviedok: Hodiny a minúty (tematika SNP) – poviedky: Hodiny a minúty; Zrub z kameňa; Kolíska (ústrednou postavou je Zita Černeková, ktorá počúva rozhlasové správy o procese s „rozvratníkmi“ a „sabotérmi“, medzi ktorými je aj Jozef Majerský. Správa o procese vyvolá v Zite spomienky na udalosti z februára 1945, keď po potlačení Povstania sa jej osud znova skrížil s jeho osudom. Zachytáva jej strach, keď k nej vtrhnú Obmannovi vojaci, ale robí všetko pre to, aby zachránila Majerského, seba a svoje dieťa. Aj Majerský, ktorý sa skrýva v Zitinom dome, prežije nesmierne veľa strachu, ale vzápätí vykoná doslova hrdinský čin, keď zlikviduje celú Obmannovu jednotku).

Ladislav Ťažký

- najprv písal fejtóny do novín, neskôr:

súbor poviedok: Vojnový zbeh

- potom prešiel a autobiografické poznatky z vojny; s vojnovou tematikou – autentické príbehy – autobiografického charakteru; obsahujú tieto diela:

Amenmária (Samí dobrí vojaci)
Evanjelium čatára Matúša
Kŕdeľ divých Adamov
Pochoval som ho nahého

Amenmária
- s podtitulom „Samí dobrí vojaci“
- na fronte; na ukrajinskom území; Knieža (Rus) bojoval proti svojim Rusom
- Matúš Zraz ako vojak slovenskej armády sa dostáva na východný front, majú pomáhať Nemcom. Matúš uvažuje o nezmyselnosti vojny. Dostáva sa do rozporu medzi povinnosťou a svedomím. Má túžby, nedarí sa mu ich plniť. Nenachádza si miesto.
- využíva neukončené vety, dlhé vety – priraďovacie súvetia – hromadenie, dramatizovanie

Evanjelium čatára Matúša
- sleduje osudy príslušníkov „stratenej divízie“ – Slováci, nevedia prečo bojujú. Presúva ich do SNP. Chcú utiecť od Nemcov, Nemci ich odzbroja, zatknú a dajú do pracovných táborov.

Kŕdeľ divých Adamov
- expresionistický charakter
- autor dokázal z malého a časovo krátkeho úseku vypracovať dramatický príbeh; podčiarkuje tragizmus ľudského osudu
- 3 časti: Divý Adam; Dunajské hroby; Hriešnica žaluje tmu

Divý Adam – autor filozofuje o zmysle života človeka v čase 2.svetovej vojny, pozoruje, prechádza z Čierneho Balogu až do Juhoslávie
Dunajské hroby – zameral sa na 4 slovenských vojakov, ktorí sa dostali do koncentračného tábora v Rakúsku; podarilo sa im ujsť a pokúšajú sa prejsť z Petržalky cez zamrznutý Dunaj na Slovensko. Jeden z nich sa utopí, druhého chytia Nemci a zastrelia, tretí Šurkava „Myšička“ chce prejsť s pracovnou častou cez most do BA – no na hranici spočítavajú pracovníkov čaty, jeden im tam nesedí, nevedia kto. Šurkava beží na druhú stranu mosta, na slovenskú stranu. Nemci ho postrelia, zomiera pred slovenskou hranicou, v Dunaji. Štvrtá postava – autor; rozprávač – pozoruje prechod Šurkavu cez most.
Hriešnica žaluje tmu – autor zachytáva zvláštny príbeh vojaka – zajatca a Nemcami odvlečeného sovietskeho dievčaťa

Ladislav Mňačko

reportáž: Ja, Adolf Eichmann
- rozsiahla reportáž o súdnom procese s Hitlerovým pomocníkom, ktorý vraždil ľudí, najmä Židov

súbor reportáží:
Kde končia prašné cesty
- z východného Slovenska; z najzaostalejších oblastí. Chcel ukázať ťažký život ľudí, ale chcel aby sa tieto problémy riešili

román: Smrť sa volá Engelchen
- hovorí o esesákoch, ktorý chceli chytiť partizánov. Esesáci boli najhorší, najkrutejší.
- dej sa odohráva v čase 2.svetovej vojny v dedine Ploština – Slovensko – moravské hranice. Ľudia tu pomáhajú partizánom. Blíži sa armáda, partizáni sa rozdelia na 2 časti. 1.skupina ide na východ (vedie ich Peter), 2.skupina ostáva v dedine, pokračuje vo svojich pôvodných plánoch (vedie ich Voloďa). Raz skupina opustí dedinu, prídu Nemci a podpália dedinu. Ústrednou postavou je Voloďa, v súčasnosti sa lieči v nemocnici a spomienky z vojny rozpráva sestričke – Eliške.
- hovorí o partizánoch, ktorí robili aj kladné, aj záporné kroky
- partizánsku skupinu tvorí 27 chlapov
- Marka má vzťah s Voloďom, ona robí počas vojny ľahkú ženu pre Nemcov a donáša správy partizánom

román: Ako chutí moc
- o pánoch, ktorý pred voľbami všetko nasľubovali – aj kvôli tomuto románu sa musel vysťahovať do Rakúska
- hovorí o politickej moci u nás v 50.a 60.rokoch, bývalý partizán a odbojár sa postupne vypracuje a stáva sa politickým predstaviteľom. Moc ho úplne zmenila.
- Rozprávačom je autor – prvky autobiografie. Hľadá u neho pomoc, lenže jeho bývalý kamarát sa bojí, je skorumpovaný, nepomôže mu a tak sa musí vysťahovať do Rakúska.

V exile písal eseje, romány, knihy.

10.2. Odmietanie konzumnej spoločnosti v americkej lit. 50-tych rokov 20. st. Salinge

2010-10-01T07:15:00.000-07:00

Odmietanie konzumnej spoločnosti v americkej lit. 50-tych rokov 20. st. Salinger – Kto chytá v žite. Beat Generation

Americká literatúra po roku 1945
spoloč. situácia:
- USA po 2. SV - svetová veľmoc, zarobili na nej, stali sa bankou pre celý svet => profit, prejavilo sa to aj na jednotlivcovi
- narastajúci pesimizmus a strata istoty
- prenasledovanie ľavicovo premýšľajúcich intelektuálov
- USA = svet. policajt, boli zatiahnuté do kórejskej a vietnamskej vojny
- rasizmus (-> boj za rovnoprávnosť - Martin Luther King)
- dôsledkom týchto javov v spol. bola narastajúca kríza osobnosti - na jednej strane sú zabezpečení, na druhej cítia prázdnotu a chlad
- proti tomuto systému
sa am. spoloč. - intelektuáli - začínajú brániť. Na jej čele mládež => vyústenie do hnutia hippies (sloboda = voľný sex, drogy)
- lit. sa odkláňala od tradičnej problematiky - od sociálnych problémov a spis. sa začínajú zaujímať o vnútro človeka

JEROME DAVID SALINGER

americký spisovateľ
- zúčastnil sa 2. svetovej vojny
- žil v New Yorku
- písal poviedky a romány
- diela : - román - KTO CHYTÁ V ŽITE
- knihy poviedok: - 9 POVIEDOK
- FANY A ZOOEY
- prínos: psychologická kresba postáv
priama forma rozprávania
- témy:
1.) problémy mladých ľudí v čase dospievania (vyplývajú po strate ideálov
americkej spoločnosti po 2. svetovej vojne)
2.) ľudia sa vrhli na konzumnú spoločnosť (spol. zameraná len na materiálne hodnoty, duchovný rozmer spoločnosti sa stráca )
3.) devastácia ľudskej duše a prírody

KTO CHYTÁ V ŽITE

Námet: 50 roky 20 st., Amerika

Téma: osud 16- 17 ročného chlapca HOLDENA- musí počas 3 dní svojho blúdenia
po New Yorku prehodnotiť svoj život. Hľadá svoje miesto v živote, v spoločnosti- byť nevinným dieťaťom, či dospelým a tak upustiť od svojich ideálov ? Ako sa stať dospelým ?
Konflikt: vyplýva z rozdielneho pohľadu 2 generácií na svet
Vnútorný : stať či nestať sa dospelým?

Vzťahy:
1) ku škole
• ku spolužiakom: Stradlater – jeho spolubývajúci. Navonok krásavec, no vo vnútri špinavec. Išlo mu len o úspech u dievčat. Mal vzťah s dievčaťom, ktoré Holden miloval. Ackley – opak Stradlatera, nebol dobrák, nemal ho rád
, profesorom- negatívny
• upustenie od základných morálnych hodnôt

2) k rodine
• miluje ju – tradičná hodnota Ameriky
• k OTCOVI- príliš zamestnaný, komerčný, ide mu viac o peniaze ako o prípad (právnik)
• k D.B.( Holdenov starší brat)- „ prostitút“ v Hollywoode, predáva sám seba, svoje nadanie (píše filmové scenáre)
• k ALLIEMU ( mladší brat, ktorý umrel)- má po ňom rukavicu- symbol detstva- strata tradičných hodnôt
• k sestre PHOEBE- miluje ju nadovšetko, reprezentuje jeho ideál nevinnosti a morálnej čistoty, mladšia, bezstarostnosť a čistota

3)k viere
• miluje Boha
• cirkev nemá rád- pokrytectvo rodiny na pohrebe

4) k dievčatám
• láska a sex, láska je pre neho dôležitá

– príbeh rozpráva s odstupom 1 roka v sanatóriu 17-ročný hrdina Holden Caufield – vyhodili ho zo školy, bojí sa vrátiť domov, preto sa skoro 3 dni túla predvianočným NY. Stretáva sa s rôznymi ľuďmi, odsudzuje ich pretvárku, falošnosť, amorálnosť i duševnú plytkosť. Túži po láske, po čistých a úprimných vzťahoch medzi ľuďmi. Nie je naivný, snaží sa hľadieť na svet očami dospelého a súčasne sníva o tom, čo by chcel robiť – sníva o tom, že stojí chrbtom k hlbokej priepasti a čelom k žitnému poľu, kde sa hrajú deti a chytá ich, aby do nej nespadli. Žitné pole je symbolom USA v minulosti, kým ju neznečistili továrne a dravosť za peniazmi. Holeden sa nakoniec svojho sna vzdáva, prekonáva psychickú krízu, kapituluje pred presilou sveta pomocou čierneho humoru, pretože pochopí, že človeka, ktorý nie je schopný vysmiať sa svetu, zahubí zúfalstvo. Holdenove úvahy a konanie predstavujú revoltu americkej mládeže, ktorá sa nemohla zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých. Jazyk je živý, hovorový, množstvo slangu i vulgarizmov.

Beat Generation
- neurčité zoskupenie ľudí, ktorých koncom 50. Rokov spájal „životný pocit“
Hlásali: - požiadavku intenzívneho vnútorného života
- revoltu proti kultu materiálnych hodnôt
- slobodu
- nezávislosť
- individualizmus
- pričom sa zamerali predovšetkým proti meštianskej spoločnosti, do ktorej sa nechceli zaradiť a ktorú najviac kritizovali
- vynovení prekliaty básnici
- básnici beatovej generácie písali poéziu určenú viac na prednes ako na čítanie, preto sa viac objavovali na verejnosti, kde ju prednášali v nočných baroch, v krčmách, kabaretoch so sprievodom jazovej hudby
- básnik bol recitátorom a zároveň sa podobal na speváka pop-music
- pojem BEAT má 3 významy :
1. Rok 1994 ako stav, v ktorom sa nachádzal HERBERT
Hunck v dobách drogovej závistlosti
2. od slova „hluk,hlučný“- prehlušiť konvencie, tradície
meštiackeho sveta
3. beatitude- blaženosť
Predstavitelia:

Alen Ginsberg
zbierka Vytie –zúfalstvom naplnená mladá generácia, príčinu vidí v modernej neľudstej civilizácii, manifest beatnikov
básn.skladba : Kadiš – tradičná židovská modlitba za mŕtveho

Lawrence Ferlinghetti
Zb. básní: Obrazy zašlého sveta
Lunapark mysle
Vychádzajúc zo San Francisca ( pesimizmus )
Báseň: On
Vlastný životopis
Experimentálny román: Ona
Hra ( jednoaktovka ) : Nečistý spor s existenciou

Gregory Corso: básnik
Ignoruje spoločnosť, tvorba intelektuálnejšia, prúd halucinačných vízií, civilná drsnosť scenérií a nálad.
Zbierka: Benzín
Šťastné narodeniny smrti

Jack Kerouac
Román: Na ceste - „spontánna autobiografia“
Tuláci
Skrytí ľudia
Doktor Sax

10.1. LITERÁRNE PRÚDY PO ROKU 1945

2010-10-01T07:14:00.000-07:00

LITERÁRNE PRÚDY PO ROKU 1945

Otrasné udalosti vojny ovplyvnili aj tematickú podobu umenia, najmä literatúry. Kým západná literatúra nadväzovala na predvojnové umelecké smery a súčasne experimentovala s novými, v literatúre socialistických krajín vládol jednotný umelecký smer socialistický realizmus a každý pokus o experimentovanie s formou literárneho diela bol odsúdený ako dekadentný (úpadkový). Po roku 1945 popri realizme začali v západoeurópskej i americkej literatúre vznikať nové prúdy a umelecké smery.

EXISTENCIALIZMUS
vznikol vo Francúzsku po 2. sv. vojne
je myšlienkový a umelecký prúd, ktorý skúma otázky existencie človeka
znaky:
- rieši otázky ľudskej existencie, bytia človeka
- v centre pozornosti – jedinec – autor vykresľuje jeho život, vzťahy k iným
- autor rozoberá pocity, zážitky
- hľadá odpovede na otázky o zmysle ľudského života
- dôraz sa nekladie na dej, zameriava sa na tienisté stránky jestvovania
- postavy sú väčšinou v hraničnej situácií
- pocit úzkosti, strachu, tiesne nepokoja
- postavy chcú dosiahnuť osobnú slobodu a nezávislosť, musia sa rozhodnúť o niečom vážnom
- štýl je vecný, strohý, diela vyznievajú pesimisticky
- náhoda ovplyvňuje život človeka

Neorealizmus
je smer umenia (literatúra, hudba, maliarstvo, film a pod.) a filozofie na začiatku 20. storočia nadväzujúci na východiská realizmu. Zdôrazňuje nevyhnutnosť budovania základných poznatkov špeciálnych vied.

Neorealizmus vznikol v Taliansku koncom 2 svetovej vojny. Najviac sa uplatnil vo filme, ale aj v iných odvetviach umenia, teda aj v literatúre. Neorealistickí autori popisujú predovšetkým skutočnosť ktorá je otrasná, napríklad periférie veľkomiest (či život roľníkov na juhu Talianska – typické pre Tal.) Diela sú kritické. Používajú bežný hovorový jazyk , dialekt a slang.

Magický realizmus
- využíva tradičné realistické videnie sveta, často sa viaže na skutočné osobnosti
- zmiešava tragické s komickým a drsné s poetickým - nedá sa rozlíšiť sen od skutočnosti
- diela do seba absorbujú folklór (mýty, legendy, rozprávky), postava môže lietať
- nevyužívajú typizáciu postáv – hrdina vymykajúci sa priemeru, zmietaný citmi, vášňami, no navonok často pôsobí pasívne

Socialistický realizmus;
každý iný smer je považovaný za dekadentný = úpadkový
- uvoľnenie nastáva v 50.-60. rokoch po páde kultu osobnosti (= smrti Stalina) Socialistický realizmus vznikol ako umelecký dôsledok revolučného vývinu robotníckej triedy, nástupom proletariátu, utvorením a rozvojom socialistického spoločenského zriadenia. Filozofickým a politickým východiskom socialistického realizmu bol marxizmus-leninizmus. Úlohou a cieľom bolo podporovať boj proletariátu za víťazstvo socialistického spoločenského poriadku

Znaky tvorby J. P. SARTRA v poviedke Múr

Hlavní hrdinovia sú vyčlenení so spoločnosti, alebo sa oni sami vyčleňujú. Symbolicky stavajú medzi seba a spoločnosť múr. Izolujú sa a nechcú žiť podľa meštiackych predstáv, chcú žiť podľa vlastných. Autori zobrazujú človeka ako izolovaného jedinca, ktorý nie je spokojný sám zo sebou ani so spoločnosťou. Je to jedinec, ktorý nevie komunikovať so spoločnosťou. Pochybujú, že človek si je schopný svoj vlastný osud riadiť dám. Ľudia sú manipulovaní, kladú si otázku či život má zmysel. Tragický dej – život je absurdný a nezmyselný.

-odmieta Boha, boží plán
-človek je sám slobodný
-spoločnosť je nepriateľ človeka, núti ho robiť daj veci ktoré on sám nechce
-psychika, vnútro postáv
-hrdinovia na okraji spoločnosti
-hrdinovia častokrat v hraničnych situáciách

10. Povojnová literatúra - Dramatická tvorba po r.1945

2010-10-01T07:10:00.000-07:00

Dramatická tvorba po r.1945

Absurdná dráma- antidráma

– začala sa rozvíjať v 50. rokoch 20. st.
– vychádzala z existencialistickej filozofie
– predstavitelia absurdnej drámy zmenili tradičnú štruktúru drámy na tzv. antidrámu- chýba súvislý dej, často i zápletka, motivácia konania postáv, rozuzlenie v závere hry
– hrdina- osamelý človek, neschopný komunikácie s inými postavami
– monológy sú nelogické, reč v dialógoch nenadväzuje na jednotlivé repliky

S. Beckett (1906- 1989)

– prozaik a dramatik írskeho pôvodu
– v r. 1969 získal Nobelovu cenu za celoživotnú tvorbu
Čakanie na Godota- hra nemá dejovú líniu
Na opustenej ceste sa stretávajú dvaja tuláci, Estragon a Vladimír. Z ich chaotického rozhovoru je zrejmé, že čakajú na akéhosi Godota. Počas ich replík prichádza na scénu dvojica- pán(Puzzo)vedie na reťazi otroka (Lucky). Kým pán sa správa povýšenecky, sadisticky, otrok je pokorný, pasívny. Na konci dejstva sa objaví chlapec, ktorý oznamuje,že pán Godot príde až zajtra. Druhé dejstvo predstavuje tú istú scénu s tými istými postavami,len je pán slepý, preto je odkázaný na pomoc otroka.Postavy opäť opakujú, že čakajú na Godota. Ktorý ani v závere hry neprichádza.
– v podobnom duchu napísal: Koniec hry, Posledná páska, Ó,krásne dni.
Čím viac sa blížil k smrti, tým menej slov jeho diela obsahovali : Obraz- jedna veta, 1200, Búrlivé ticho- 3 časti, 1800 slov.

E. Ionesco (1912- 1994)

– francúzsky dramatik rumúnskeho pôvodu
Plešivá speváčka- pocit absurdity, neschopnosť jednotlivých postáav medzi sebou komunikovať, pretože každá z nich obhajuje svoju pravdu
Stoličky- starí manželia chcú spáchať samovraždu, pozvú si hostí a rečníka. Ten má predniesť hosťom ich vôľu. Hostia neprídu a rečník pred prázdnymi stoličkami vydáva neartikulované zvuky. Autor tak chcel dokázať, že človek nemá čo povedať iným, že celý život je len absurdita.

Slovenská dráma po r.1945
Vývoj:
- 1945– 1948
–pluralistický model drámy- rôzne umelecké smery,najmä existencionalizmus-psychologické a filozof. hry
- 1948- 1956
-socialistický realizmus- hl. témou je kolektivizácia
- 1956- 1989, najmä 60. roky
–opätovný nástup slovenskej modernej drámy- prenikanie umeleckých smerov zo západu(existencializmus, absurdná dráma, kritický realizmus)
- 70. roky
–návrat socialistického realizmu
- 80. roky
-nástup postmoderny, autorského divadla- kritika politického režimu, silne satirické

Ivan Bukovčan – Kým kohút nezaspieva (1969), obsah diela je v Príručke sloven.literatúry na str. 151
Dej drámy sa odohráva v rokoch 2. svet. Vojny v malom mestečku. Nemci večer zadržia desať náhodne vybraných rukojemníkov a zatvoria ich do pivnice. Ráno majú byť popravení na odvetu za zabitého nemeckého vojaka. Nemecký veliteľ napokon zmení svoje rozhodnutie- zomrie iba jeden z nich, musia sa však rozhodnúť sami , kto to bude. V tejto dramatickej situácii sa odhaľujú skutočné charaktery ľudí, niektorí zostanú čestní, iní sa prejavia ako podliaci a zbabelci. Dráma aj keď zdanlivo spracúva vojnovú , protifašistickú tematiku , sa može chápať i ako podobenstvo o tom, ako sa moc snaží manipulovať s ľuďmi, o tom, ako si človek môže aj v diktatúre zachovať ľudskú tvár, ba i ako podobenstvo o situácii, v ktorej sa ocitlo Československo po obsadení vojskami Varšavskej zmluvy v auguste roku 1968.
Charakteristicé znaky drámy:
- dejovosť
- prítomný čas
- dialógy
- akčnosť
- neprítomný rozprávač deja

Znaky existenciálnej drámy:
- uzavretý priestor
- napätie
- hraničné situácie

Autorské divadlá

Divadlo Lasicu a Satinského
Herci, dramatici a humoristi Milan Lasica (1940) a Július Satinksý (1941- 2002) sa zaslúžili o vznik moderného slovenského kabaretu. S vlastným autorským programom začali spoločne vystupovať od konca 50-tych rokov.
Ich dnes už legendárne inscenácie Soirée a Radostná správa boli mimoriadne obľúbené a mali veľký vplyv najmä na opozične orientovanú časť spoločnosti. Pozostávali z radu dialógov, scénok a pesničiek. Boli zamerané hlavne na kritiku nedostatkov vtedajšej socialistickej spoločnosti. V 80-tych rokoch mali premiéru ich hry Nikto nie je za dverami a Deň radosti.
Lasica a Satinský napísali aj niekoľko úspešných paródií literárnych diel, napr. Nečakanie na Godota a Náš priateľ René. Kabaretné inscenácie a divadelné hry tejto dvojice komikov využívajú i podnety absurdného divadla. Sú založené na dialógoch, vyznačujú sa majstrovským využitím slovných hier, nárečí, rôznych jazykových štýlov a najmä svojráznym, zvláštnym humorom s prekvapivýmmi pointami.

9.5. Téma prvej svetovej vojny v medzivojnovej literatúre, diela svetových autorov

2010-10-01T07:07:00.000-07:00

Téma prvej svetovej vojny v medzivojnovej literatúre, diela svetových autorov

1. svetovou vojnou v rokoch 1914 – 1918 sa po prvýkrát rozšírilo bojisko z ohraničeného priestoru takmer na celý svet. Proti sebe stáli mocenské zoskupenia Trojspolok a Dohoda.
Prvá svetová vojna kruto zasiahla do života mnohých ľudí a zaradila sa k najvýznamnejším
a zároveň najnezmyselnejším udalostiam modernej doby. Príčiny vypuknutia 1. svetovej vojny boli v množstve protichodných záujmov a v napätí medzi európskymi mocnosťami. Tento stav bol spôsobený hospodárskou rivalitou vedúcich priemyslových národov, bojom o suroviny a kapitálové trhy v rozvinutých zemiach, snahou o získanie kolónií a vzrastajúcim nacionalizmom. Ale bezprostredný podnet k zahájeniu vojnového konfliktu dala vyhrotená situácia na Balkáne. Bol to práve atentát na rakúskeho následníka trónu Františka Ferdinanda d´Este, ktorý spáchal študent, príslušník organizácie Mladá Bosna. Na stranu Rakúsko-Uhorska sa po tejto udalosti pridali Nemecko s prísľubom vojenskej podpory a Taliansko, ktoré sa neskôr postavilo do opozície. Na strane druhej sa pod názvom Dohoda zjednotili Veľká Británia, Francúzsko a Rusko, ku ktorým sa neskôr pridali Srbsko, Rumunsko, Belgicko, Taliansko, Portugalsko, Grécko, Japonsko, Čína a USA.

Počas vojny sa rozpadla politicko-spoločenská štruktúra celej Európy. Vstupom USA do vojny sa presunulo ťažisko svetovej politiky. Európa stratila svoje hegemónne postavenie, USA sa stalo rozhodujúcou hospodárskou a finančnou veľmocou.
Vojna sa citeľne dotkla aj civilného obyvateľstva. Nedostatok potravín, doposiaľ nevídané bombardovanie obývaných miest, nasadenie žien v zbrojárskom priemysle i všeobecne ako náhrada mužskej pracovnej sily priniesla závažné politické zmeny: emancipáciu žien, ich neskoršie povolenie volebného práva, tlačenie stále viac peňazí v dôsledku rozsiahlych pôžičiek európskych vlád, odpoveďou čoho bola inflácia, či vznik Versaillského systému, ako grant pre vznik Spoločenstva národov. Jednou zo sfér celoeurópskej mobilizácie bol i vývoj vedy a techniky.

1. svetová vojna dosiahla dovtedy nepoznaných rozmerov a demonštrovala hrôzy modernej techniky zapojenej do stratégie absurdného ničenia. Nastala fáza strachu, ľudia sa obávali o svoj život a strácali ideály a vieru v spravodlivosť a lepšiu budúcnosť. Vojna bola otrasom, ktorý nútil uvažovať mysliaceho človeka o jej príčinách a spôsobe zabránenia jej opakovaniu. Toto obdobie nemohlo zostať nepovšimnuté u spisovateľov, ktorí protestovali proti vojne a s tým bola spojená aj ich tvorba, ktorá sa zameriavala na podanie autentických obrazov situácie tejto éry. Poukazovali na nezmyselnosť vojny a ľudskú hlúposť a aroganciu.

Počas 1. svetovej vojny dochádza k nadväznosti na predchádzajúce obdobie a naďalej sa rozvíjajú avantgardné smery. Po vojne sa uplatnil expresionizmus – tu sa formuje stratená generácia. K stratenej generácii zaraďujeme autorov, ktorí na vlastnej koži zažili peklo vojny a ľudské besnenie ovplyvnilo ich povahy, myslenie a konanie. Strácajú ilúzie o ďalšom živote, nevedia sa zaradiť do spoločnosti. Mier nie je pre nich vyslobodením, jeden bez druhého neobstoja – kamarátstvo v zákopoch sa pre nich stalo celoživotným záväzkom. Pomenovanie stratená generácia sa pripisuje americkej spisovateľke Gertrúde Steinovej, u ktorej našli mladí spisovatelia „druhý domov“. Do tejto skupiny zaraďujeme amerických autorov Ernesta Hemingwaya, Wiliama Faulknera a Johna Dos Pasosa. Medzi významných svetových autorov, ktorí písali diela s témou 1. svetovej vojny ďalej zaraďujeme nemeckého spisovateľa s americkým občianstvom Ericha Mariu Remarquea, ktorý po prvýkrát charakterizoval vojnovú generáciu ako stratenú, či Francúzov Romaina Rollanda a Henriho Barbussea.

ERNEST HEMINGWAY patrí medzi najvýznamnejších a najčítanejších autorov. Narodil sa roku 1898 štáte v Illinois, USA. Jeho matka bola herečka a otec lekár. Hemingway sa po vstupe Spojených štátov do vojny zúfalo pokúšal dostať do armády. Keď ho odvodové komisie tvrdošijne odmietali, ponúkol sa Červeného krížu a pod jeho zástavou odišiel roku 1918 ako vodič ambulantného auta do bojujúcej Európy na taliansky front. Stáva sa prvým raneným americkým vojakom – má ťažko ranenú nohu. Bojoval i v občianskej vojne v Španielsku v roku 1936, prechodil skoro celú Európu. Do literatúry vstúpil poviedkami, napríklad poviedkovou knihou Chlapi bez žien (1927), napísal romány Slnko aj vychádza (1926), Jarné bystriny (1926), Snehy pod Kilimandžárom (1935), novely Komu zvonia do hrobu (1940) a Starec a more (1952), za ktorú bol roku 1954 odmenený Nobelovou cenou. Ale dielo, ktorým sa preslávil, bol román Zbohom zbraniam (1929).

I napriek tomu, že sa dejová línia tohto diela odohráva na pozadí vojny, dá sa Zbohom zbraniam charakterizovať aj ako román o láske, ktorá prišla v nevhodný čas, chcela ho poprieť a vymaniť sa z jeho závislosti, a možno práve preto stroskotala. Román opisuje romantický milostný vzťah amerického poručíka Fredericka Henryho, ktorý slúži ako dobrovoľník v talianskej armáde a sestričky Catherine Barkleyovej, ktorí sa náhodou stretávajú v jednej ošetrovni – na ich osudoch autor dokumentuje hrozné okamihy a účinky vojny. Catherine otehotnie, plánujú si spoločný život. Pred Frederickovým zatknutím utekajú cez Ženevské jazero do Švajčiarska, ale ich šťastie netrvá dlho – Catherine umiera aj s dieťaťom pri pôrode. A i keď by ich tento krutý osud mohol ľahko zastihnúť i v čase mieru a navonok s vojnou nesúvisí, pri chápaní románu ako celku vyznieva ako priamy, priam nevyhnutný následok vojny.

Vojna je tu poňatá ako osudová sila, ktorá ohrozuje autonómnosť jednotlivca, pred ktorou môže byť len iluzórny úkryt a ktorá nemilosrdne meria každému rovnako. Život je krutý, aj keď dáva zbohom zbraniam, šťastia sa nedočkáš.

Tento román je autorovým zúčtovaním so skúsenosťami 1. svetovej vojny, jeho jadro je autobiografické, čo je dobre vidieť napr. na Frederickovom zranení alebo jeho, i keď nie úplne očividnom, alkoholizme. Využíva reportážne prvky a štýl zbavený akéhokoľvek citového skrášľovania. Postava Fredericka sa nepovažuje za hrdinu. Dezerciu nepodniká preto, aby demonštroval protest proti vojnovému besneniu, ale jednoducho preto, aby mohol žiť a milovať „obyčajne“.

E. M. REMARQUE, vlastným menom Erich Paul Kramer, sa narodil roku 1989 v Osnäbrucku v Nemecku v rodine kníhviazača. Patrí k najobľúbenejším autorom 20. storočia. Strávil 2 roky v zákopoch 1. svetovej vojny, neskôr prešiel mnohými zamestnaniami: bol účtovník, učiteľ, redaktor, obchodný cestujúci, predával náhrobné kamene. V roku 1931 utiekol pre fašizmom do Švajčiarska, stratil nemecké občianstvo, neskôr odišiel do Spojených štátov amerických. Patril do generácie, ktorá musela ísť rovno zo školských lavíc na front. Ako prvý dodáva do prózy novinárske prvky. Jeho hrdinovia sú vždy nejakým spôsobom postihnutí vojnou alebo sú to mladí ľudia, ktorí si nemôžu nájsť svoje miesto v spoločnosti. Medzi jeho najznámejšie diela patria: Cesta späť (1931), Traja kamaráti (1938), Víťazný oblúk (1946), Miluj blížneho svojho (1948), Čierny obelisk (1956), Čas žitia, čas umierania (1957), Noc v Lisabone (1962), Tiene v raji (1971), napísal aj divadelnú hru Posledná stanica (1956). Jeho vrcholným dielom je však jeho prvý román Na západe nič nové (1929).

Celý príbeh sa odohráva na západnej frontovej línií a začína sa in media res – uprostred deja. Román podáva strašné svedectvo o vojne prostredníctvom triedy gymnazistov, ktorí podľahnú silnej propagande vojny triedneho učiteľa Kantoreka a narukujú dobrovoľne ešte predtým, ako dosiahli patričný vek.

Autor nás prostredníctvom rozprávania mladého Paula Bäumera, silne autobiografickej postavy, zoznamuje s celou jednotkou, svojimi spolužiakmi, spoločne s ktorými sa prihlásili na vojnu, so Stanislausom Katczinskym – hlavou ich skupiny a vojnovým veteránom, desiatnikom Himmelstossom, čo ich brutálne týral vo výcvikovom tábore, a s ich životom v zákopoch i pri povinnom oddychu. Takto ich spoznávame a vidíme, ako sa menia ich základné hodnoty života, ak ich už vôbec vo svojom mladom veku mali utvorené. Postupne sa stávali voči vojne a záhube ľahostajný, nebojovali proti ľuďom, ale proti vlastnej smrti.

Autor ukazuje zhubný vplyv vojny na mladú generáciu – ak mladí ľudia nepadli, domov sa vrátili fyzicky, či psychicky poznačení. Sú odcudzení od ľudí, ktorí nezažili boj na vlastnej koži. Poukazuje aj na rozpory učiteľov-staršej generácie, pre ktorých je vojna iba prerušením, mali už vlastné rodiny a prácu a žiakov-mladej generácie, ktorých vytrhla zo školských lavíc a stala sa ich prvým zamestnaním. Na konci románu, krátko pred uzavretím mieru, napokon umiera nezmyslenou smrťou i Paul: „Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že sa správa z bojiska obmedzila iba na vetu `Na západe nič nové ...´.“ Nič nové, len postupne vyhasli milióny životov. Kompozične autor vytvára v 12 kapitolách denníkový záznam života jednej skupiny vojakov až do jej zničenia pomocou ich-formy (1. os. sg.), iba posledných 6 riadkov je v er-forme (3. os. sg.) Do rozprávania včleňuje filozofické úvahy prostredníctvom Paulových myšlienok a dialógov medzi postavami, využíva retrospektívu, na gradáciu deja zasa postupnú smrť všetkých kamarátov a Paulovu vykresľuje takmer ako východisko z danej situácie.

ROMAIN ROLLAND sa narodil roku 1866 v Clamecy, vo Francúzsku, neskôr emigroval do Švajčiarska, za čo ho obvinili ako vlastizradcu. Študoval v Paríži históriu a v Taliansku dejiny opery. Sám komponoval, písal drámy s témou francúzskych dejín, aj keď nie veľmi úspešne, odborne sa zaoberal umením. Vyučoval dejiny hudby na Sorbonne. Písal romány, bol životopisec, napísal sériu publicistických článkov. Do svetovej literatúry vniesol žáner román-rieka – obsiahly román s početnými príbehmi. Roku 1915 získal Nobelovu cenu za literatúru. Jeho diela sú typické úsilím o uchovanie spirituálnej slobody, prepojenie umenia a života.
Patria medzi ne: román Ján Krištof, v ktorom zužitkoval svoje hudobné znalosti, ako aj svoje životné skúsenosti, román Očarená duša, v ktorom rozoberá emancipáciu žien, či Dobrý človek ešte žije, pri ktorom využil svojrázny humor na rozobratie vážnych životných otázok.
R. Rolland bol presvedčený humanista a pacifista. Nenávidel vojnu, mal odpor ku všetkému, čo sa s ňou spájalo. Nedokázal pochopiť toľké nelogické a kruté zabíjanie. Nezúčastnil sa ani 1. svetovej vojny, je zástancom názoru, že násilie plodí zasa len násilie. Svoj protest vyjadruje s perom v ruke z lásky k človeku a životu. Novela Peter a Lucia (1920), považovaná tiež za román, je výnimočná práve týmto humanistickým pohľadom na vojnu, ktorý R. Rolland využil vôbec ako prvý na vyjadrenie svojho bytostného odporu k vojne skoro bez toho, aby ju menoval. Postavil v nej do protikladu úpadok morálnych a spoločenských hodnôt, zapríčinených vojnou a humanistický obraz nádhernej lásky k druhému človeku. Práve táto láska by mohla zachrániť mladých ľudí pred pocitom bezvýchodiskovosti a rozčarovania z rozvratu svojho sveta. Dej sa odohráva v Paríži od stredy večera 30. januára 1918 do Veľkého piatku 29. marca 1918. Zachytáva lásku dvoch mladých ľudí, Lucie – nežnej dievčiny, nádejnej študentky umenia, ktorá však z finančných dôvodov nemohla štúdium dokončiť a Petra – syna meštianskej rodiny, ktorá si potrpela na svoju príslušnosť a „poslušnosť“ voči štátu, ktorí sa počas 1. svetovej vojny náhodne stretávajú v metre a ešte raz pri prechádzke Seinským nábrežím. Osemnásťročný Peter sa do Lucie zamiluje na prvý pohľad, ona jeho city opätuje. Peter má byť povolaný o pol roka na vojnu, ale keď videl svojho staršieho brata Filipa, ktorému vojna vzala všetky ideály, začne ju nenávidieť, pokúša sa zabudnúť na ňu. Zámerne sa z Luciou izolujú od okolitého sveta, nerozprávajú o tom, žijú len jeden pre druhého. Ich čistá láska im dodáva vieru a silu do života. Ich rozvíjajúci sa vzťah je však popretkávaný a ovplyvnený vojnou, neuniknú deštruktívnemu účinku vonkajšieho sveta. Ich životy a láska tragicky vyhasnú na jar 1918, na Veľký piatok, pod ruinami kostola Saint-Gervais pri bombardovaní Paríža. Tento román, ktorý niektorí považujú za novelu, sa skladá zo siedmych graficky odlíšených dielov.

Má jednoduchú dejovú líniu, je zvláštny chýbajúcimi veľkými obrazmi utrpenia, skromným počtom postáv i časovým rozpätím, v ktorom sa odohráva – sú to len 3 mesiace. Silná je funkcia rozprávača, ktorý vysvetľuje a za postavy sa zamýšľa nad láskou a vojnou, je takmer sentimentálny. V tomto diele je po prvýkrát zachytené bombardovanie miest a život civilistov počas vojny, napr. zhoršenie ich sociálnej situácie – Luciina mama musí pracovať v továrni na výrobu zbraní, Peter je tým zhrozený. Nenaplnená láska mladých ľudí a jej nešťastný skon poslúžili autorovi ako jedna zo zbraní, ktorými zápolí s vojnou. Mier láske žičí, vojna ju zabíja.

JAROSLAV HAŠEK sa narodil v roku 1883 v Prahe, v Českej republike. Zúčastnil sa 1. svetovej vojny, bojoval na východnom fronte, prebehol k Červenej armáde, roku 1921 sa však vrátil. Bol novinárom, pracoval ako bankový úradník, bol prozaikom, autorom kabaretných hier. Ako jediný autor dodáva do protivojnového románu satiru a humor. V cestopisných poviedkach a humoreskách sa búril proti byrokratickému režimu a pokrytectvu meštianskej morálky. Postupne vytváral typ ľudového hrdinu, čo všetko prežil. Pomocou satiry analyzoval spoločnosť a kritizoval tak rakúsku politiku, ako aj chyby českej politiky. V tomto období vzniká jeho dielo Dějiny Strany mírného pokroku v medzích zákona, ktorú založil pri voľbách roku 1911 ako paródiu na politický systém tej doby.
Najznámejším dielom J. Hašeka je nedokončený vojnový román Osudy dobrého vojáka Švejka za světové války (1921 – 1923), jedno z najpopulárnejších diel českej literatúry, ktoré vstúpilo v desiatkach prekladov, knižne i v časopisoch, do svetovej literatúry a vďaka nezabudnuteľnému výkonu R. Hrušínskeho aj do zlatého fondu česko-slovenskej kinematografie.

Haškov smiešne-ironický román si berie na mušku nacionalizmus, samotného cisára a jeho rodinu, vojenský dril i katolícku cirkev, rakúsko-uhorskú administratívu, či vojenské zdravotníctvo
a súdnictvo pomocou postavy Švejka – cynického vtipkára, ktorého realistický vzťah k svetu a optimizmus kontrastujú s prejavmi vládnucich autorít. Trpí lámkou, je často nepohyblivý, ale po vyhlásení vojny nezaváha a prihlási sa ako posila panovníkovi, verí vo víťazný koniec vojny. Ako vojenský sluha tento slobodný päťdesiatnik oddane slúži svojim pánom, feldkurátovi Katzovi a nadporučíkovi Lukášovi, živý sa predajom „čistokrvných“ psov, ktoré sú kradnuté.
Kruté udalosti 1. svetovej vojny kontrastujú v románe so správaním Jozefa Švejka, úradne vyhláseného za „blba“, ktorý je, i keď možno nie na prvý pohľad, zložitým literárnym typom človeka, čo sa usiluje prežiť v neľudských podmienkach svojou prispôsobivou povahou. Všade, kde sa objaví, je o zábavu postarané, k jeho obľúbeným činnostiam patrí pri každej príležitosti vravievať, že taká a taká príhoda sa stala už tomu a tomu. Svojím typickým štýlom sa „prešvejkuje“ cez policajné riaditeľstvo, súdnu lekársku komisiu, blázinec – Hašek tieto prostredia osobne poznal, a vždy sa tvári, že i ten najabsurdnejší rozkaz bude plniť až do „roztrhania tela“, čím zosmiešňuje pomery vo vojnovom Rakúsko-Uhorsku a svojou naivnou prostoduchosťou, o ktorej vlastne nie je jasné, či je pravá alebo len hraná, doháňa svojich nadriadených do šialenstva. Každému vie, a hlavne chce, pomôcť, a aj keď to nakoniec nedopadne vždy najlepšie, jeho úmysly sú ušľachtilé. Ucelená dejová línia neexistuje.
Román sa skladá zo štyroch častí:
1. V zázemí – obsahuje 15 samostatných kapitol
2. Na frontě – obsahuje 5 kapitol
3. Slavný výprask – obsahuje 4 kapitoly
4. Pokračování slavného výprasku – obsahuje 3 kapitoly

Autor využíva na umocnenie prirodzeného „ulicového“ dojmu slang, vojenský žargón, či gagy alebo vulgarizmy a okrem ústrednej postavy vojaka Švejka stojí za povšimnutie i široká škála rôznych charakterových typov vytvorená Hašekom.

9.4. Sociálno – psychologický realizmus

2010-10-01T07:04:00.000-07:00

Sociálno – psychologický realizmus

- prienik do vnútra človeka v stave spoločenského ohrozenia
- expresionistické tendencie
- sociálna tematika
- pohľad do hĺbky človeka
- dedinské prostredie
- hrdinovia – obyčajní ľudia s mravnou prevahou nad bohatstvom , mocou

Jozef Cíger – Hronský, Milo Urban, Štefan Letz

Jozef Cíger – Hronský

humoristicky ladené zbierky: U nás domov, Medové srdce

Novely – Tomčíkovci – hovorí o biede, ale novely pôsobia dojmom šťastia. Ľudia sú spokojní s tým, čo im život prináša.
Sedem sŕdc
Podpolianske rozprávky

V celej tvorbe sa orientuje na dedinu a usiluje sa vystihnúť vonkajšiu skutočnosť i vnútorný svet človeka.

Romány: Chlieb
Jozef Mak
Tvorba pre deti a mládež:: Smelý zajko, Sokoliar Tomáš, Budkáčik a Dubkáčik.

Jozef Mak
- vplyv expresionizmu
- Ako jeden z prvých začal lyrizovať prózu. Využíva umelecké prostriedky lyriky, / personifikácia, metafora, epiteton../

Zameriava sa na duševné stavy a city svojich hrdinov, ktorí často konajú pudovo inštinktívne. Prežívajú zložité protikladné pocity.
Jozef Mak – obyčajný človek „ človek milión“
Je symbolom človeka činorodého. Voči svojmu trpkému osudu je však pasívny. Jeho údelom je trpieť. „ Trp Jozef Mak“

Jozef Mak musí od svojej mladosti znášať veľkú biedu. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej vdovy. Od narodenia nedokáže svoje city vyjadriť slovami. Detstvo J. Maka bolo nešťastné. Staral sa oňho brat Jano, ktorý sa k nemu často správal nevľúdne. Jozef ho mal napriek tomu rád.

Matka poslala J. Maka slúžiť do hôr. Ako pastier sa tu cíti slobodne.
Keď Makovým zhorel dom pri požiari, bývali u Jozefovej krstnej mamy. Tu sa Jozef M. zaľúbi do jej dcéry Maruše, ktorá mu lásku opätovala.
Jozef M. postaví nový dom na mieste starého, to je však Janov pozemok. Krátko nato odchádza na vojenčinu.

Keď sa vrátil domov, dozvedel sa, že Maruša sa vydala za brata Jana a matka medzitým zomrela. Jano milostivo dovolí Jozefovi M. bývať s nimi v dome, ktorý postavil sám Jozef.
Maruša sa medzitým zmenila . Má škaredú tvár, je chudá, zanedbaná a často opitá. Stala sa z nej bezcitná žena, nevšímavá ani k vlastnému dieťaťu.
J. Mak sa oženil s pokornou a pracovitou Julou, ktorú však nemal rád. Jula svoj osud znášala bez slov, no po čase začala chorľavieť.
Jozefovi po čase začalo byť ľúto svojej dobrej ženy, ale nedokázal ani k nej , ani voči synovi prejaviť svoje city.

Maruša sa mu zhnusila a odvráti sa od nej. Maruša spácha samovraždu.
J. Mak odchádza do služby, aby odkúpil späť polovicu domu. Vrátil sa, keď sa mu narodil syn. Až teraz si našiel cestu k Jule. Avšak neskoro. Jula po pôrode zomrela. Zabila ju Jozefova neláska, ale zomiera s úsmevom na tvári, lebo sa presvedčila, že Jozef ju predsa má rád.

Jozef musí znášať zradu milej / Maruša/, bratovu zradu, matkinu a ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Vzdoruje iba mlčky. Bráni sa lem príležitostnými výbuchmi, inštinktom.
Napriek všetkému sa román nekončí tragicky. Autor povzbudzuje hrdinu do ďalšieho boja so životom, aj keď ho v ňom čaká len utrpenia:
„ Trp, Jozef Mak Človek – milión si, nuž vydrž všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

Román je dielom o nepremožiteľnosti človeka.

Milo Urban

- v próze nachádzame prvky expresionizmu a naturizmu
- - novela Za vyšným mlynom – stala sa predlohou pre libreto opery Eugena Suchoňa – Krútňava

ŽIVÝ BIČ
sociálno-psychologický román
- expresionizmus – postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov ( hnev, láska, strach)
- naturizmus – dej je doplnený lyrickými opismi prírody, v lyrických opisoch využíva metaforu, prirovnanie.
- unanimistický román – ľud koná a hovorí ako jedna postava,
román má kolektívneho hrdinu – obyvatelia dediny
- autora zaujíma to, akú úlohu mal ľud počas vojnovej drámy a ako sa v nej prejavoval
- v centre románu sú postavy, ktoré sa búria proti zlu, neprávosti, vojne / Ilčíčka, Adam Hlavaj/
- autor vystihuje vnútorný svet postáv vo vojne
- dedinčanov oddeľuje od vládnej vrstvy

Adam Hlavaj – symbolom vzbury proti útlaku – prvýkrát sa o slobode nerojčí, ale chápe sa ako skutočnosť. S ním vzburu reprezentuje Ilčíčka a jej syn Štefan

Román má dve časti
I. Stratené ruky
II. Adam Hlavaj
I. Stratené ruky -Na konkrétnych udalostiach demonštruje vplyv vojny na život v dedine.
II. Adam Hlavaj – po zbehnutí z vojny – protest a hnev prechádza do pomsty
I. Stratené ruky Dej sa odohráva počas 1. svetovej vojny v dedine Ráztoky

Dedina si začala uvedomovať hrôzy vojny, keď prichádzali prvé oznámenia o smrti synov, mužov, /nedostatok potravín.../. Na dedinu doľahol strach. Z frontu sa vrátil Ondrej Koreň ako mrzák, bez pravej ruky, nemý, so znetvorenou tvárou. Narukoval aj Ilčíčkin syn Štefan, ktorého odsúdili na smrť, lebo zavraždil krutého čatára Rónu, ktorý ich ponižoval, bil a urážal. Keď sa to Ilčíčka dozvedela, začala ešte viac poburovať ľud proti vrchnosti a vojne. Keď narukoval Adam Hlavaj, jeho žena Eva ťažko znášala jeho odchod. Požiadala notára Okolického, aby jej muža „vyreklamoval“. Notár, bezcharakterný človek, prisľúbil pomoc.- Prinútil Evu, aby sa mu oddala, ale sľub nedodržal.. Eva s notárom otehotnie, porodí syna. Dedina ňou pohŕda, /okrem Ilčíčky a Koreňa/. Zúfalá Eva skončila svoj život v rieke.

II. Adam Hlavaj – Adam zbehol z frontu, ale po návrate bol jeho dom prázdny. Keď vyšla pravda s notárom najavo, dedinčania sa vzbúrili proti notárovi. Strach a alkohol urobili s notára Okolického ľudskú ruinu. V dedine vypukla epidémia, ktorá zahubila hlavne deti, medzi nimi bol aj Evin nepokrstený a nechcený syn. Zúfalé ženy začali v krčme piť s mužmi, aby zabudli.

Vojna sa skončila. Do dediny sa vracajú vojaci s puškami. Vystrašený notár dá zo strachu odzbrojiť vracajúcich sa chlapov. Vypukla živelná vzbura. Ľud na čele s Ilčíčkou napadol strážnicu, pričom jeden zo žandárov Ilčíčku zabil. Notára odniesli tam, kde Eva skočila do rieky. Posadili ho do rieky, aby rozmýšľal o sebe. Podopreli ho doskami / vtedy už bol ochrnutý po porážke/. Dosky sa uvoľnili a notár sa utopil. Zúrivý ľud prepadol krčmu a posmelený alkoholom, obchod a notárov dom. Všetko ničili, rozbíjali a odnášali.
Adam nakoniec podpálil krčmu – príčinu mnohého zla. Zdalo sa mu, že po dlhom utrpení dosiahol konečne slobodu.

Román patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané diela o prvej svetovej vojne.

Na román voľne nadväzujú romány: Hmly na úsvite, V osídlach
ďalšie romány: Zelená krv , Kto seje vietor, Zhasnuté svetlá

9.3. Slovenská medzivojnová poézia

2010-10-01T06:59:00.001-07:00

Slovenská medzivojnová poézia

Medzivojnová literatúra sa vyznačuje rozmanitosťou umeleckých štýlov, smerov, tém = pluralitný model literárneho vývoja.

Členenie literárneho vývoja na obdobia:
• Literárne obdobia ČSR (1918-1939)
- Literatúra 20.tych rokov
- Literatúra 30.tych rokov
• Literatúra obdobia SR (1939-1945)

Orientačný prehľad skupín, štýlov a ich predstaviteľov
-poézia-

• Realizmus – 3.vlna (prechodná generácia)
- Janko Jesenský
- Martin Rázus
- Štefan Krčméry

• Vitalizmus (vital)
- Ján Smrek

• Symbolizmus (neosymbolizmus)
- Emil Boleslav Lukáč

• Poetizmus
- Valentín Beniak
- Laco Novomeský

• Proletárska poézia (ľavičiari – časopis DAV - davisti)
- Laco Novomeský
- Fraňo Kráľ

• Surrealizmus (smer aj skupina)
- Rudolf Fábry

• Katolícka moderna
- Rudolf Dilong

Vitalizmus
Vitalizmus nie je samostatným umeleckým smerom, skôr myšlienkovým prúdom a spôsobom nazerania na svet. Vznikol vo Francúzsku bezprostredne po skončení 1.SV, aby oslávil mier, radosť zo života, mladosť, krásu, lásku, život vo všetkých podobách – čiže životné radosti a hodnoty, o ktoré ľudí okrádala vojna. Hlavným predstaviteľom je Ján Smrek.

Ján Smrek
- Hlavný predstaviteľ vitalizmu v medzivojnovej poézii
- Patril ku generácii mladých básnikov, ktorý po roku 1918 priniesol do slovenskej poézie nové, svieže tóny
- 1930 – založil literárno-umelecký mesačník ELÁN – ten zohral významnú úlohu v dejinách novodobej slovenskej literatúry
- Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou ODSÚDENÝ K VEČITEJ ŽÍZNI, v ktorej prevládajú motívy smútku a pesimizmu
- Vitalistické zbierky – CVÁLAJÚCE DNI, BOŽSKÉ UZLY, IBA OČI, ZRNO, BÁSNIK A ŽENA – hlavné témy zbierok sú láska, oslava ženskej krásy, túžba za cestovaním, radosť z poznávania sveta a ďalekých krajov
CVÁLAJÚCE DNI
- Polytematická zbierka: očarenia životom, príroda, dedina, mesto, žena, láska, cudzie kraje, diaľky a podobne
- Autor prvýkrát použil vitalistické prvky písania – spontánna lyrická improvizácia, ktorá spôsobuje nepravidelnosť formy
- Báseň CVÁLAJÚCE DNI:
§ oslavuje mladosť, opojenie životom, civilizáciu a pokrok
§ dobrodružný život je vyjadrený symbolmi (bujní žrebci neosedlaní, stepilí cowboji, krasojazdci)
§ v kontraste s dobrodružným životom je tu symbol starého, pasívneho...(dokaličené ľudské mrtvoly, driemajúce ľudské pläme)
§ motív cestovania a diaľok (parížska Notre Dame, oceán, Lucifer)
§ nepravidelné strofické členenie aj rým
§ motív vzdelanosti
§ jazyk a umelecké prostriedky:
o poetizmy – kopyty, koleny, stepilí
o kontrastné k nim – piliere oceľového mosta, fenomén, energia
o metafory, zvukomaľba, refrén, inverzný slovosled
Neosymbolizmus
Literárny prúd vychádzajúci zo symbolizmu.

Znaky neosymbolizmu
1) Témy sú hlavne smútok a samota
2) Prevládajú pocity pesimizmu, skepsy, zúfalstva, pocity, tragédie
3) Individualizmus – autor má pocit, že ho nikto nechápe
4) Subjektivizácia
5) Symboly
6) Náročné jazykové prostriedky – poetizmy, archaizmy, biblizmy, neologizmy
7) Využívanie kontrastov a paradoxov
8) Reflexívno-meditatívny charakter
9) Prvky dolorizmu – pocity, že všetka bolesť sveta je na autorových pleciach a fideizmu – uprednostňovanie viery pred rozumom
Hlavným predstaviteľom je Emil Boleslav Lukáč.

EMIL BOLESLAV LUKÁČ
- Patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej medzivojnovej poézie
- Hlavný predstaviteľ symbolizmu (neosymbolizmu)v poprevratovom období
- Do literatúry vstúpil v 20.tych rokoch minulého storočia
- Najväčší vplyv na jeho tvorbu mali európsky básnici ako Baudelaire a Ady, z domácich Ivan Krasko
- Znaky tvorby:
§ Dolorizmus
§ Meditatívnosť
§ Túžba po harmónii, ktorú však nenachádza
§ Túžba po poznaní
§ V básňach prevažuje smutný pohľad na svet, temné tóny, pesimizmus
§ Vyjadrovanie v paradoxoch
§ Zdôrazňovanie idey humanizmu

- Hlavné motívy tvorby:
§ Láska
§ Nenávisť
§ Dedina
§ Mesto
§ Domov
§ Cudzina
§ Občianske a protivojnové myšlienky
§ Historické motívy

- Výrazové prostriedky:
§ Symboly
§ Alegórie
§ Metafory
§ Latinské, mytologické, biblické výrazy
§ Výrazy z prírodných vied
- Do literatúry vstúpil zbierkou SPOVEĎ – prevládali motívy smútku a bolesti, typické pre symbolizmus
- Ďalšie diela:
§ Dunaj a Seina – vznikla v čase, keď autor študoval v Paríži. V knihe to naznačuje i názov, konfrontuje domov a svet, mesto a dedinu. Vyzdvihuje pozitívne hodnoty domova.
§ Hymny k sláve Hosudarovej – vyjadril svoje náboženské krédo. Prevažujú v nej básne s vážnym obsahom o nadčasových ľudských problémoch.
§ O láske neláskavej – je venovaná ľúbostným motívom. Lásku vnímal ako protikladnú hru citov a rozumu.
§ Spev vlkov
§ Elixír
§ Moloch
§ Bábel

Slovenská katolícka moderna
Vstupuje do slovenskej literatúry v 30.tych rokoch minulého storočia. Spoločným znakom autorov SKM je náboženský obsah založený na kresťanskom humanizme. Ich básne odrážajú vplyv symbolizmu a z avantgarných smerov najmä vplyv poetizmu a surrealizmu.
Vedúcimi osobnosťami katolíckej moderny boli Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina a Karol Strmeň. K básnikom katolíckej moderny patril ešte Janko Silan, Gorazd Zvonický, Pavol Ušák-Oliva, Mikuláš Šprinc, Svetoslav Veigl a ďalší.

V básnickej tvorbe prevládali najmä tri témy – náboženstvo, národ a rodný kraj.
Katolícka moderna zohrala významnú úlohu v slovenskej literatúre najmä v rokoch 1935-1945. Po roku 1945 a 1948 mnohí predstavitelia tejto skupiny emigrovali. Medzi emigrantov patrí Dilong, Strmeň a Zvonický. Tí, ktorí zostali doma, prestali po roku 1948 publikovať. Aj v zahraničí vyvíjali bohatú básnickú, vydavateľskú a kultúrnu činnosť. Na Slovensku sa títo autori dostali na čiernu listinu, boli vyčiarknutý z učebníc, ich diela boli zakázané a až do roku 1989 sa o nich nemohlo písať.

9.2. Postava matky v medzivojnovej literatúre

2010-10-01T06:56:00.000-07:00

Postava matky v medzivojnovej literatúre

Ivan Stodola - Bačova žena, Július Barč-Ivan - Matka, Rázus, Milo Urban - Živí bič

Ivan Stodola
( 1888 - 1977 )

Reprezentuje tradičnú realistickú drámu, v ktorej využíva prvky humoru, satiry, grotesky, aby pomocou týchto prostriedkov zvýraznil nedostatky meštiackej spoločnosti - jej hlúpostí, nadutostí, falošností, obmedzeností a pod.
Je tvorcom modernej spoločenskej komédie a historickej hry.

Bačova žena

Lit. druh: dráma
Lit. žáner: tragédia
Námet: prostredie liptovských hôr ; 20. st.
Motívy: - Evina láska k deťom
- tvrdá sociálna skutočnosť
- údajná smrť Ondreja
- nenávisť Ondrejovej matky k Eve
Konflikty: psychologický a mravný
- príčiny sú vo vysťahovalectve a sociálnom nedostatku; podnecovateľom zla bola Ondrejova matka, ktorá stále verila, že jej syn žije a Eve nenávistne vyčítala zlé gazdovanie, vzdaj za Miša a je j druhé dieťa nazývala pankhartom
Dielo má 3 dejstvá.Vychádza z princípu antickej tragédie. Antickej tragédii sa podobá aj základným konfliktom v hlavnej hrdinke, ktorá uprednostní materinskú lásku pred manželskou, ale riešenie ju dovedie k sebaobetovaniu. Ide teda o konflikt psychologický a mravný. Nábeh k antickej tragédii naznačuje aj monumentalizácia postáv Ondreja a jeho matky, Ondrejov monológ k Bohu i osudovosť naplnenia minulosti.

Hlavné postavy:
Eva - žena Ondreja Muranicu
Ondrej - bača na liptovskom salaši ( neskôr baník v USA a podnikateľ )
Mišo - valach u Ondreja; po Ondrejovom odchode sa stáva bačom a druhým Eviným manželom
Ondrejova matka ( Evina svokra )
Dej: Evin manžel Ondrej odchádza za prácou do Ameriky, lebo rodina trie biedu - je obdobie hosp. krízy. Miluje svoju ženu a preto verí, že po návrate z USA pripraví Eve a synčekovi podmienky na lepší život.
Eva sa trápi so svojím dieťaťom, stará sa o svokru. Od svojho muža nedostáva žiadne správy, až napokon príde správa banskom nešťastí, v ktorej jej oficiálne oznámia, že Ondro umrel.
V tomto ťažkom období pomáha prežiť Eve a jej rodine noví bača Mišo. Postupne vzniká medzi Evou a Michalom vzťah, ktorý vyústi do manželstva, z ktorého sa narodí Eve druhé dieťa. Uplynie 5 rokov, počas ktorých Evina svokra stále verí,že jej syn žije a neustále kritizuje Evu.
Po 5. rokoch sa Ondrej vracia na Liptov ako bohatý "Amerikán" a chce kúpiť celé panstvo svojho bývalého pána a dať ho prepísať na Evu. Z jeho rozprávania sa dozvedáme, že sa mu podarilo zo zasypaného závalu v bani dostať von, ale stratil pamäť. Celé tie roky žil ako iný človek, darilo sa mu a až raz, pri d´alšom, tento raz vlakovom nešťastí, bol opäť zranený a v nemocnici sa mu pamäť vrátila. Chce, aby sa k nemu Eva vrátila. Podľa zákona je vraj jeho manželkou, všetko podstúpil kvôli nej, ľúbi ju. Miša posiela do Ameriky, aj ho finančne podporí. Mišo súhlasí, ale len pod podmienkou, že Eva pôjde s ním. Ľúbi ju. Ondrej rieši situáciu veľmi kruto. Vyháňa Miša z panstva, ale teraz sa obaja muži prejavia aj ako otcovia. Každý si zoberie svoje dieťa a ani jeden ho nemieni vrátiť Eve. Materinský cit Eve nedovolí vzdať sa ani jedného dieťaťa. Ondrej s Mišom sa pobijú a Eva ich spor, tentoraz už o seba, vyrieši dobrovoľnou smrťou. Umiera pred ich očami so slovami, aby milovali jej deti.

Július Barč-Ivan
( 1909 - 1953 )

Vniesol do slovenskej drámy nové, originálne prvky. Z moderných smerov využil najmä podnety expresionizmu.

Matka

Lit. druh: dráma
Lit. žáner: tragédia
Námet: chudobná banícka rodina; 20. st.
Motívy: - nadľudská sila materinskej lásky
- matkina obeta
- nevraživosť medzi bratmi, ktorá takmer vyústila do bratovraždy
Téma: - obeta matky, aby zabránila bratovražde
- osud matky a dvoch synov, ktorí sa nenávidia
Dielo má 3 dejstvá.

Hlavné postavy:
Anna Pavlíčka - vdova, muž jej zomrel pri výbuchu plynu v bani. Má zvláštnu schopnosť, ktorá ju napĺňa strachom - dokáže predvídať budúcnosť. ( Aj pred nešťastím v bani mala vidinu, ale darmo sa snažila muža udržať, aby nešiel do práce, všetci sa jej iba smiali. )
bratia Jano a Paľo - Jano pracuje v bani a Paľo je už 4. rok v Amerike. Jano a Paľo sa nikdy nemali radi, Jano sa správal k bratovi nepriateľsky, žiarlil na neho, zdalo sa mu, že matka má rada len Paľa. Matka viedla Paľa od malička k tomu, aby bratovi radšej ustúpil. Preto po otcovej smrti súhlasil aj s tým, že Jano zostane doma a on odíde do Ameriky.

Dej : Dej sa odohráva v chudobnej izbe baníckej rodiny. Matka sa rozpráva so susedou o svojich snoch (predpríbehoch), kde vidí smrť svojich blízkych. Matka sa snaží zabrániť rozvadenýn synom, aby si ubližovali, lebo doteraz bol Paľo v Amerike a Jano mu prebral frajerku Katu. Matka má oboch synov rada a snaží sa o tom presvedšiť aj Jana, ktorý jej neverí. Jano závidí Paľovi gazdovstvo, do ktorého sa má priženiť, vytiahne nôž a matka vie, že prišla osudná chvíľa, zhasne svetlo a hodí sa na Paľa, aby zabránila bratovražde. Nechce prísť o oboch synov. (keby Jano zabil Paľa, bola by to bratovražda, ale matka sa pred neho vrhla, a tým sa Jano dopustil matkovraždy, ale neúmyselnej)

- popri dôraze na nadľudskú silu materinskej lásky má hra aj teologický charakter :
Matkino vizionárstvo a jej predtuchy upozorňujú na otázku fatálnosti. Matkina obeta vyrovnáva pomer sili medz synmi: silným Janom a slabým Paľom. Jej rozhodnutie obetovať svoj život, aby zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti Bohu (osudu), proti jeho rozhodnutiu, ktoré vedela vždy dopredu a nedokázala mu zabrániť. Rozhodla sa konať, aby sa jej predstavy opäť nestali skutočnosťou.
- dráma sa vyznačuje psychologickým exspresionizmom: konanie postáv je v každej scéne vybičované do krajnosti; často je nastoľovaná otázka života a smrti. Dej ovplyvňujú nadprirodzené zásahy - matkine vidiny.
- text je vzrušený, apreto aj fragmentárny (útržkovitý), má veľa nedokončených viet

Martin Rázus
( 1888 - 1937 )

Martin Rázus bol básnikom, prozaikom, esejistom, novinárom a významnou postavou medzinárodnej politiky (ako poslanec a neskôr predseda Slovenskej národnej strany). Bol vášnivým vlastencom a zapáleným národovcom.
Pred prvou svetovou vojnou inklinoval k moderne a expresionizmu, neskôr sa odklonil od modernizmu a uprednostňoval národnú tematiku, ľud a jeho obranu. Pre svoje postoje, vždy čestné, úprimné a zásadové či voči cirkvi, madˇarónstvu, alebo čechoslovakizmu, bol zaznávaný, nespravodlivo obviňovaný zo šovinizmu či nacionalizmu. Svojou básnickou tvorbou nadviaual na poéziu S. H. Vajanského a P. O. Hviezdoslava. Využíval tradičné básnické postupy a formy.

Tvorba:
- bás. zbierky Z tichých a búrnych chvíľ; To je vojna!; Hoj, zem drahá - obsahujú najmä vlastenecké básne a básne odsudzujúce vojnu
- bás. zbierka Kameň na medzi - nespokojnosť s postavením Slovenska v rámci Československej republiky
- bás. skladba Stretnutie - napísal ju krátko pred smrťou. Uvažuje v nej o vlastnom živote a o zmysle svojho diela. Vyslovuje trpkosť a sklamanie z toho, že z jeho snov a ideálov sa nič nesplnilo, resp. že neboli správne pochopené.
- romány Maroško a Maroško študuje - autobiografické diela, patria ku klasickým dielam slovenskej literatúry pre detia mládež.

Milo Urban
( 1904 - 1982 )

Predstaviteľ realizmu obohateného o expresionizmus , ale aj o naturizmus (prejavuje sa lyrizáciou).
Základné znaky:
1. Kolektív v jeho dielach sa správa ako 1 duša, koná a hovorí ako 1 postava = unanimizmus (latin. 1 duša - una anima).
Ak sa aj niečo v rámci deja individualizuje, aj vtedy do konania jedinca zasahuje kolektív. Ak s indivíduom súhlasí, podporí ho, ak je proti nemu, úplne jednotne ako 1 duša ho zo svojho kolektívu vyradí.
2. Postavy sú silne expresionistické, konajú pudovo - málo premýšľajú, viac konajú a obyčajne sa nachádzajú v extrémne vybičovanej situácii. Túžia po spravodlivosti, bojujú proti krivde a zlu a reagujú plačom, krikom, zlosťou a pod.

Živý bič

Lit. druh: epika
Lit. žáner: sociálno-psychologický román
Námet: dedinské prostredie - hornooravská dedina Ráztoky, obdobie 1. svetovej vojny
Téma: - osud rodiny Hlavajovcov, v 1. časti Evy a jej syna
- osud rodiny Ilčíkovcov, v 1. časti osud syna Štefana
- osud d´alších obyvateľov Ráztok
- dopad vojny na obyvateľov dediny Ráztok
Konflikt: vyplýva zo vzťahu jednotlivých postáv k vojne
Dielo sa skladá z dvoch častí: 1. časť Stratené ruky
2. časť Adam Hlavaj

Hlavné postavy:
Eva Hlavajová - záleží jej hlavne na tom, aby sa jej muž vrátil z vojny. Jej reakcia je introvertná. Jej nádej končí zúfalstvom, lebo nemôže riešiť veci.
Štefan Ilčík - koná pudovo. Vojna ho zmenila. Reagoval vzdorom, ten mu však priniesol smrť.
Adam Hlavaj - prchký človek, ktorý niekedy koná pudovo, dezertuje z frontu; vráti sa domov a dozvedá sa o Evinej samovražde, uvedomí si, že niekto jej musel ublížiť, inak by si nezvolila taký koniec; chce potrestať notára, nechce ho však zabiť; v závere podpaľuje krčmu, aby ukončil pudové konanie dedinčanov, ktorí rabovali v krčmu.
Ilčíčka - najprepracovanejšia, najdynamickejšia postava, je prítomná v deji od prvých strán. Je to tragická postava, lebo jej milovaného syna odviedli na vojnu, tam nezvládol nadriadeného týranie a zabil ho rýľom. Štefana popravili. Matka sa nedokáže zmieriť so smrťou syna, preto sa u nej najviac z celej dediny prejavuje živelnosť a prudkosť, bojuje proti bezpráviu svojím spôsobom. Ako jediná z dediny pomáha Eve Hlavajovej a po jej smrti sa stará o sirotu Adamka.

9.1. Naturizmus v slovenskej próze

2010-10-01T06:53:00.000-07:00

Naturizmus v slovenskej próze

Drak sa vracia

-naturizmus zobrazuje človeka spojeného s prírodou ,preto autori naturizmu uplatňujú lyrizáciu vo všetkých zložkách štruktúry diela
-nastupuje v 30. rokoch 20. str. ako reakcia na odľudštenosť doby (hospodárska kríza ,nástup fašizmu smerujúci k 2. sv. vojne)
-najvýznamnejší predstavitelia: Ľudo Ondrejov,Dobroslav Chrobák,Margita Figuli,František Švantner –nadviazali na naturizmus severských,švajčiarskych,francúzskych spisovateľov
Znaky:
-redukcia deja (dej je oslabený lyrizáciou)
a)lyrizácia jazyka- metafory,prirovnania,personifikácie,kumulácia
text býva rytmizovaný a má aj melódiu
b)lyrizácia postáv- dôraz na ich psychiku ,stávajú sa mýtmi (nosia v sebe tajomstvo), majú slabé sociálne väzby,sú priestorovo zakotvené v prostredí (prostredie hôr,horských samôt,Figuli- Orava,Ondrejov- Horehronie,Chrobák-Liptov)
striktne sa delia na kladné a záporné, pričom záporné bývajú aktívnejšie
-krátke útvary, poviedky, novely
-majú charakter rozprávok
-témy: priateľstvo, láska, domov, detstvo, ľudská dôstojnosť a česť
-mužský hrdina silne individualizovaný, často rozprávačom deja, dej podáva veľmi subjektívne, býva často vyčlenený z dedinského kolektívu
-ženské hrdinky sú pasívne, odkázané na rozhodnutia svojich otcov,bratov,mužov a pod.
-v dielach je neprítomnosť historického času, funguje biologický čas
- rozdelenie sveta na „ten hore“, svet čistých morálnych hodnôt, svet mimo civilizácie a svet „tam dolu“, svet absencie morálnych hodnôt, uprednostňovanie hodnoty materiálne
-naturizmus-túži po dobre

Ľudo Ondrejov

• narodil sa v Chorvátsku; detstvo prežil v dedinke Kostiviarska pri B.Bystrici
• striedal zamestnania, bol aj úradníkom Matice slovenskej
• soc. epos Martin Nociar Jakubovie
• krátka próza aj poézia; podtitul Denník o živote a láske, o smrti a budúcnosti
• v popredí je lyrická atmosféra putovania Martina Nociara po svete; v epose sa ozýva nespokojnosť autora s pomermi spoločnosti, často sa utieka k horám, ospevuje ich krásu
• v ďaľších prácach skonkrétnil tématiku
• román Zbojnícka mladosť
• hlavná postava: Jerguš Lapin
• písal o života a zážitkoch Jerguša Lapina; opieral sa o vlastné detstvo v Kostiviarskej
• každý Jergušov zážitok tvorí osobitnú kapitolu - spolu vytvárajú jednotný celok o Jergušovom detstve; autor sa vedel vžiť do psychológie detí a zachytil reálne vzťahy medzi nimi; oživil prírodu
• román Jerguš Lapin
• hlavná postava: Jerguš Lapin
• nadviazal na Zbojnícku mladosť; zachytené je tu obdobie 1. svetovej vojny a prvé roky republiky, z mierneho dieťaťa pastiera oviec sa stáva pomstiteľ krívd
• zostupuje z hôr aby narukoval do vojny, z frontu zbehne lebo sa nechce dať zabiť za panské záujmy; často zasahuje na obranu ľudskosti, na želanie matky sa nakoniec venuje roľníctvu
• román Na zemi sú tvoje hviezdy
• voľné pokračovanie Jerguša Lapina za SNP
• kniha Africký zápisník
• kniha Príhody v divočine

Dobroslav Chrobák

• bol inžinier, prednášal na elektrotechnickej fakulte; pracoval aj v rozhlase
• tvorba- nie je rozsiahla
• zbierka noviel Kamarát Jašek (obsahuje 8 noviel)
napr. novela Návrat Ondreja Baláža
Ondro sa po 17 rokoch vracia domov do rodnej dediny. Tu však nájde svoje meno na zozname padlých.Keď príde do vlastného domu - nájde tam vlastnú ženu, ale tá ho nespoznáva, ktorá sa medzičasom
vydala. keď Ondrej vydí, že je spokojná a nič jej nechýba po rozhovore s ňou odchádza pretože nechcekaziť šťastné manželstvo.
alebo novela Poviestka
Ondrej Chomút žil so svojím vnukom Ondrišom, nemanželským dieťaťom v lese a vychovával ho tam v modlitbách. Ondriš až do svojich 17. rokov nepoznal inú osobu len svojho deda. Ale keď mal 17 stretol v lese cudzinca, ktorý mu požičal sekeru. Cudzinec si požičia koňa a povie Ondrišovi kde ho môže potom nájsť. Potom zosnová stretnutie Ondriša s dievčaťom Evou - Ondriš po prvý krát v živote vidí dievča a oslovuje ju v mužskom rode. Starcovi sa potom pohorší a nepomôže mu ani príchod Evy. Starecnakoniec zomiera. (Autor v diele často zasahuje do deja).

Drak sa vracia (podtitul Rozprávka)
Románová novela ,skladá sa z 12 kapitol a epilógu .Dielo je uvedené mottom: Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. J. Conrad: Lord Jim
Autor v tomto diele využil štylistické prvky ľudovej rozprávky a zároveň i postupy modernej prózy. Kompozícia novely je zložitá, striedajú sa v nej rôzne časové roviny, zorné uhly i osoby rozprávačov deja.

Hlavnými postavami novely sú Martin Lepiš, prezývaný Drak, Šimon Jariabek a jeho manželka Eva. Rozprávkový príbeh Draka sa odohráva v prostredí tatranskej prírody. Autor sa nezameriava na dej, ale na vnútro svojich postáv a na ich vzájomné vzťahy.

Poloslepý hrnčiar našiel raz pri ceste opustené dieťa. Zobral si ho ksebe, vychoval ho a vyučil svojmu remeslu. Keď už celkom oslepol, chlapec ho všade musel sprevádzať. Nemal možnosť zblížiť sa so svojimi rovesníkmi, stal sa z neho samotár. Deti za ním hádzali kamene a neskôr ho začali prezývať Drakom. Keď mal Drak štrnásť rokov, starý hrnčiar spadol do jamy na hlinu a zomrel. Spočiatku sa to nikomu nezdalo čudné, ale neskôr, keď sa neďaleko našla mrtvola zahrdúseného dievčaťa, začali upodozrievať Draka, že to on zabil i starého hrnčiara. Ľudia mu začali pripisovať vinu za všetko zlo- ohne, povodne, hlad a choroby- čo sa v dedine stalo. Boli presvedčení, že má čarodejnú moc a všetci ho nenávideli. Všetci okrem Evy, ktorá sa do Draka zamilovala, chodievala za ním, celé hodiny ho sledovala pri práci.

Dedina usúdila, že Draka sa musia zbaviť. Jedného dňa našli Draka s rozbitou hlavou v jame na hlinu. Eva ho obetavo opatrovala, i keď ju za to celá dedina odcudzovala. Keď Drak vyzdravel, bez slova rozlúčky odišiel z dediny. Eve sa po jeho odchode narodil syn, ktorého vychovávala jej matka. Roky čakala na draka, a keď sa nevracal, vydala sa za Šimona Jariabka. Ich manželstvo bolo nešťastné, boli si cudzí, Šimon mal Evu rád, ale nedokázal jej to povedať, pretože cítil, že Eva ešte stále myslí na Draka.

Prešli roky a dedinu znova postihli nešťastia. Následkom veľkého sucha začali horieť okolité lesy a hrozilo, že statok celej dediny uhynie na pastvinách. A práve vtedy sa dediny vrátil Drak. Cez jedno mal čiernu pásku, na líci hlbokú jazvu- stopy nenávisti dediny voči nemu. Chcel sa opäť usadiť vo svojom dome a venovať sa svoju remeslu- hrnčiarstvu. Potreboval si získať stratenú dôveru ľudí, a preto sa ponúkol, že privedie stádo späť do dediny. Drakovi nikto neveril, ale nemali inú možnosť- cestu poznal iba on. Pohrozili mu, že ak sa do týždňa nevráti, podpália mu dom. Rozhodli sa, že Draka pre istotu odprevadí i Šimon Jariabek.

Šimon s Drakom sa vybrali do hôr za stádom. (Ich cesta do hôr, záchrana stáda a návrat do dediny tvoria vlastné jadro príbehu.) Drakovi sa podarilo zachrániť stádo, v horách sa však museli zdržať o niečo dlhšie, preto Drak poslal odkaz richtárovi dediny, že prídu neskôr. Šimon nedôveroval Drakovi, omylom sa nazdával, že Drak ich všetkých oklamal a predal stádo Poliakom. V noci sa potajomky vrátil do dediny a sám podpálil Drakov dom. Drak sa však už vtedy blížil aj so stádom k dedine. Úlohu splnil, slovo dodržal. Priviedol si aj životnú družku, svoju lásku, mladú Poľku Zošku. Eva si až teraz uvedomila, že Drak ju nemiluje, a že ten, kto ju skutočne má rád, je Šimon Jariabek. Eva a Šimon si konečne našli cestu k sebe. Šimon sa hanbil za to, čo urobil, Drak mu však odpustil. Z epilógu- tu už je Eva stará žena, rozprávajúca príbeh o Drakovi priadkam a svojmu vnukovi- sa dozvedáme, že odvetedy sa mali radi a žili spolu šťastne.

František Švantner

• pochádzal z Bystrice, bol učiteľom
• zbierkou noviel Malka
• novela Malka
• hlavným rozprávačom je valach
• Malka je malé, útle, ryšavé dievča, ktoré sa zapáčilo valachovi a mal sa s ňou oženiť. Zatiaľ zabili krčmára Michálka a ukradli mu 30 000 Kčs keď išiel na jarmok. Malka sa chcela pred sobášom ešte opýtať brata, ktorého valach v živote nevidel. Keď valach prišiel do koliby - našiel tam cudzieho chlapa (bol to Malkin brat) a u neho v kabáte našiel list, kde sa Malka pýta, či sa môže oženiť. Valach začal žiarliť a myslel, že cudzinec zabil krčmára a išiel ho hneď oznámiť žandárom. Potom išiel za Malkou a rozpovedal jej čo spravil, Tá sa rozbehla zachrániť brata. Keď valach príde na salaš za Malkou - nájde ju v kaluži krvi - obetovala sa za vlastného brata.
• v diele dochádza ku oživovaniu prírody a Nízkych Tatier; častá je personifikácia a metafory
• román Nevesta hôl
• vrchol lyrizovanej prózy
• Mladý hájnik sa chce oženiť so Zunov - tajomná bytosť. Na konci románu Zuna záhadne zmizne - hole si ju zobrali za nevestu. Ďalšie postavy - Tavo; vlkodlak (rozprávková bytosť)
• román Život bez konca
• viac spojené s realitou; obdobie pred I. sv. vojnou a po nej
• Hlavná hrdinka - Pavlína a jej vzťah k viacerým mužom. Vydala sa za učiteľa, ktorý prišiel do dediny učiť. Išiel na vojnu, ale tam ho zabili. Keď bol na vojne, Pavlína sa zblížila s Ervínom (kamarát z detstva) pracoval na pošte a žiarlil na jej muža. Nedoručil jej telegram kde jej muž napísal miesto a čas stretnutia a on ju tam potom čakal zbytočne. Taktiež čítal jej korešpondenciu a púšťal k nej len tie listy, ktoré sa mu hodili. Raz keď sa s ňou stretol a potom od nej odchádzal spadol do žumpy a utopil sa. Vo vrecku mu našli telegram od Pavlinkinho muža. Neskôr sa s ňou oženil Alpár lebo vedel, že jej otec - krčmár má
veľa peňazí. Alpár neskôr zistil, že Pavlínka má dieťa (s Ervínom), ktoré žije niekde inde. Alpár získal od Pavlínkinho otca peniaze (musel dokonca predať krčmu) a potom z dediny ušiel aj s frajerkou. Pavlínky sa na koniec ujal Tóno - kamarát z detstva a postaral sa o ňu.

Margita Figuli

• najskôr používala pseudonym Oľga Morena; do literatúry vstúpila ako študentka s Dobroslavom Chrobákom
prvé práce uverejňováné v časopise Živena a Slovenské pohľady; vo svojich dielach oživovala Oravu
• novela Pokušenie
• novela Tri gaštanové kone
• Opisuje lásku dvoch mladých ľudí Magdalény a Petra. Magdaléna - krásne dievča - dcéra krčmára. Peter - sirota, ktorý nejaký čas ako dieťa býval u Magdalény. Bol chudobný, tulák, skupoval drevo, chodil z dediny do dediny. Zaľúbil sa do Magdalény. Jeden deň išiel okolo domu kde Magdaléna bývala a rozhodol sa požiadať o ruku, ale Magdalénina matka to odmietla - chcela Magdalénu vydať za bohatého Jána Zápotočného - pašeráka koní, surovca, ale najbohatšieho v dedine a Magdaléna by sa stala prvou dámou v dedine. Nakoniec aj Jano požiadal Magdalénu o ruku. Magdaléna je nešťastná, lebo miluje Petra, ale nedokáže odporovať matke. Smutný Peter chce odísť z dediny, no krčmár - Magdalénin otec ho prehovorí, aby ostal do svätojánskej noci. Tejto noci sa Magdaléna s Petrom dohodli, že Magdaléna bude svadbu odkladať dovtedy pokým si Peter nepostaví dom a nepríde si po ňu s 3 gaštanovými koňmi. No za kríkmi to počul Jano a napadol Petra - súboj Peter Jana premôže a utečie. Keď sa Jano preberie znásilní Magdalénu, pretože si myslí, že takto si ho už bude musieť vziať. Peter potom stavia dom vo vlastnej dedine – pomáhajú mu všetci susedia. Trvá mu to rok. Stretol človeka, ktorý mu povedal, že Magdaléna je už vydatá. Peter ju ide pozrieť. Našiel ju na poli a videl ako sa Jano správa ku nej aj ku zvieratám. Magdaléna viedla za opraty koňa, ktorého Jano bil a týral. Kôň sa od bolesti kopal a privalil Magdalénu. Peter sa jaj vrhne na pomoc a keď ju vyslobodí Jano sa naňho vrhne - Jano v bezvedomí. Magdaléna sa bála, že sa Jano Petrovi pomstí a tak začala kričať a privolala ľudí. Potom Magdaléna vážne ochorela, ale Jano nedovolil Petrovi ani prísť sa rozlúčiť. Poprosil aj duchovného, ale nebolo to nič platné. Na druhý deň keď Peter prišiel do krčmy dozvedel sa, že Magdaléna sa z toho zázračne dostala a už sa zotavuje. Išiel sa za ňou aj s ostatnými dedinčanmi pozrieť a tam videl ako Jano týra koňa. Ten sa nakoniec rozzúril a zadlávil Jana. Nakoniec Peter odchádza aj s Magdalénou do novo postaveného domu.
• priame rozprávanie - Peter; rozprávkový charakter - dobro víťazia nad zlom, hľadanie šťastia, 3 (rozprávkové číslo) gaštanové kone, príroda sa obrátila proti zlu, vnútorný monológ
• novela Pokušenie
• téma - žena a jej problémy (aj sociálne). Autorka pokladala lásku za prvopočiatok všetkého, zaujíma ju ako láska zasiahla do života ľudí.
• novela Uzlík tepla
• matka už nemá čím nakŕmiť a zohriať svoje deti lebo muž je nezamestnaný a rozhodne sa ísť ukradnúť uhlie; je pri tom však prichytená a vracia sa domov s prázdnymi rukami
• na konci volá o pomoc boha a jeho spravodlivosť - ale zlá skúsenosť ju privedie k zúfaniu – boh nepomôže lebo neexistuje
• autorka sa vo svojich novelách snaží zachytiť životnú realitu cez rozpoploženie svojich hrdinov, samotného deja je málo, autorka sa viac venuje výberu slov, používa básnické postupy (hudobnosť, metafory)
• román Babylon
• písala ho cez II.svetovú vojnu a vyšiel v r.1946; je to historický román z obdobia Chaldejskej ríše, bol namierený proti fašizmu, dobyvačnej vojne a oslavoval životné hodnoty
• román Mladosť
• zachytené je tu detstvo autorky na Orave cez obdobie I.sv. vojny; cez oči hlavnej hrdinky opisuje svoj život
• román Arianina niť
• o mládeži
• román Víchor v nás
• problémy pracujúcich žien

9. Medzivojnová literatúra - Naturalizmus v tvorbe Zolu, Jégeho a Vámoša

2010-10-01T06:51:00.000-07:00

Naturalizmus v tvorbe Zolu, Jégeho a Vámoša

Naturalizmus- Literárny a umelecký štýl, ktorý vznikol vo Francúzsku v 60tych rokoch 19. storočia (najznámejším predstaviteľom bol É. Zola).
-odvodené od latinského slova „natura“ -príroda
Spisovatelia naturalisti sa snažili prekonať kritický realizmus a dosiahnuť verné napodobenie skutočnosti najmä metódou kopírovania. Literatúra mala byť podľa nich „správou o živote“ a nie výplodom spisovateľovej fantázie.
Boli presvedčení, že ľudská povaha je produktom dedičnosti a prostredia. Dôraz kládli na biologickú podstatu človeka. Ich hrdinovia boli determinovaní prostredím a vlastnými biologickými impulzmi. Autori sa nevyhýbali ani takým témam, ktoré boli predtým považované za spoločenské tabu. Často zobrazovali nižšie spoločenské triedy (robotníci, proletariát, mestská chudoba, zločinci a pod.)
-je to metóda umeleckého stvárnenia skutočnosti, vychádza z filozofie pozitivizmu a prírodovedného darwinizmu, ktorý hovorí, že človek je obmedzený a ovplyvnený svojou biologickou podstatou, ale zároveň aj prostredím v ktorom sa vyvíja a žije
-využíva sa najmä v literatúre, kde sa spisovateľ stáva len pozorovateľom a registrátorom faktov, sústreďuje sa len na temné, negatívne stránky života a využíva drastické až kruté scény, hrubé až vulgárne výrazy

-Zo slovenských prozaikov uplatnili naturalizmus v tvorbe L. N. Jégé a Gejza Vámoš

Émile Zola (1840 – 1902)

-Francúzsky prozaik, najvýznamnejší z predstaviteľov naturalizmu
-svoje pozorovacie schopnosti chcel využiť nato, aby vytvoril podobný románový cyklus ako Balzac, ale situovaný do nových spoločenských podmienok Francúzska v 2. polovici 19. storočia

-dielo : experimentálny román: teória, ktorú predniesol na vedeckom kongrese a vysvetlil v nej znaky NATURALIZMU
: románový cyklus Rougon-Maquartovci - obsahuje 20 románov, v ktorých vystupuje 32 hlavných postáv a vyše 1000 vedľajších postáv. Stal sa obrazom života francúzskej spoločnosti Zachytáva v nich rôzne sociálne prostredia a kritizuje dravosť a bezcharakternosť francúzskej spoločnosti.
-najznámejšie romány z cyklu :
Brucho Paríža
Zabijak
Nana
Ľudská beštia
Germinal
Štastie dám

Ladislav Nádaši-Jégé (1866- 1940)
-bol prvým slovenským spisovateľom, ktorý uplatnil vo svojich prózach zásady naturalizmu.
-rodák z D. Kubína. Študoval medicínu v Prahe. Potom pracoval ako lekár v rodnom meste.
-svoje prvé krátke prózy začal uverejňovať pod menom Ján Grob v sk. časopisoch. Odmlčal sa na 30 rokov a do literatúry opäť vstúpil v roku 1918 pod pseudonymom Jége

-v dielach hľadal odpoveď na filozofické otázky typu kto je človek, prečo má toľko zlých vlastností
-predstaviteľ uvedomelého naturalizmu. Nejde mu o pravdivosť zobrazenia, ale o zobrazenie individuálnych ľudských osudov uprostred historickej skutočnosti
-romány a novely s historickou tematikou: romány Adam Šangala, Svätopluk a novely Magister rytier Donč, Wienawskieho legenda, Jaríkovský kostol
-spája v nich princípy kritického realizmu a naturalizmu
-román Adam Šangala dodnes patrí k najlepším historickým prózam slovenskej literatúry. Jeho dej sa odohráva v 17. storočí, v čase náboženských bojov a protireformácie. Opisuje trpké osudy mladého Adama. Jeho otca obesia za pytliactvo a Adam sa rozhodne opustiť rodnú Oravu a odísť do sveta. Základom románu sú príbehy, ktoré zažije na ceste z Oravy do Žiliny, v Žiline na panskom kaštieli, na ceste do Trnavy a v Trnave. Kniha končí nečakaným zvratom- po 5 rokoch šťastného manželstva, keď sa už zdalo že Adamove dobrodružstvá sa skončili a všetko sa obrátilo na dobré, Adama odsúdia a popravia.
-autobiografický román Cesta životom, spoločenský román Alina Orságová z vysokoškolského prostredia

Gejza Vámoš
-predstaviteľom prózy, ktorej znaky majú vlastné originálne špecifiká:
1. epický príbeh ustupuje do pozadia
2. psychologická kresba postáv už nie je výrazná
3. do popredia sa dostávajú filozofické myšlienky, úvahy postáv, ktoré sú silne ovplyvnené:
nihilizmom, skepticizmom, pesimizmom
-postavy nie sú zakorenené v príbehu ani sociálne, ani historicky
-Prehľad tvorby: zb. noviel Editino očko- zbierku venoval svojim sestrám a preto majú novely aj autobiografický charakter. Vychádzajú z expresionizmu a naturalizmu, v duchu ktorého autor vníma človeka ako ustavičný boj medzi racionálnym a pudovým, pričom víťazí pudové

román Atómy Boha – najexpresionistickejšie dielo v medzivojnovej literatúre vôbec a podľa kritikov aj najnihilistickejšie. Zameriava sa na tragiku ľudského osudu. Lekár Zurian sa v snahe vyliečiť infekčnú chorobu nainfikuje a robí pokusy sám na sebe. Pararelne s týmto dejom sa vyvíja ľúbostný vzťah Zuriana a Medúzy. V závere obaja páchajú samovraždu- neriešiteľnosť spoločenských a mravných problémov, ktoré v románe naznačuje.

novela Jazdecká legenda –drsný humor, satira a irónia. Základnú dejovú líniu tvorí príbeh zo života 4 lekárov počas jazdeckého výcviku. Objektom autorovej kritiky sú krutí dôstojníci a zbytočne tvrdá, bezohľadná vojenská drezúra

román Odlomená haluz - posledné Vámošove dielo. Podáva obraz o živote židovskej menšiny posledných rokoch Rakúsko-uhorskej monarchie (pred 1. sv . vojnou a po nej). Odlomenou haluzou sú symbolizovaný odpadlíci židovskej viery

8.1. Avantgardné smery svetovej literatúry zo začiatku 20. storočia a ich uplatnenie v slovenskej medzivojnovej poézii. Kubizmus, futurizmus, surreali

2010-10-01T06:47:00.000-07:00

Avantgardné smery svetovej literatúry zo začiatku 20. storočia a ich uplatnenie v slovenskej medzivojnovej poézii. Kubizmus, futurizmus, surrealizmus, poetizmus. Pásmo. Apollinaire, Fabry, Novomeský, Dilong.

Spoločensko - historické pomery
- 20. storočie = storočie kontrastov, na jednej strane katastrofické vojenské konflikty, rasistické a náboženské problémy, na druhej túžba o ľudskej slobode, sociálnej spravodlivosti (ľavicová politika), spoločenskej rovnosti a demokracii
- zmena politických systémov, zánik ríši, vznik nových štátov, šírenie útočného nacionalizmu, rivalita medzi európskymi – výsledok 1.svetová vojna

Literatúra, umelecké smery
- začiatok 20. st. - nové avantgardné smery, ktoré boli živelnou revoltou proti ustáleným hodnotám, konvenciám, voči meštiackemu životnému štýlu, konzervatívnemu umeleckému vkusu (antitradicionalizmus) 19.storočia
- avantgarda (z fr. L´avant-garde = predvoj) - označenie viacerých protitradičných umeleckých smerov prvej polovici 20. storočia. Avantgarda odmieta sociálnu nespravodlivosť, charakteristická je politicky ľavicová orientácia a kolektivizmus, vymedzovanie záväzného programu (manifesty smerov), združovanie sa do skupín a spolkov, vôľa k experimentovaniu, tzn. tvarové a obsahové hľadanie (kaligramy, pásmo)
- pluralita smerov, pre literatúru sú najvýznamnejšie – futurizmus, kubizmus, kubofuturizmus, dadaizmus, surrealizmus, expresionizmus, surrealizmus, konštruktivizmus – je ich veľa

1. Futurizmus (z lat. futurus - budúci)
- Taliansko, zakladateľ Tommaso Marinetti
- obdiv k modernému svetu, mestskej civilizácie, výdobytkov vedy a techniky, rýchlych áut
- poézia strojov, napodobňovanie zvukov lietadiel, áut, strojov = kakofónia
- zvukomalebnosť, citoslovcia, slovesá (dynamickosť, rýchlosť), zrušená interpunkcia

2. Kubizmus (z lat. cubus - kocka)
- Francúzsko, najskôr sa prejavil vo výtvarnom umení, zakladateľ Pablo Picasso, ktorý do maľby vniesol rozklad na geometrické tvary
- literárny kubizmus – zdôrazňovanie obrazov alebo slovo, ktoré vyvolávajú nečakané asociácie
- voľné radenie myšlienok, úprava básní do tvaru podľa námetu (básne v tvare holubice, hodiniek, hviezdy)

3. Kubofuturizmus
- spojenie kubizmu a futurizmu zakladateľ Guillaume Apollinaire
- nový veršový útvar pásmo (polytématická báseň bez interpunkcie, spontálny prúd predstáv, voľné radenie zdanlivo nesúvislých tematických celkov, ktoré zjednocuje iba ústredná téma, striedajú sa rozdiely medzi lyrikou a epikou)
- polytématickosť, prelínanie časových rovín, prúd predstáv, dôraz na grafickú podobu textu

Guillaume Apollinaire (1880 – 1918)
- francúzsky básnik, prozaik, dramatik, umelecký kritik
- propagoval kubizmus, zakladateľ kubofuturizmu, autor názvu umeleckého smeru surrealizmu
- najvýznamnejšie básnické zbierky:
Kaligramy – básne - obrazy, usporiadanie textu sa uskutočňuje s estetickým zámerom do rozmanitých tvarov podľa obsahu básne, napr. hviezda, býk (spojil poéziu s maliarstvom)
Alkoholy – obsahuje báseň Pásmo – lyrický cestopis, v ktorom básnik voľne spája zážitky z rozličných miest, niet medzi nimi priameho vzťahu. Každá strofa je samostatným myšlienkovým celkom - motívom, takéto voľné spájanie obrazov nazývame asociatívnou metódou. Stavia vedľa seba protikladné javy: sen a skutočnosť, radosť i smútok, reálne i nereálne, racionálne i iracionálne. Chcel dokázať, že medzi týmito vecami nie sú presné hranice, preto vo svojich dielach odstránil interpunkciu. Chcel dokázať, že aj v literatúre sa dá komponovať tak isto ako v kubistickom maliarstve.

Celú noc kľačíte v kaplnke internátu
Zatiaľ čo večná a ľúbezná hladina ametystová
Krúti sa okolo blýskavej glórii Krista
To je tá zbožňovaná ľalia ľalia plná krásy
To je tá nehasnúca fakľa s červenkastými vlasmi
To je ten nachový a bledý syn sedembolestnej ženy
To je ten strom všetkými modlitbami preplnený
To je ten dvojitý stĺp cti a večnosti
To je tá šesťramenná hviezda pravá
To je Boh čo v piatok umiera a v nedeľu z hrobu vstáva
To je ten Kristus ktorý lepšie než letec k nebu vzlieta
A drží trvalo výškový rekord sveta
Zrenicu Kristu oka
Dvadsiata zrenica storočí v tej si on poradí
Na vtáka zmenení náš vek ako Ježiš do vzduchu vyletí
A diabli v temnotách dvíhajú hlavy aby ho uvideli
Napodobňovanie Šimona mága pripísať by mu chceli
Kričia keď vie lietať nech je záletník
Má samých anjelov pri sebe krásny aviatik
Ikaros Enoch Apolón z Thyany Eliáš sa k nemu družia
Okolo prvého aeroplánu krúžia..
(G. Apollinaire: Alkoholy – Pásmo, úryvok)

4. Dadaizmus (z fr. dada – koníček, záľuba)
- Švajčiarsko, zakladateľ Tristan Tzara, reakcia na nezmyselnú vojnu
- poézia nezmyslov, priblíženie k detskej reči: vypúšťanie hlások, komolenie slov
- odmietanie malomeštiackych hodnôt
- hlásanie nezlučiteľnosti umenia s logikou, absolútnej slobody, anarchie v živote a kultúre

5. Surrealizmus/Nadrealizmus (z fr. sur - nad + real - skutočný)
- Francúzsko, reakcia na vojnu.
- je založený na snahe spontánne a bez rozumovej kontroly vyjadrovať to, čo sa deje v ľudskom podvedomí
- odmietanie opisovať skutočnosť - bola skľučujúca, inšpiráciu autori hľadali vo svojom podvedomí, predstavách a ilúziách. Predstavy a sny bezprostredne zaznamenávali pomocou psychického automatizmu - činnosť umelcovej psychiky bez kontroly logiky a rozumu.

6. Expresionizmus (z fr. expression - výraz)
- Nemecko
- vyjadruje pocity tiesne, úzkosti, vyvolané presvedčením, že človek je bezmocne stratený v odľudštenom svete
- autori podrobili skutočnosť neúprosne analýze, Zveličoval záporné javy, skutočnosť zachytávali v grotesknej alebo karikatúrnej podobe, v poézii uprednostňovali baladu
- prejavil sa viac v próze a dráme
- vplyv naturalizmu (detailné opisy aj tých najodpudivejších scén), realizmu (diela zachytávajú pravdivý obraz skutočnosti) a romantizmu (postavy túžia po lepšom a krajšom živote, po láske a častým kompozičným postupom je kontrast)
- psychologizácia, psychika postáv stojí nad dejom
- subjektívnosť autora

7.Poetizmus
- Česko, zakladateľ Karel Teige v 30. rokoch 20.storočia
- slovenská medzivojnová literatúra – predstaviteľ Laco Novomeský
- zdôrazňovanie aktívneho vzťahu k životu a hľadanie krásy v jednoduchých veciach
- využívanie citových a fantazijných schopností umelcov
- východisko/ inšpirácia – dadaizmus, jeho hravosť, rozumom nekontrolovateľné voľné asociácie
- základný básnický útvar je pásmo
- hlavný vyjadrovací prostriedok je metafora
- ďalšie znaky – sklon k paródii a zľahčovanie, cestovanie, obľúbenosť ľudovej zábavy, opojenie naivným umením.

8.Konštruktivizmus (z lat. constructere – budovať, skladať)
- ZSSR, vychádzal z geometrickej abstrakcie
- presadzovanie všedných životných javov do literatúry = predmetnosť
- dôraz na funkčnosť, ideovosť umenia – protiklad dadaizmu a surrealizmu
- dynamika, oslavnosť

9.Impresionizmus (z lat. impressio – dojem)
- zachytáva okamžitý dojem nezaťažený racionálnym ani empirickým poznaním
- bezprostrednosť, spontánnosť, zvýšená zmyslová vnímavosť každodenného sveta, citovosť, lyrický jazyk bohatý na básnické prostriedky
- poézia – eufonickosť, farebné asociácie, próza je lyrizovaná, v dráme sú prítomné náladové a lyrické prvky

SLOVENSKÁ MEDZIVOJNOVÁ POÉZIA (1918-1945)
- uplatnenie avantgardných smerov v slovenskej medzivojnovej poézii – pluralitný model literárneho vývoja = rôznorodosť umeleckých štýlov, smerov, tém...
- básnici vítajú príchod nových čias (poetizmus, vitalizmus), vyrovnávajú sa so zážitkami z vojny
- rastú preklady súčasných svetových autorov, spisovatelia študujú v cudzích krajinách a to pomáha zmenšiť tradičné zaostávanie za modernými literárnymi smermi

- orientačný prehľad štýlov, skupín a ich predstaviteľov poézii:
- realizmus (3.vlna) – Janko Jesenský, Martin Rázus, Štefan Krčméry - bez avantgardy
- vitalizmus – Ján Smrek
- symbolizmus (neosymbolizmus) – Emil Boleslav Lukáč
- poetizmus – Valentín Beniak, Laco Novomeský
- proletárska poézia (ľavičiari, DAVisti) – Laco Novomeský, Fraňo Kráľ
- surrealizmus – Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Július Lenko, Vladimír Reisel
- katolícka moderna – Rudolf Dilong, Janko Silan
- impresionizmus – Laco Novomeský

Ladislav Novomeský (1904 – 1976)
- zakladateľ slovenskej modernej poézie, predstaviteľ poetizmu, impresionizmu, proletárskej poézie
- znaky jeho poetizmu:
1.motívy – hlavný motív je sociálny potom diaľky a ich vábenie, život a jeho protipól smrť, poslanie
poézie, mier a vojna, španielska revolúcia
2.básnické postupy – pohrávanie sa so slovami, spájanie abstraktu s konkrétnou osobou
3.lexika – všetky vrstvy slovnej zásoby – poetizmy, termíny, používa množstvo vlastných názvov, cudzie slová
- tvorba – 2 obdobia:
1. 20. - 40. roky – bás. zbierky Nedeľa, Romboid, Svätý za dedinou
2. 60. – 70. roky- poémy Vila Tereza, Do mesta 30minút, zbierka Stamodtiaľ a iné

Nedeľa
- debutová zbierka
- vyjadruje poéziu mesta a na svet sa tu díva očami urobenej slúžky, prostitútky, na ktorú nečaká láska, ale pohlavná choroba, chlapca chorého na TBC a nenávidí súcit
- vyjadruje dezilúziu z doby v ktorej žil (vznik Československa, moderná poézia)
- autor sa pohybuje medzi láskou k maličkostiam života a hravosťou na jednej strane a trpkým poznaním skutočnosti na strane druhej, zisťuje, že poézia realitu nezmení, no napriek tomu neodhadzuje ani ju ani svoj chlapčenský sen o dobrom a spravodlivom svete:
- jazyk zbierky je nepoetický

Rudolf Fabry (1915-1982)
- najvýznamnejší predstaviteľ nadrealizmu
- tvorba - bás. zbierky Vodné hodiny hodiny piesočné, Ja je niekto iný, Uťaté ruky
Uťaté ruky – nekonvenčná, provokačná zbierka, ktorá znamenala nástup nadrealizmu. Pokúsil sa v nej o automatické texty, pásmové skladby, neveršovaný surrealistický text, syntaktické skladby. Úvodná časť zbierky – prológ dokonca prečiarkol, aby dal najavo odpor a zavrhnutie klasiky. Fabry v zbierke ponúkol negativistické, provokatívne netradičné obrazy a asociácie.
- príklad automatizácie:

Často sa mi prisní prísvit cudzej krajiny
neurčité zvieratko sa obaľuje do hliny
zrkadlenie mostu tvorí oko
voda vlní nočné oko naširoko
zatiaľ prostred púšte tíchnu hračky
vata postriekaná krvou pláva nad obláčky
fosforeskujúce hniezdo osvetľuje si svoj pád
materstvo cudzieho vtáka rozmetáva vodopád
(Rudolf Fabry: Tri sny - Uťaté ruky)

Ja je niekto iný - - zbierka 2 pásiem :
1.pásmo – Prvé stretnutie s Féneom – dominuje minulosť(najmä súvislosti s 2. svetovou vojnou), tragické zážitky ľudstva, zlo, utrpenie, apokalyptické obrazy. Básnik je tu pasívny a víťazí zlo.
2.pásmo – Druhé stretnutie s Féneom – zamerané je na prítomnosť a budúcnosť, tragickosť tu nahradil harmóniou, neobmedzenou dôverou v budúcnosť. Básnik tuší v lepší život, koniec vojny, je aktívny a víťazí tu dobro (féneo sa musí utiahnuť na hrad)
- Féneo je vybájnená postava. Raz je to diabol inokedy básnikov dvojník.

Ja je Niekto iný.
Féneo je Niekto iný.
Féneo je ja
a Ja je Féneo!
(Rudolf Fabry – Ja je niekto iný)

Základná charakteristika nadrealizmu v slovenskej medzivojnovej poézii:
1. Snaha o novátorstvo – chceli dokázať nové rytmické a obrazotvorné vlastnosti slovenčiny
2. Svoju poéziu predstavovali ako poéziu nového videnia
3. Hlavné témy (motívy) : katasrofizmus ako apokalyptické vízie, svety a obraz sveta , do ktorého sa neoplatilo narodiť . Dominoval motív smrti, tmy , samoty a opustenosti.
4. Využívanie poznatkov z ostatných oblastí ľudskej tvorivosti a vedeckého bádania, napr. z psychológie, z filmu, z výtvarného umenia, z filozofie (používanie terminológie mnohých vedných disciplín)
5. Odmietanie tradičných hodnôt, ktoré reprezentovalo hlavne meštianstvo. Naopak veľmi ostro vystúpili proti fašizmu a ľudstvu (rozhodovalo, kto je „väčší Slovák“)
6. Vyzdvihnutie ľudských práv
7. Torba na základe psychického automatizmu bez kontroly rozumu, logiky , z toho však vyplývalo, že básne boli výrazovo stereotypné (využívali sa opakovacie figúry a syntaktické konštrukcie)
8. Opájanie sa tzv. kŕčovitou krásou a šokujúcim obrazom ako protikladom tradične chápaným ideálom krásy
9. Polytématickosť textu – mnohovýznamovosť, mnohonámetovosť, nadrealistická báseň vyzerá ako prúd motívov, základným stavebným materiálom básne nie je metafora a symbol, ale slovo ako skutočnosť sama o sebe (pokiaľ ide o metaforu, tak vzniká genitívnou väzbou 2. pods. mena = genitívna metafora)
10. Dominancia voľného verša, interpunkcia sa nevyznačuje
11. Nepravidelné strofy, asociatívna metóda pri tvorbe básnických obrazov, Apollinairovské písmo.

Rudolf Dilong (1905 – 1986)
- františkánsky mních, vedúca osobnosť katolíckej moderny
- tvorba je rozsiahla, písal poéziu(viac ako 100 zbierok), prózu, drámu, diela:
zbierky Budúci ľudia, Slávne na holiach, Dýchajte, lazy – sála z nich radosť, optimizmus, vitalizmus. Stvárnil v nich tému dediny a sedliackeho spôsobu života)
zbierky Hviezdy a smútok, Helena nosí ľaliu, Mladý svadobník – ovplyvnené sú poetizmom a surrealizmom
zbierka Ja svätý František – vyznačuje sa hlbokou náboženskou inšpiráciou
- v rokoch Slovenskej republiky sa jeho tvorivá aktivita rozvinula. Napísal zbierku Gardisti, na stráž!, v ktorej oslávil nový režim. V iných bás. zbierkach sa objavili motívy smrti, krvi, vojnových lazaretov, spomienkové motívy, myšlienky na rodná Oravu a detstvo.

katolícka moderna
- vznik 30. roky 20. storočia, tvorila ju skupina katolíckych kňazov, ktorých básne odrážajú vplyv symbolizmu a avantgardných smerov (najmä poetizmu a surrealizmu)
- vedúce osobnosti - Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina, Karol Strmeň
- prevládali 3 témy: náboženstvo, národ a rodný kraj.

8. Literárna moderna v svetovej a v slovenskej poézii. Symbolizmus. Nox et Solitudo. Impresionizmus. Trochej, daktyl, jamb. Sylabotonický veršový syst

2010-10-01T06:42:00.000-07:00

Literárna moderna v svetovej a v slovenskej poézii. Symbolizmus. Nox et Solitudo. Impresionizmus. Trochej, daktyl, jamb. Sylabotonický veršový systém.

Literárna moderna
– obdobie od konca 19. st. po prvú svetovú vojnu
- nastávajú veľké zmeny v politickej a spoločenskej situácii, zrýchľuje sa tempo života, rastú sociálne problémy a konkurenčný boj – to vyúsťuje do atmosféry pesimizmu, dezilúzie jednotlivca v spoločnosti – tieto skutočnosti sa odrážajú aj v literatúre
- často sa hovorí o kríze myslenia a kultúry vôbec
- v literatúre sa presadzuje pluralitný umelecký systém – rôznorodosť smerov, postupov, filozofii, tvorivých metód v porovnaní s monolitným systémom predchádzajúcich období v dejinách literatúry

Myšlienkové a umelecké smery
• nihilizmus ( z lat. nihil – nič) – myšlienkový smer vyjadrujúci presvedčenie, že nič na svete nemá absolútnu platnosť, spochybňuje spoločenské hodnoty, odmieta konvencie, zameriava sa na negatívne pocity dezilúzie a skepsy

• symbolizmus – umelecký smer, ktorý vzniko ako protiklad ku „popisnému“ naturalizmu a „povrchnému“ impresionizmu
- je viacvýznamový a zameriava sa na negatívne, pesimistické pocity a nálady
- jeho základným umeleckým prostriedkom je symbol – určitý druh metafory zastupujúci istý jav; najmä z prírody, Biblie, mytológie

• impresionizmus – umelecký smer, ktorý sa prejavil najskôr vo výtvarnom umení, ale neskôr aj v hudbe a literatúre
- za základ považuje impresiu, teda dojem, ktorý ale nie je zaťažený ani rozumovým, ani empirickým poznaním

• parnasizmus (Parnas – sídlo múz) – umelecký smer „umenie pre umenie“, ktorého snahou je vytvorenie dokonalého umeleckého diela precíznou formou a rozmanitosťou žánrov bez spoločenskej nadväznosti

• dekadencia – pôvodne sa týmto pojmom označovala francúzska poézia, ktorá pohŕdala meštiackou morálkou a tradíciami
- neskôr sa stala smerom, ktorý sa zameral na provokáciu, tabuizované témy – smrť, rozklad, choroba, erotika, Satan a pod.
Svetová moderna – „prekliati básnici“ : Charles Baudelaire, Paul Verlaine, Jean Arthur Rimbaud

Charles Baudelaire
(1821 – 1867)
Bol to básnik, prekladateľ, literárny a výtvarný kritik. Pochádzal z meštiackej úradníckej rodiny. Stredoškolské štúdiá nedokončil, pretože sa chcel vrhnúť do víru života. V revolučnom roku 1848 bojoval na parížskych barikádach. Ako sedemnásťročný preložil Edgara Alana Poa.
Jeho najznámejšou básnickou zbierkou je zbierka Kvety zla – v nej sa zameriava hlavne na svoje vnútro, na nevšedné pocity a úvahy, ktoré vyplývajú z viery a skepsy, z pocitov sú najvýznamnejšie vzdor a zúfalstvo v protiklade s radosťou a krásou. Už názov naznačuje, že hľadá krásu v ošklivosti. Tvrdí, že človek nemôže dosiahnuť absolútne šťastie. Celá zbierka bola pre meštiakov poburujúca svojím cynizmom a úplnou nenávisťou voči pretvárke. Zbierka sa vyznačuje lyrizmom a obrazotvornosťou, časť z nej obsahuje aj básne dekadentné.

Paul Verlaine
(1844 – 1896)
Je predstaviteľom symbolizmu, ktorý žil tuláckym spôsobom života. Potulkami po Európe ho sprevádzal Rimbaud, kvôli čomu opustil manželku s deťmi. Pri jednom konflikte postrelil Rimbauda a za to sa dostal do väzenia na dva roky.
Poézia: Básnické umenie – zbierka – manifest symbolizmu, vyniká hudobnosťou (eufonickosťou), spevnosťou, senzualizmom, výrazovou jemnosťou a neurčitosťou
Saturnské básne
Próza: Kniha próz, Moja nemocnica, Moje väzenie, Vyznania

Jean Arthur Rimbaud
(1854 – 1891)
Predstaviteľ symbolizmu, veľmi citlivý, nepokojnej povahy a ustavičného hľadania. V jeho poézii možno rozlíšiť tri štádiá:
• senzualizmus
• motívy odporu proti útlaku a meštiackej morálke
• sociálne motívy a potulky po prírode vyplývajúce z jeho tuláckeho spôsobu života a búrliváckeho bohémskeho postoja k nemu
Tvorba: zbierky Pobyt v pekle, Iluminácie, Básne – vyznačujú sa zvukomalebnosťou

Slovenská literárna moderna
Vymedzuje sa rokmi 1905 – 1918 (1905 – vydanie zbierky Verše od J. Jesenského – prvá zbierka symbolizmu; 1918 – koniec prvej svetovej vojny). Podobne ako svetová značí nástup novej generácie a pluralitného modelu. Slovenskú modernu ovplyvnila nielen francúzska poézia „prekliatych básnikov“, ale aj tvorba maďarského básnika Adyho a taktiež aj romantizmus (typ hrdinu a konfliktu, autoštylizácia – lyrický subjekt totožný s autorom). Hlavnými umeleckými smermi sú symbolizmus a impresionizmus. Diela autorov vychádzali v Slovenských pohľadoch, Dennici, Živene a neskôr vo vlastnom časopise Prúdy.

Hlavnými predstaviteľmi sú:
• Ivan Krasko
• Janko Jesenský
• Vladimír Roy
• Ivan Gall
• František Votruba

Témy: osobné pocity, ale aj celospoločenské motívy (národná a sociálna tematika, vysťahovalectvo)

Ivan Krasko
(1876 – 1958)
Občianske meno: Ján Botto
Narodil sa v obci Lukovište na Gemeri, ľudovú školu vychodil v rodnej obci, v štúdiách pokračoval na maďarskom gymnáziu v Rimavskej Sobote, neskôr na nemeckom gymnáziu v rumunskom Sibiu, odkiaľ prešiel na rumunské gymnázium do Brašova, kde dokončil posledné dva ročníky. Po maturite sa vrátil domov a vyštudoval chemické inžinierstvo v Prahe. Pochovaný je v rodnej obci.
Prvé básne tvoril počas gymnaziálnych štúdií pod, ale vydal ich až po maturite pseudonymom Janko Cigáň.

Zbierky:
Nox et solitudo (Noc a samota) – vydaná roku 1909, už pod pseudonymom Ivan Krasko. Autor sa tu stotožňuje s lyrickým subjektom. Je to lyrika osobného charakteru, plná smútku, beznádeje, opustenosti, samoty. Autor tu vyjadruje svoj žiaľ nad stratenou láskou – báseň Plachý akord; nad stratou blízkej osoby – báseň Aminke; nad stratou zmyslu života – báseň Noc. Ako symbolista využíva symbol ako základný umelecký prostriedok, sú to symboly z prírody – topoľ, mesiac, hmla, noc a pod., ale aj náboženské symboly. Charakteristickým rysom je, že autor píše o vlastných pocitoch, o tom, čo sám zažil, každá jeho báseň je teda úprimnou spoveďou.
Verše – vydaná roku 1912. V tejto zbierke využil symboly v plnej miere a mnohoznačnosti. Aj tu sa objavujú pochmúrne básne, ale v porovnaní s prvou zbierkou je táto optimistickejšia. Autor sa postupne oslobodzuje od smútku a beznádeje a dospieva k presvedčeniu, že so životom treba bojovať (báseň Život). V tejto zbierke dáva priestor nielen osobnej lyrike, ale aj národným a spoločenským témam – básne Otcova roľa, Otrok, Baníci. Napr. v básni Otcova roľa sa nachádza symbol dračích zubálov, ktoré predstavujú nebezpečenstvo.
Poznámka: ukážky z diel I. Krasku možno nájsť na stranách 172 – 176 v žltej čítanke.
Sylabotonický prozodický systém
Je to prozodický systém, ktorý v slovenskej literatúre reprezentuje najmä literatúra S.H.Vajanského, P.O.Hviezdoslava a I. Krasku. Je založený na stopovej organizácii verša – na pravidelnom striedaní prízvučných a neprízvučných slabík. Základnými stopami sú ( - prízvučná, U neprízvučná)
• trochej - U
• jamb U –
• daktyl - U U

Poznámka: existuje ešte spondej - -, ale ten sa vyskytuje skôr v časomiere.
Prízvuk, teda intonačný dôraz, je jednou z časových prozodických vlastností slovenského jazyka. V prozodických vlastnostiach je základnou jednotkou slabika (nie fonéma, teda hláska). V slovenčine je prirodzený prízvuk na prvej slabike slova, napr. matka, krátky, gazdovia – teda trochej. Ak je slovo trojslabičné, potom je prízvuk na každej nepárnej slabike, avšak prízvuk na prvej slabike sa považuje za hlavný, a teda najvýraznejší; ďalšie sú menej výrazné, napr. Bratislava – teda daktyl.
Viacslabičné slová (s viac ako tromi slabikami) sú už potom kombináciou stôp, napr. pri štvorslabičnom slove sú to dva trocheje napr. Kamilova, pri päťslabičnom je to kombinácia daktylu a trocheja napr. neopísaný. Stopa ale často vykazuje slovný presah, t.j. vzťahuje sa na spojenie slov, napr. pri spojeniach pod. m. s predložkou – na kone a pod. V takom prípade je dôležité rozoznávať tzv. predklonky (prokliktiky) - sem patria jednoslabičné spojky a častice: a, i, aj, keď, až, že, len atď. a a príklonky (enkliktiky) - sem patria tvary slovesa byť a rôzne jednoslabičné zámená ako mi, si, ti, mu, jej; ma, ťa, sa, ho ju; vám, im; nás, vás ich. Predklonky aj príklonky sú vždy neprízvučné.
V tvorbe Ivana Krasku prevláda daktylo-trochejský verš.

Pokojný večer na vŕšky padal
- U U | - U | - U U | - U
na sivé polia.
- UU |- U

Porovnanie spracovania témy a riešenia mravných konfliktov v lyricko-epických skladbách slovenského romantizmu a realizmu. Sládkovič – Detvan, Hviezdoslav – Hájnikova žena.

Andrej Sládkovič - Detvan P.O.Hviezdoslav – Hájnikova žena
obdobie romantizmus – štúrovci, zdôrazňovanie národnej identity, oslava ľudu a jeho schopností realizmus – prvá vlna, zameriavanie sa na problém zemianstva a jeho hospodárskeho a mravného úpadku
prozodický systém slabičný (sylabický) sylabotonický
kompozícia päť spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka Pozdrav + 15 spevov + Zbohom; spevy Pozdrav a Zbohom sú čisto lyrické - príroda
charakteristika hrdinov nie sú romantickí v pravom zmysle slova – titani či skleslí osamelí jednotlivci; romantickí sú skôr z hľadiska idealizovania ich vlastností, z hľadiska vedomého zameriavania sa na ich pozitívne vlastnosti, cnosti, zásluhy sú vykreslení realisticky, neidealizovane, so všetkými vlastnosťami, aj pozitívnymi, aj negatívnymi; sú tvorené metódou typizácie, sú teda predstaviteľmi a zástupcami istej spoločenskej vrstvy, predstavujú jej typické vlastnosti; sú psychologizované, vyvíjajú sa, majú svoj vnútorný svet
konflikt mravný, z hľadiska postavenia ľudu v národnom boji a vyzdvihnutie jeho sily, zdravého jadra pred pochybovačmi; konflikt ľudu a vrchnosti tu nie je ostrý, pretože aj vrchnosť je tu zobrazená najmä z pozitívneho hľadiska mravný, poukazujúci na mravne a finančne deklasované zemianstvo; je to konflikt „sveta chalúp“ a „sveta kaštieľov“, teda konflikt ľudu a panstva z hľadiska ich postoja k práci, láske, k morálke
hlavná myšlienka už spomínaná oslava ľudu, jeho schopností, zdravia, sebavedomia, nebojácnosti ľudu umenia – rezbárstvo, tance, spev obrana ľudu a problematika zhýralého života zemanov a ich úlohy v slovenskom národnom živote

Andrej Sládkovič - Detvan P.O.Hviezdoslav – Hájnikova žena
stručný obsah Martin, dedinský chlapec, zabije sokola, aby zachránil úbohého zajačika. Od valachov v horách sa dozvie, že to bol sokol Matiáša (Matúša Čáka) a zároveň vyslobodí z rúk zbojníkov svoju milú Elenu. Na jarmoku sa verejne ospravedlní za svoj čin Matiášovi. Ten mu podaruje kantár a koňa za smelosť. Aby preveril Elenu, zalieča sa jej, ale ona ostáva verná Matinovi. Matiáš jej podaruje prsteň. Vo verbovačke Martin nastupuje do Čierneho pluku, aby bránil slabších. Mišo a Hanka Čajkovci žijú v horárni na Podvrší šťastne, kým sa o nádhernú Hanku nezačne zaujímať mravne pokrivený Artuš Villáni. Pri jednej návšteve sa ju pokúša zneuctiť a Hanka ho v sebaobrane zabije. Miško berie celú zodpovednosť na seba a ide pred súd. Hanka po odmietnutí rodičmi a dedinou zblaznie a utečie do hôr. Keď Mišo zachráni pred smrťou starého Villániho, ten mu odpúšťa a obaja manželia sa znovu stretnú. Žijú opäť radostne aj so synčekom.

ľudoví hrdinovia Martin – statný, nebojácny, spravodlivý (zabije sokola, ktorý napadne bezbranného zajaca), čestný a úprimný (Matiášovi sa prizná k zabitiu sokola bez okolkov a strachu), no zároveň založený národne, súcití s ľudom a chce s ním byť navždy spriahnutý (nastúpi do Matiášovho Čierneho pluku iba pod podmienkou, že si môže ponechať svoje vrkoče, valašku, Elenu a kroj)

Elena – krásna Slovenka, je stelesnením ideálu slovenskej ženy, je pracovitá, dobrá, milá, verná , morálna a milujúca žena Mišo Čajka – typický predstaviteľ ľudu, nastupuje po svojom otcovi ako horár a týmto postavením si získa aj priazeň Hankiných rodičov, ktorí ju necheli vydať materiálne nezabezpečenému mladíkovi; je udatný, silný, čestný, spravodlivý, pracovitý, láskavý, priamy; zároveň ale má svoju hrdosť a mužskú pýchu (vnútorný hnev z pokory Artušom na poľovačke)

Hanka Čajková – je krásna, šikovná, mravne čistá, verná, starostlivá (nakŕmi deti Ondríka a Janka, ktorí do horárne zablúdili zo zberu malín), pracovitá, prispôsobivá (rýchlo si zvykne na život v horárni), dôsledná; ale je úzkostlivá, bojazlivá, trochu introvertná (nechce povedať Miškovi o návšteve Artuša)

Andrej Sládkovič - Detvan P.O.Hviezdoslav – Hájnikova žena
panskí hrdinovia Matiáš – Matúš Čák – je tu idealizovaný ako spravodlivý panovník, ktorý si váži schopnosti ľudu, cnosti Eleny a Martina a dovoľuje mu ponechať si všetky „znaky“, ktoré ho zaraďujú k ľudu, a toto uznanie ľudu hrá dôležitú úlohu v národno-oslobodzovacom boji Artuš Villáni – mladý zeman, zhýralý, mravne skazený, nadutý, povýšenecký, drzý, neohľaduplný, samoľúby a sebecký, neznesie odmietnutie zo strany ženy a opovrhnutie zo strany muža; predstavuje demoralizovanú šľachtu
lyrické časti opisujú prírodu, ľud, jeho remeslá, umenia, vlastnosti opisujú prírodu, obsahujú rôzne piesne (Pieseň hviezd, Hankina pieseň a pod.), ale sú to aj úvahy spisovateľa o skazenosti mravov a jeho obáv zo zachovania zdravej morálky ľudu; reflexie o plynutí času

Poznámka: ukážky z diela Detvan sú v žltej čítanke na str. 79-81, z diela Hájnikova žena na str. 121-124

7.3. Ženské hrdinky v dielach svetového a slovenského realizmu

2010-10-01T06:39:00.000-07:00

Ženské hrdinky v dielach svetového a slovenského realizmu

Realistický hrdina: je človek, ktorý svojimi vlastnosťami charakterizuje istý kolektív v istom konkrétnom, ale typickom sociálnom prostredí. Je to reprezentant všetkých spoločenských vrstiev, kt. sa svojim správaním a konaním zaraďuje do istého sociálneho prostredia.

Svetový realizmus:
Honoré de Balzac- Otec Goriot
Goriotove dcéry Daphnie a Nasie -mladé ženy snažiace sa dostať sa do vyššej spoločnosti, sú nevďačné a za svojho otca sa hanbia, dostali od neho všetok majetok aj veno, zhrabli peniaze, no nestarali sa o neho

Gustave Flauber- Pani Bovaryová
Emma Bovaryová- znaky romantickej postavy, žije vo vlastnom svete(v psychológii pojem Bovarizmus),hoci bývala so svojím otcom na vidieku, mala spôsoby a šarm mestských slečien, život na vidieku jej pripadal nudný. Ako malé dievčatko bola vychovávaná v kláštore. Tu začala čítať ľúbostné romány. Svoj život si predstavovala plný ruchu, vášne a vzrušenia. Dobre sa vydala, má milujúceho ale veľmi zaneprázdneného manžela, ktorého podvádza, lebo je zaslepená a každý daľší muž je v jej očiach ideál a až neskôr zisťuje, že každý z nich má aj svoje muchy, je neverná manželovi, pretože v ňom nenachádza svojho vysneného princa a tak strieda jedného milenca za druhým, keďže ani jeden sa nevyrovná jej predstavám. Jej muž ju vôbec z nevery nepodozrieva. Emma žije vo svete ilúzii a je ochotná, kvôli svojim potrebám zadĺžiť rodinu. Keďže sa nedokáže zmieriť so skutočnosťou vezme si život.

Guy de Maupassant- Mont Oriol
Christiana Andermattová- mladá romanticky založená žena, lásku pozná len z románov a tak jej nechýba, lebo ju dosiaľ nepoznala, vydá sa za Williama Andermatta, ktorý ju naozaj miluje, no zanedbáva ju. Christiana ho začne podvádzať, pretože sa skutočne zamiluje do Paula Brétignyho. Manžel ju z ničoho nepodozrieva. V Paríži s Paulom otehotnie a prestáva sa mu páčiť. Paul ju opustí. Rozchádzajú sa však v priateľskom duchu. Christiana po strate milenca upadá do depresii no nakoniec sa rozhodne žiť ďaľej pre svoju dcéru.

Guy de Maupassant- Guľôčka
Postava prostitútky guľôčky- prostitútka, kt. si však stojí za svojim slovom a dodržiava svoje zásady, je morálne čistá, nespriaha sa s nepriateľom, keď však chce zachrániť svojich spolucestujúcich v dostavníku, podľahne nátlaku a podvolí sa poskytnúť svoje služby dôstojníkovi nepriateľskej armády. Gulôčka je dobrá duša, nie je sebecká ani lakomá. V závere oľutuje svoj čin a zistí, že ju spolucestujúci len sprosto využili

Lev Nikolajevič Tolstoj- Anna Kareninová
Anna Kareninová- patrí k najkrajším lit. hrdinkám v ruskej lit. Pochádza zo šľachtickej aristokratickej spoločnosti, jej manželom je vysoký štátny úradník Alexej Karenin. Anna sa búri proti ustáleným životným normám, spoločenským konvenciám, nechce sa pretvarovať a tajiť svoju lásku k milencovi –mladému šľachticovi, vysokému cárskemu dôstojníkovi- Alexejovi Vronskému .Cíti sa osamelo a k Vronskému cití úprimnú lásku. Jej city k nemu sú neovládateľné. Opúšťa staršieho manžela i syna pre vášnivú lásku k Vronskému. Keď Anna otehotnie Vronského vzťah k nej sa naštrbí, otcovstvo je pre neho príliš. Anna je zradená a odmietaná šľachtickou spoločnosťou. Nakoniec neunesie spoločenskú potupu a spácha samovraždu.

Slovenský realizmus:
Elena Maróthy- Šoltésová - román Proti prúdu
Oľga Laskárová - ideál slovenskej ženy ,uvedomelá vlastenka, národovkyňa, prevychovala svojho muža, odrodilého zemana

Pavol Országh Hviezdoslav-epos Hájnikova žena
Hanka Čajková - žena hájnika Miška Čajku, morálne čistá, verná, čestná, statočná, pracovitá, láskavá, obetavá, starostlivá, usilovná, šikovná, citlivá, poriadkumilovná, ide o psychologizovanú postavu. V diele je zastupkyňou ľudu. Svojho muža úprimne miluje. V sebaobrane zabije zemana Artuša Villániho, ktorého nadbiehanie sa jej hnusí, a pomätie sa. Miško zoberie vinu za jej čin na seba, na súde sa pomätená Hanka priznáva. Obaja sú Oslobodení. Keď sa Hanke narodí dieťa uzdraví sa a začínajú s Miškom žiť opäť normálny pokojný život.

Božena Slančíková - Timrava - zobrazovala viac ženský ako mužský svet hrdinov, v rámci jej ženských postáv nájdeme niekoľko kategórii ženských hrdiniek:
1. slobodné slečny z farárskych a učiteľských rodín- romantické, záhadné bytosti, kt. obyčajne nevedia čo chcú, ich jediným zmyslom sa stáva čakanie na princa, kt. ich zbaví nudy a životnej prázdnoty, o „princovi“ majú nereálne predstavy, sú povrchné, dôležitejší je pre ne vzhľad ako vnútro
2. ženy dedinské- túžia po akejsi emancipácii v rodine, snažia sa presadiť sa za každú cenu, takýchto hrdiniek je málo, napr. Iľa z novely Ťapákovci
3. dedinské ženy poslušné trpiace- žijú odovzdane, nechcú meniť svoj život, pridŕžajú sa tradícii
4. staré dedinské ženy- zaostalé, predstavujú náboženskú pretvárku, sú len formálne kresťanky
5. hendikepované ženy, napr. Anča –Zmija z novely Ťapákovci
6. emancipujúce sa ženy, intelektuálky- dokážu nazvať veci pravými menami, ale majú zábrany vyjadriť vlastné vnútorné pocity

Anča –Zmija(novela Ťapákovci)- mrzáčka, ťapákovie sestra, stará dievka, jedna z najkomplikovanejších a najtragickejších postáv. Po chorobe z detstva ostala mrzáčkou, nemôže chodiť, posúva sa len po kolenách a dlaniach. Pre toto postihnutie sa hnevá na celý svet. Osobné nešťastie ju robí zlou až krutou. Vo vnútri je však veľmi citlivá, tajne ľúbi bratranca Jana Fuzákovie, no je si vedomá, že ona nikdy nebude prežívať ľúbostné šťastie. Túži po láske a rodine, no ostáva jej len vyšívanie pre nevesty.

Iľa- Kráľovná(novela Ťapákovci)-manželka najstaršieho z bratov, preto gazdiná. Je vzdelanejšia ako ženy v dedine. Má kurz babice. Túži po kultúrnejšom spôsobe života a preto chce zmeniť zvyky Ťapákovcov. Keďže však iba všetko kritizuje, najskôr si z nej robia posmech a potom sa s ňou hádajú. Keď začne robiť slúžku u rechtorovcov žije kultúrnejšie, ale slúžiť niekomu jej nie je po vôli.

Jozef Gregor Tajovský-dráma Statky-zmätky
Zuzka Kamenská- tichá, pracovitá, dobrá dcéra, spočiatku je tichá , urobí všetko ako jej prikážu no neskôr sa z nej stáva sebavedomá žena. Súhlasí s uzavretím manželstva bez lásky za prísľub, že ak sa postarajú o bohatých bezdetných Palčíkovcov, po ich smrti zdedia ich majetok. Mladí si nerozumejú. Ďurko Zuzku začne podvádzať s Betou. Zuzka Ďurka opúšťa. Ďurko sa so Zuzkou neskôr pokúša zmieriť a prichádza ju odprosiť. Zuzka ho odmieta,je rozhodnutá radšej žiť ako osamelá žena s dieťaťom.

7.2. Realizmus vo svetovej literatúre ( 2. polovica 19. st. – začiatok 20. st.)

2010-10-01T06:28:00.000-07:00

Realizmus vo svetovej literatúre
( 2. polovica 19. st. – začiatok 20. st.)

Spoločenská situácia:
V 19. st. Európa zaznamenala prudký rozvoj prírodných a technických vied, narastajúcu mieru industrializácie a rýchlo sa šíriace myšlienky liberalizmu.
Rozvoj vied a priemyslu našiel ohlas vo filozofii pozitivizmu (zakladateľom je Francúz August Comte).
Pozitivizmus – za skutočné pokladal len to, čo sa dalo zmyslami overiť, skúsenosťami a experimentmi dokázať.
Pozitivizmus ovplyvňuje umenie aj literatúru, čo sa prejavuje v nástupe nového umeleckého smeru – realizmu.

REALIZMUS (z lat. realis – vecný, skutočný)- je umelecký smer a zároveň metóda umeleckého zobrazovania, ktorej podstatou je objektívne videnie skutočnosti a analýza ľudských charakterov v typických situáciách.
Jeho znaky: - umelci sa snažia o komplexnosť zobrazenia
- človek, jeho prostredie a spoločnosť sú zobrazené s úsilím o čo najväčšiu pravdivosť
- kritická analýza sa nevyhýba aj tabuizovaným témam, práveže ich vyhľadáva (prostitúcia, karierizmus, problémové manželstvá...)
- realisti sa snažia vystihnúť všeobecný charakterový typ metódou typizácie (vlastnosti istého typu sú charakteristické pre množstvo podobných ľudí z tej spoločenskej vrstvy, ktorú reprezentujú)
- typy majú často negatívny charakter, záporné vlastnosti
- nachádza postavy vo všetkých spoločenských vrstvách od podsvetia až po najvyššie kruhy buržoázie a aristokracie
- spisovatelia využívajú všetky vrstvy jazyka (nárečia, hovorové slová, archaizmy, argot...)

Porovnanie realizmu s romantizmom
ROMANTIZMUS REALIZMUS
Téma: minulosť, budúcnosť, hist. námety súčasnosť
Hrdina: búrlivák, individualista postavy zo všetkých vrstiev
Žáner: poézia – balady, lyr. básne próza – román, poviedka,
novela, črty, román. Cykly
Konflikt: sen – skutočnosť, láska – nenávisť, spoločenský (medzi
túžba – nemožnosť ju uskutočniť spoločenskými
vrstvami), skutočnosť
kontra skutočnosť
Obdobie: revolučné roky 1848 – 1849 priemyselná revolúcia

Anglická realistická literatúra
▪ Charlotte Brontëová – dielo Jana Eyrová (román)
▪ Emily Brontëová – dielo Búrlivé výšiny (román) – na pozadí romantickej scenérie realisticky zobrazuje vzťahy na anglickom vidieku
▪ Charles Dickens – diela – Oliver Twist (román) – obžaloba angl. zaostalosti, chlapec-sirota prežíva trpkosť a ponižovanie a uniká do najbiednejších londýn. vrstiev
- Kronika Pickwickovho klubu (román) – humoristický, zobrazuje putovanie starého mládenca Samuela Pickwicka, jeho troch priateľov a Samuelovho sluhu Sama Wellera, podáva obraz starého Anglicka, opis dobrodružstiev sa strieda s kritikou angl. zákonodarstva a soc. nespravodlivosti

Francúzska realistická literatúra
▪ Stendhal (vlastným menom Henri Beyle) – diela - Červený a čierny (román) – pomocou vnútorného monológu postavy analyzujú samy seba, červená je symbolom revolúcie, čierna despotizmu
- Kartúza parmská (román)

▪ Gustave Flaubert - ,,majster zobrazovania“ (ľudských vášní, citových vzťahov), nesnažil sa dojať, ale zobraziť
- diela – Pani Bovaryová (román) – psychologicky zachytávajúci príbeh romanticky založenej ženy, ktorá sa nedokáže zaradiť do reálneho sveta a končí tragicky, inšpirovaný skutočnou udalosťou, konflikt: vnútorný (v hlavnej hrdinke medzi jej predstavami a skutočnosťou) a morálny (rozpor vznešených citov a túžba človeka po peniazoch)
- Citová výchova (román) – o strate ilúzií
- Salambo (román) – historický, zo starovekého Kartága

▪ Guy de Maupassant – majster poviedky a novely, bol Flaubertovým žiakom a chránencom
- diela – Miláčik (román) – spoločenskokritický, zobrazuje mladého karieristu, kt. ženy pomôžu vyšvihnúť sa z biedneho prostredia do vládnucich kruhov
- Mont-Oriol (román) – realisticko – satirický obraz života vyššej spoločnosti, o vzostupe rodiny Oriolovcov v kúpeľnom mestečku a zároveň o emancipácii mladej romanticky založenej Christiany Andermattovej, zosmiešňuje honbu za majetkom
- Guľôčka (novela) – kritika pokryteckej spoločnosti, ktorá opovrhuje každým nižšie postaveným človekom, autor odkrýva ľudské charaktery cez príbeh Guľôčky, kt. zachráni život svojim spolucestujúcim

▪ Emile Zola – najvýraznejší predstaviteľ naturalizmu (metóda umeleckého stvárnenia skutočnosti, vychádza z filozofie pozitivizmu a prírodovedného darwinizmu – človek je ovplyvnený svojou biologickou podstatou, teda dedičnosťou, a prostredím, v kt. sa vyvíja alebo žije. Autor kopíruje realitu, sústreďuje sa na temné, negatívne stránky života a využíva drastické až kruté scény, hrubé až vulgárne výrazy.)
- diela – Experimentálny román (románová teória) – vysvetlil v nej znaky naturalizmu
- Brucho Paríža, Zabijak, Germinal, Nana, Ľudská beštia – romány, ktoré zachytávajú rôzne sociálne prostredia

▪ Honoré de Balzac – zakladateľ kritického realizmu vo francúzskej lit.
- diela – Ľudská komédia (románový cyklus) – je rozdelená do troch častí: 1. Štúdie mravov (kritika mravov franc. spoločnosti) – Otec Goriot, Stratené ilúzie, Sesternica Beta, Bratranec Pons, Lesk a bieda kurtizán
2. Štúdie filozofické (vysvetľuje príčiny spoločenských javov) – Šagrénova koža
3. Štúdie analytické (analyzuje princípy všetkého diania) – Fyziológia manželstva
- znaky tvorby: - zachytáva vzťahy prostredie – človek
§ majstrovské opisy prostredia, ktoré sú súčasťou deja
§ skvelé charakteristiky postáv cez metódu typizácie
§ kritizuje spoločnosť, v kt. sa všetko podriaďuje moci peňazí
§ obhajuje názor, že človek nie je ani dobrý, ani zlý, iba v zlom i dobrom podlieha spoločenskému prostrediu

Analýza románu OTEC GORIOT
- klasický román ,,balzacovského typu“(ucelený dej a epický hrdina)
- námet: 1. tretina 19. st., Paríž, obraz života rozličných spoločenských vrstiev
- téma: - obraz cynizmu spoločnosti , kt. za najvyššiu hodnotu človeka považuje jeho majetok
- tragický osud otca Goriota, kt. bezhranične miluje svoje dcéry a pre ich úspech v prostredí, do ktorého ich vydal, obetuje všetko
- konflikt: - rozličné chápanie moci peňazí: 1. prostriedok na vyjadrenie obrovskej až slepej lásky k deťom
2. prostriedok na získavanie – kupovanie lásky
3. prostriedok na odcudzenie medzi rodinnými príslušníkmi
4. prostriedok na boj proti pokrytectvu a skorumpovanosti spoločnosti (Eugéne)
- rozpor medzi prehnanou rodičovskou láskou a na druhej strane nevďačnosťou, krutosťou jeho dvoch dcér
- idea: kritika spoločnosti, ktorej meradlom všetkého je moc, peniaze, postavene v spoločnosti, odsúdenie egoizmu a morálky
- dejové línie: život otca Goriota, život jeho dvoch dcér, život obyvateľov penziónu, život vyššej spoločnosti
- postavy: otec Goriot, dcéry Anastacia a Delfina, zlodej Vautrin, študent Rastignac
- dej: Otec Goriot celý svoj život zhŕňal majetok, aby zabezpečil pohodlný život pre svoje dcéry. Obe sa vydajú, jedna za šľachtica, druhá za bankára. Anastacia a Delfina svojich manželov neľúbili, v manželstvách vládla nevera, intrigy a pretvárky. Svojho otca využívali len kvôli peniazom, hanbili sa za neho a nestýkali sa s ním. O Goriota, ktorý žil v penzióne, sa staral študent Rastignac, ktorý odsudzoval cynizmus jeho dcér. Pod vplyvom utečeného zločinca sa však mení a víťazí v ňom ctižiadostivosť a karierizmus. Goriot až na smrteľnej posteli spoznáva krutosť svojich dcér a radí Rastignacovi nikdy sa neženiť a nemať deti. Umiera sám a opovrhnutý.

Ruská realistická literatúra
- úplne odlišné spoločenské podmienky ako v západnej Európe
- feudalizmus, bieda ruskej dediny, úplatnosť úradníkov, karierizmus, udavačstvo – prehnitý byrokratický systém Ruska
- ruskí vzdelanci si kladú otázku kam speje Rusko

▪ Nikolaj Vasilievič Gogoľ – kritik ruskej spoločnosti, ostrý satirik - ,,smiech cez slzy“
- diela – zbierky poviedok: - Večery na laze neďaleko Dikaňky
Peterburské poviedky
Mirhorod
Taras Buľba
- román Mŕtve duše – kriticko-realistický, kt. vyznieva ako prehliadka ľudskej nízkosti, pokrytectva a banálnosti
- komédia Revízor

▪ Lev Nikolajevič Tolstoj – predstaviteľ kritického realizmu v ruskej lit.
- tvorca románu „rieka“ (román, v kt. sa striedajú pásma tém a pásma postáv, ktoré tvoria akési prítoky, aby sa postupne zliali do mohutného prúdu)
- jeho filozofia – tolstojevčina (neprotiviť sa zlu)
- diela – V čom je moja viera (filozofický spis)
- Vojna a mier – 4-dielna románová epopeja, ktorá zachytáva život vyššej ruskej spoločnosti v prvej tretine 19.st., na pozadí zobrazuje historické udalosti (vojna s Napoleonom, jeho ťaženie do Ruska), okrem románových postáv tu vystupujú aj skutočné hist. postavy – Napoleon, Kutuzov, cár Alexander
- poviedky: Sevastopoľské poviedky
- novelová trilógia Detstvo, Chlapčenstvo, Junošstvo
- Anna Kareninová (román) – spoločenský, zachytáva psychologickou analýzou citové a duševné stavy hrdinov, prostredie veľkomestskej šľachty petrohradskej a moskovskej spoločnosti, rozmach železničnej dopravy, obraz života 3 typov manželstiev šľachtickej aristokratickej spoločnosti Kareninovcov, Oblonských a Levinovcov

▪ Fiodor Michajlovič Dostojevskij – priekopník svetového realistického psychologického románu
- kritik štátneho a spoločenského systému
- diela – novely: Dvojník
Biele noci
Zápisky z mŕtveho domu
- romány: Zločin a trest – hl. hrdina spáchal úprimnú vraždu, nevedel zniesť ťarchu viny a prihlásil sa na polícii k svojmu činu
Biedni ľudia
Idiot

▪Anton Pavlovič Čechov – znaky: A. jeho prozaickej tvorby: - na malom priestore veľa deja, udalostí
- stručnosť je sestra talentu
- lyrizmus, psychologizácia
- poviedky: a. humoristické s tragickým podfarbením, postavy charakterizuje menom – Chameleón
b. vážne, úpadok morálky meštiactva, charakterizuje detailom – Čierny mních, Izba č. 6, Dáma so psíkom
B. jeho dramatickej tvorby: - dej nie je rozsiahly
- bez ostrých zápletiek
- všedné až banálne situácie
- lyrizmus, zvláštna atmosféra, náladovosť
- vylúčil divadelné efekty

▪ Ivan Sergejevič Turegenev – zbierka próz – Poľovníkove zápisky
román – Otcovia a deti

Česká realistická literatúra
- vznikajú nové české inštitúcie – Česká beseda, Matica česká, Sokol
- časopisy – Květy, Matice lidu
- mladá generácia sa združuje okolo časopisu Máj, lebo si veľmi vážili Karla Hynka Máchu a jeho dielo Máj

▪ Ján Neruda – bás. zbierky: Hřbitovní kvítí
Kniha veršů
Písně kosmické (báseň Jak lvové bijem o mříže)
- zbierka poviedok – Povídky malostranské

▪ Alois Jirásek – romány – Mezi proudy
Proti všem
Bratrstvo Maisha A.

7.1. Porovnanie postoja autorov slovenského realizmu k dedinskému človeku, Kukučín, Tajovský, Timrava – Ťapákovci

2010-10-01T06:26:00.000-07:00

Porovnanie postoja autorov slovenského realizmu k dedinskému človeku, Kukučín, Tajovský, Timrava – Ťapákovci

Martin Kukučín

- v jeho dielach - dedinské prostredie, jeho zvyky a tradície, ale najmä dedinský človek, ktorého zobrazoval s chápavým a láskavým humorom, je ešte zhovievavý k jeho nedostatkom- alkoholizmu, susedskej závisti...
- verí v zdravé jadro človeka a teda aj v nápravu jeho chýb.
- Neprebudený – hlavná téma – dedina, dedinský človek, ale jeho pohľad sa prehlbuje, je oveľa kritickejší a psychologickejší.

Jozef Gregor Tajovský

- zobrazuje chudobných ľudí, ktorí živorili a predsa boli naplnení bohatstvom ľudského citu, zároveň boli pracovití a čestní – sluhovia, učni, siroty.
- kritizuje tých, ktorí si svoje nešťastie zapríčinili vlastnou vinou, kritizuje alkoholizmus
- kritizuje sociálne pomery na dedine, útlak.
- útočí proti slovenskej pasivite, odnárodňovaniu
- tvorí monografické poviedky – ako portrétista – pozornosť sústreďuje na postavu ( na jej utrpenie, biedu, súcití s ňou ), nie na dej.

Poviedková tvorba

- postavy sú biedni a chudobní ľudia a autor s nimi súcití
- autor stavia príbeh na jednej charakteristickej črte hrdinu
- postavy majú vysokú morálku ( robotníci, vdovy, bankoví úradníci, osirené deti, sluhovia, učni )
- rozprávačom býva autor alebo jedna z postáv, čo dodáva príbehu na dôveryhodnosti
- väčšina poviedok je monografického typu, jeden príbeh – jedna postava
- filozoficky vychádza z kresťanského humanizmu, pritom si uvedomuje, že pomáhať ľuďom na základe ľudomilného skutku nestačí
- téma – slovenská dedina zobrazená so všetkými sociálnymi neduhmi- bieda, hlad, alkoholizmus, proletarizácia vidieku, zlé medziľudské vzťahy, choroby, slovenská pasivita, nezdravé myslenie, odnárodňovanie, neochota prijať vzdelanie

Divadelná tvorba

- téma – slovenská dedina so spoločenskými predsudkami a sociálnou nerovnosťou

Božena Slančíková – Timrava

- kritickosť, ktorá je najtvrdšia zo všetkých realistov
- neidealizuje
- veľmi silná psychologizácia
- pomalý spád deja
- silná autobiografickosť

Ťapákovci

- literárny druh – epika
- literárny žáner – novela
- námet – slovenská dedina v Novohrade, začiatok 20. storočia
- téma – osud rodiny Ťapákovcov, ktorá žije v nezdravom prostredí, zaostalým spôsobom života, ktorý im však vyhovuje, lebo sú leniví, zaostalí a každú novotu vnímajú ako zásah do ich slobodného života
- osud dvoch hlavných ženských hrdiniek
- Anča – zmija, mrzáčka
- Ťapákovie sestra
- jedna z najkomplikovanejších a najtragickejších postáv
- po chorobe v detstve ostala mrzáčka, nemôže chodiť, posúva sa len po
kolenách a dlaniach
- pre toto postihnutie sa hnevá na celý svet. Osobné nešťastie ju robí zlou až
krutou. Vo vnútri je však veľmi citlivá, tajne ľúbi bratranca Jana, no je si
vedomá, že ona nikdy nebude prežívať ľúbostné šťastie.
- Iľa – kráľovná – manželka najstaršieho z bratov, preto gazdiná
- vzdelanejšia ako ženy v dedine, je babicou
- túži po kultúrnejšom spôsobe života a preto chce zmeniť zvyky Ťapákovcov,
keďže však všetko kritizuje, najskôr si z nej robia posmech a potom sa s ňou
hádajú
- konflikt – vyplýva z konzervatívneho, zaostalého spôsobu života a názorov Ťapákovcov
oproti modernejším názorom Ili
- Anča – zmija - Iľa
- Anča – vnútorný, uvedomuje si, že Iľa má v mnohom pravdu, ale je zlá, bráni
sa
- Iľa - rodina Richtárovcov – žije kultúrnejšie, ale je slúžka
- Paľo – zradiť bratov - nezradiť
- idea – odsúdenie zaostalosti, neochoty prispôsobiť sa novým „ trendom“, výsmech
lipnutia na tradíciách
- zaostalosť podčiarkuje – charakteristika postáv
- „ u Ťapákov nie je zvykom odpovedať na každú reč“
- „ Ťapákovcom prúdi v žilách nie krv, ale cmar akýsi“
- „ že sú ako pavúci“
- ich zaostalosť charakterizuje autorka samotným priezviskom
- v nárečí znamenalo slovo „ Ťapa“ ťarbavá žena
„ Ťapák“ ťarbavý muž
- dej – Rodina Ťapákovcov žije patriarchálnym životom. V jednom dome sa tlačia šestnásti. Štyria ženatí bratia s manželkami a ďeťmi, nevydatá sestra a slobodný brat. Sú leniví, pomalí, málovravní, novoty ich nezaujímajú, za každú cenu sa držia tradícií. Z Ťapákovskej rodiny sa vymykajú dve postavy. Anča, tridsaťročná stará dievka prezývaná pre uštipačnosť zmija a Iľa, pre povýšenecké správanie označovaná za kráľovnú. Anča je najtragickejšia postava. Autorka sa snažila preniknúť do vnútra ťažko skúšanej ženy krásnej tváre, ale zohaveného tela. Iľa robila v dedine babicu, absolvovala dvojmesačný kurz a preto si osobovala právo zmeniť život Ťapákovcov. Obe ženy mali v rodine prakticky rovnaké postavenie, lebo ich nikto nemal rád, ale najviac sa nenávideli ony dve. Iľa z pozície gazdinej rozkazovala ostatným, čo Anču nesmierne popudzovalo. Keď Iľa videla, že Ťapákovcami nepohne a nedokáže ich presvedčiť o stavbe nového domu, rozhodla sa, že zachráni aspoň Paľa a svoje manželstvo. Po vyhrážkach, že odíde, to nakoniec aj urobila a zamestnala sa u učiteľov, odkiaľ sledovala dianie u Ťapákovcov. Jej muž Paľo odišiel na tri týždne z domu, aby si splnil svoj dávny sen, kúpil ovce a išiel s nimi na pašu. Zdalo sa, že mu Iľa nechýba, ani po návrate domov ju nevyhľadal. Dohovoril mu bratranec Jano Fuzákovie a potom ju Paľo navštívil. Poškriepili sa, ale po čase sa udobrili. Iľa si musela vybrať medzi dvomi zamestnaniami, vybrala si babicu. K rodičovskému domu si postavili s Paľom izbu. Iľa dosiahla, čo chcela.

7. REALIZMUS - OBRAZ POSTAVENIA ZEMIANSTVA V DIELACH SLOVENSKÉHO REALIZMU

2010-10-01T06:22:00.000-07:00

OBRAZ POSTAVENIA ZEMIANSTVA V DIELACH SLOVENSKÉHO REALIZMU

- 1.vlna realizmu sa rozvíjala v 80-tych rokoch 19. storočia (skôr opisný realizmus)
- k jej predstaviteľom patria autori : Svetozár Hurban-Vajanský
Pavol Országh-Hviezdoslav
Martin Kukučín
Elena Maróthy-Šoltésová
Terézia Vansová

- v tvorbe staršej generácie realistov mala ešte dôležitú úlohu tematika zemianstva a problematika národného útlaku
- literatúra mala národno-obranný charakter
- ústredným problémom ich diel bola otázka, či v čele národnoobranného zápasu má stáť zemianstvo, alebo ľud (podľa Hviezdoslava a Kukučína ľud a podľa Vajanského, Šoltésovej a Vansovej zemianstvo, nesprávne sa nazdávali, že odnárodnené zemianstvo by sa ešte mohlo stať vedúcou silou spoločnosti)

Svetozár Hurban-Vajanský
- zobrazuje úpadok zemianskych rodín, ich pozemkového vlastníctva, ktoré nestačí konkurovať podnikateľskej buržoázii
- odsúdil zemanov typu zbytočných ľudí, ktorí uprednostňovali majetkové záujmy nad národnými a žili pasívne v cudzine
- veril v duchovnú aj mravnú obdobu zemianstva, ktoré nazval suchou ratolesťou na kmeni národa ale má ušľachtilé výhonky, ktoré sa majú spojiť s národne uvedomelou inteligenciou a potom dokážu stáť na čele boja proti biede a útlaku
- diela: novela Letiace tiene, román Suchá ratolesť

Elena Maróthy-Šoltésová
- zemianskemu problému sa venuje v románe Proti prúdu, rieši v ňom závažné otázky:
1. kto má stáť na čele národno-obranného boja
2. akú úlohu v ňom majú hrať slovenské ženy = dôležitú, pozitívnu, preto vytvorila ideál slovenskej ženy, uvedomelej vlastenky, národovkyne Oľgy Laskárovej, ktorá prevychovala odrodilého zemana- svojho manžela

Pavol Országh-Hviezdoslav
- v epose Ežo Vlkolinský zobrazil ústup zemianstva ako spoločenskej vrstvy, východisko videl v ich splynutí so sedliakmi
- v epose Gábor Vlkolinský zobrazil morálny a hospodársky úpadok zemianstva, ktoré je ešte pyšné, arogantné, opovrhuje sedliactvom a nechce si priznať, že čoskoro splynie s ľudom kvôli zrušeniu poddanstva
- v lyricko-epickej skladbe Hájnikova žena zobrazuje základný spoločenský rozpor medzi šľachtou a ľudom, stojí na strane ľudu, odsudzuje egoizmus, zhýralosť, zábavy pánov, proti ktorým stavia čestnosť a statočnosť prostého človeka

Martin Kukučín
- k zemianstvu mal zamietavý postoj, bol presvedčený, že zemianstvo už odohralo svoju úlohu v spoločnosti a je odsúdene na zánik
- humoristicko-satirická poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie... odzrkadľuje autorove názory na upadajúce zemianstvo
–> Kukučín predstavuje ľahkovážneho zemana Aduša Domanického(doma nič) z Domaníc, ktorý vlastnou vinou nemá nijaký majetok, nemá nič, len plány a čaká na smrť svojho bohatého príbuzného, báčika z Chochoľova; v krčme sa stretne s Ondrejom Trávom; Aduš je opitý, Tráva tuší príležitosť dobre zjednať cenu obilia, ale zeman klame a zoberie preddavok za neexistujúcu pšenicu; po čase si Ondrej príde po dohodnuté obilie, ale na statku vidí iba biedu, špinu, hnilobu a zistí, že ho Aduš oklamal; žiada od neho namiesto zálohy stromy, ktoré stoja nad hrobmi zemianskych predkov a až vtedy si Aduš uvedomí, že by už neokrádal len živých, ale aj mŕtvych; dohodne sa s Trávom, že mu vráti peniaze a do týždňa sľub splní; po čase báčik umrie a nezanechá žiadne dedičstvo
–> námet: posledná tretina 19. storočia, dedina Domanice (dolno-oravská dedina)
–> téma: - obraz rozpadávajúceho sa zemianstva a úpadku jeho morálky v podobe Aduša
Domanického
- obraz života Ondreja Trávu príslušníka nastupujúcej buržoázie
- obraz života sedliakov
- morálny prerod Aduša Domanického
–> idea: - kritika odumierajúceho zemianstva, zdôraznenie jeho neschopnosti stať sa vedúcou
silou národa
- zdôraznenie, že hybnou silou národa sa stane ľud a jeho schopnosti preniknúť do
vrstvy buržoázie
–> konflikt: - vonkajší: medzi Ondrejom a Adušom (zemianstvom a ľudom)
- vnútorný: v Adušovi - správa sa ako bohatý aj keď nato finančné prostriedky
nemá; medzi jeho svedomím a rozumom

Natália Petruchová

6.4. Janko Kráľ

2010-08-16T03:04:00.000-07:00

Janko Kráľ: Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

vyjadruje autorove rozpory, smútok a nespokojnosť so svetom, ale aj lásku k ľudu a vôľu priniesť mu slobodu

skladá sa z troch častí:
o Autor podáva lyrický obraz svojho vnútr~ nenachádzajúceho pokoj (v 1. osobe singuláru). Jeho rozorvanosť je v kontraste s idylickým obrazom prírody (pastierik s ovčičkami). Používa zdrobneniny ako prejav lásky k rodnému kraju, ktorý opisuje (Liptov).
o Baladický pnbeh: Dedina i najbližší nechápu Janíka - divného, hrdého, ukrutného, divého.

Nepochopenie ho vháňa do samoty, do prírody. Janko sa vyberie z domu do temnej noci, aby
oslobodil zaldiatu pannu (opis prírody je dynamický, využíva gradáciu; temné hrdinovo vnútro
sa premieta do tajuplnosti nočnej prírody). Janko uvidí zakliatu pannu vo Váhu a vrhne sa do
vody, aby ju zachránil. (Táto časť je štylizovaná tak, akoby túto povesť rozprávali ľudia.)
o Epilóg zobrazuje posmrtné splynutie hrdinu s prírodným okolím. Postava pastierika prináša
správu o Janíkovej tragickej smrti.

romantický konflikt: hrdina - titan hynie pre rozpor medzi vidinou a skutočnosťou

v závere vzdor a titanstvo hrdinu miznú, idyla víťazí nad tragikou, láska nad vzdorom, objektívny svet nad subjektívnou rozorvanosťou (použitie zdrobnenín)

balada je citovosťou romantická, zobrazením života však realistická (vzťah rodičov k divnému Jankovi)
Janko - typický romantický hrdina: samotár, burič, ktorý v zápase o uskutočnenie svojho sna hynie; búri sa proti zvyčajnému spôsobu života (čo zodpovedá cieľu štúrovcov zmeniť osud národa) a zápasí s prekážkami i za cenu sebaobetovania

6.3. Stúrovská škola

2010-08-16T03:02:00.000-07:00

Stúrovská škola

- charakteristika tvorby
mladá uvedomelá generácia, ktorá mala špecifické národné, kultúrne a politické ciele
Ľudovít Štúr
básnici:
- Samo Chalupka
- Janko Kráľ
- Andrej Sládkovič
- Ján Botto

prozaici:
- Jozef Miloslav Hurban
- Ján Kalinčiak

spoločné znaky:
- spoločný boj o novú spisovnú slovenčinu (za základ si vzala prispôsobivejšiu stredo slovenčinu,
na rozdiel od bernolákovčiny ajej príliš príznačného trnavského nárečia)
- boj za zrušenie poddanstva a boj za autonómiu Slovenska - ako literárne a diplomaticky, tak aj
radikálne burcovaním ľudu
- šírenie osvety a vzdelania
- vytváranie modernej kultúry Slovákov prostredníctvom spolkov, časopisov a vlastnej tvorby
- literárna forma:
• vzorom bola ľudová slovesnosť
• rýmy - združený a striedavý
• sylabická = slabičná prozódia verš a
• ľudový jazyk, reč
• štylistické prostriedky prevzaté z ľudovej slovesnosti:
• zdrobneniny, prirovnania, metafory a personifIkácie, epitetá, symboly,
• zvolania, epizeuxy a refrény
• prírodné motívy
• žánre: balada, pieseň
• dôraz kládli na národný charakter literatúry
• postavy si volili z ľudu
• hrdina často idealizovaný, silný individualista až rebel (Janko Kráľ)
• témy: ľudový odboj, revolučné nálady, idea vlastenectva, boj za slobodu, kladné
mravné hodnoty ľudu
• námety väčšinou historické, ale aj ich prítomnosť (napr. jánošíkovská a protiturecká
tematika, ale aj protirímska - báseň Sama Chlupku Mor ho!)
- zdôrazňujú citovo sť, obrazotvornost', idealizmus, intuíciu, fantáziu a vel'ké vášne hlavného
hrdinu, ktorý je výsledkom ich vlastnej autoštylizácie

6.2. Slovenský romantizmus

2010-08-16T03:00:00.000-07:00

Slovenský romantizmus

obdobie po klasicizme a osvietenstve, pred realizmom
obdobie ohraničené dvoma veľkými revolučnými obdobiami vo svetovej histórii: 1789 - Veľká
francúzska revolúcia; 1848 - 1849 - protifeudálna celoeurópska revolúcia, nástup kapitalizmu
preromantizmus a romantizmus na Slovensku: 1830 -1850
od romantizmu k realizmu (prechodné obdobie): 1850 - 1875
romantizmus vo svetovej literatúre: posledná tretina 18. storočia až do konca polovice 19. storočia
znaky svetového romantizmu:
- revolučnosť
- požiadavka tvorivej slobody umelca
- subjektivizmus
- emocionalita a sentimentalizmus
- spontánnosť
- iracionalizmus - cit, vášne, fantázia a vôľa sú dôležitejšie ako racionalizmus klasicizmu
- otázka: "Čo je to národ?" - nacionalizmus
- využitie historických tém a námetov
- mystika a exotika
- harmónia kontrastov
- omnoho väčšia voľnosť formy ako v klasicizme, synkretizmus
- jazyk (lexika) obohatený o ľudovú reč a archaizmy
- typické romantické žánre: lyrická balada, básnická poviedka, poéma, moderný epos, román vo
veršoch, dramatická báseň, historický román a poviedka; prevláda lyrika
- nový typ hrdinu - romantický hrdina: výnimočná osobnosť, často spoločenský vydedenec
(Quasimodo) alebo titan ochotný obetovať sám seba, väčšinou idealizovaný; túži po láske, ale
vie, že ju nenájde; často sa ocitá v neriešiteľnom konflikte s okolitým svetom, východisko potom
nachádza v úniku do minulosti, do sveta fantázie, na vidiek alebo do prírody; na záver býva
pesimistický a sklamaný; objavuje sa fenomén samovraždy; výrazný je aj tretí typ hrdinu - tzv.
typ zbytočného človeka - cíti sa absolútne izolovaný, znudený, márny (Eugen Onegin)
- individualizmus hrdinu
- rozpor medzi snom a skutočnost'ou, konflikt medzi jednotlivcom a spoločnosťou
- idealizmus
- autobiografickosť a autoštylizácia
spomedzi znakov svetového romantizmu sú pre slovenský romantizmus príznačné takmer všetky, menej
je však cítiť napr. exotiku, nakoľko predstavitelia slovenského romantizmu - štúrovci - riešili
predovšetkým otázku slovenského národa a jazyka
oproti svetovej romantickej literatúre má slovenský romantizmus aj ďalšie výrazné prvky:
- návrat k slovanským žánrom, odklon od antických vzorov
- ľudový hrdina - nepochádza z mesta, ale z vidieka
- tematika: v próze námety z prítomnosti a minulosti na podporu národnej hrdosti; v poézii ústna
ľudová slovesnosť, jánošíkovská, protiturecká a národná minulosť
- odsúdenie titanizmu (okrem Janka Kráľa)
- autori sú menej subjektívni (okrem Janka Kráľa a Andreja Sládkoviča)
- hlavný literárny druh - lyrika a veršovaná epika
- žánre: balada, pieseň, ponášky na ľudovú pieseň
- synkretizmus
- hrdinova nálada korešponduje s prírodou
- sylabický veršový systém
- využitie monumentalizmu (Samo Chalupka)
- mesianizmus (Ján Botto)
- kolektívny hrdina (Samo Chalupka)

6.1. Romantizmus v európskej lit., porovnanie s klasicizmom, identifikovať v textoch znaky romantizmu.

2010-08-16T02:57:00.000-07:00

Romantizmus v európskej lit., porovnanie s klasicizmom, identifikovať v textoch znaky romantizmu.

Romatizmus- kon 18.st.-pol. 19. st.-(z fr. romantique- citovo pôsobiaci)-myšlienkové hnutie a jeden z hlavných umeleckých smerov 19.st. jeho predstupňom v lit. a estetike bol preromantizmus.

Spoločenské pomery: obdobie medzi Veľkou francúzskou revolúciou (1789-1794) a buržoáznymi revolúciami(1848-1849)bolo veľmi zložité, plné protirečení:
1. rozpad feudalizmu, nástup kapitalizmu
2. heslo: Sloboda, rovnosť, bratstvo sa napĺňa veľmi ťažko, jednotlivec sa síce stáva slobodným, ale stráca istotu v nových kapitalistických vzťahoch založených na moci peňazí.
Tento problém sa pre jednotlivca stáva rozumovo neriešiteľným.
Je to obdobie nádejí na nové spoločenské usporiadanie. Ich neuskutočnenie má za následok nespokojnosť a vzbury. Na sile nadobúdajú myšlienky nacionalizmu a liberalizmu. Dochádza ku vzniku nových národných štátov(Grécko, Belgicko, Rumunsko)

Nové filozofie:
1) idealizmus- filozofia, kt. považuje ducha ideu, myšlienku za prvotnú, bytie a hmotu za druhotnú
2) iracionalizmus- filozofia, kt. popiera logické, vedecké, rozumové poznávanie a uprednostňuje vieru a inštinkt
3) sentimentalizmus- filozofia, kt. sa opiera o city, citové zážitky, najmä o súcit s biednymi a utláčanými
4) individualizmus- filozofia, kt. vyzdvihuje jednotlivca:
• ako silného jedinca, kt. vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu(titanizmus)
• ako osamelého človeka nespokojného so spoločnosťou, kt. žije vo svojom vlastnom svete, sníva o zmene, kt. však sám nedokáže uskutočniť a preto upadá do pesimizmu a väčšinou končí tragicky

Princípy- znaky:
1) fantázia(túžba po krajšom živote v kontraste s tvrdou realitou)
2) nový hrdina
3) nový konflikt(sen- skutočnosť/jednotlivec- spoločnosť)
4) harmónia kontrastov = súlad protikladov
5) druhový a žánrový synkretizmus
6) záujem o históriu, námety z histórie alebo vízie o lepšej budúcnosti
7) inšpiračným zdrojom bola ľudová slovesnosť
8) používali prvky ľudovej hovorovej reči

Predstavitelia + diela:
Francúzsko:
• Jean Jacques Rousseau- Rozprava o nerovnosti, pedagogický román Emil alebo o výchove, ľúbostný román Júlia alebo nová Heloisa
• Victor Hugo- lyr. básne Kontemplácie, cyklus epických básní Legenda vekov, dráma Cromwell, hist. hry: Hernani, Ruy Blas, romány: Chrám Matky Božej v Paríži, Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri

Nemecko: (hnutie Sturm und Strang- Búrka a vzdor- reakcia na silný sociálny útlak a nespokojnosť. Príslušníci hnutia sa búrili proti neslobode, postavili sa proti nadvláde racionalizmu a žiadali slobodu citov, vášní teda všetkého ,čo je človeku prirodzené. Vzniklo medzi príslušníkmi meštianstva ako živelná revolta):
• Johann Wolfgang Goethe- óda Prometeus, román Utrepenie mladého Werthera, drámy: Ifigénia v Tauride, Torquato Tasso, Egmont, veršovaná dráma Faust
• Friedrich Schiller- drámy: Zbojníci, Úklady a láska, hist. drámy: Mária Stuartová, Panna Orleánska, William Tell, óda Óda na radosť(hymna EU)
• Heinrich Heine- zbierka básní Kniha piesní, lyr. cestopis Nemecko,zimná rozprávka, zbierka básní Časové básne, fejtóny Obrazy z ciest

Anglicko:
• George Gordon Byron- lyr.- epická bás. skladba Childe Haroldova púť, bás. skladba Don Juan, báseň Chillonský väzeň
• Percy Bysshe Shelley- veršovaná dráma Odpútaný Prometeus

Rusko: (vznikala v období nevoľníctva a krutého cárskeho despotizmu a preto je opodstatnené, že jej autori vyjadrujú myšlienky boja proti útlaku a bezpráviu):
• Alexander Sergejevič Puškin- básne a bás. skladby: na Sibír, poéma Kaukazský zajatec ,poéma Cigáni, Medený jazdec, Poltava, veršovaný román Eugen Onegin(nový typ hrdinu zbytočný človek), hist. povesť Kapitánova dcéra

Poľsko (je spojená s národným bojom za samostatnosť):
• Adam Mickiewicz- óda na mladosť, hist. Epos Konrad Wallenrod, národný epos Pán Tadeáš
Maďarsko:
• Sándor Petöfi- veršovaná rozprávka Víťaz Janko, epická skladba Apoštol, revolučná báseň Obeste kráľov

Česko: (nastupuje v 30.r.19.st. a do popredia stavia úlohu zjednotiť a rozšíriť české nár. hnutie):
• Josef Kajetán Tyl- divadelné hry: Fidlovačka(pieseň Kde domov můj sa stala českou nár. hymnou), Strakonický dudák
• Karel Hynek Mácha- lyr.- epická bás. skladba Máj
• Karel Jaromír Erben- bás. zbierka Kytice
• Božena Němcová- román Babička

Klasicizmus(dokonalý, vzorový)17.-18.st. Romantizmus(citovo pôsobiaci)
Rozlišovanie vysokých a nízkych žánrov Toto rozlišovanie neexistuje
Racionalizmus Irracionalizmus
Presné pravidlá Nemá presné pravidlá
Logická jasnosť Nelogické, iracionálne
Abstraktné poňatie človeka Konkrétny Jednotlivec
Všeobecné poňatie ľudstva Idea národa
Konflikt: láska- česť(cit- rozum) Konflikt:sen-skutočnosť(jednotlivec-spol.)
Námety: historické, zo súčastnosti Námety: historické, o budúcnosti
Žánre: ódy, elégie, eposy, tragédie, bájky Žánre: balada, poviedka, epos, román
satiry, komédie
Postavy: príslušníci šľachty, nižších a stredných Postavy: silný jedinec, osamelý človek
vrstiev(najmä meštiaci)
Harmónia a súlad Zvláštnosť a bizarnosť- harm. kontrastov

6. Motivy vlastenectva a boja za narodnu slobodu v tvorbe

2010-08-16T02:54:00.000-07:00

Motivy vlastenectva a boja za narodnu slobodu v tvorbe
Sama Chalupku (Mor ho! ) a Jana Bottu ( Smrt Janosikova )

Samo Chalupka i Jan Botto su predstavitelmi umeleckeho smeru – romantizmu, ktory sa na Slovensku objavuje v rokoch 1830-1850.

Samo Chalupka
( 1812 – 1883 )

cosi zo zivota:
-najstarsi sturovsky basnik-priekopnik romantickej poezie.
-narodil sa roku 1812 v Hornej Lehote v narodne uvedomelej rodine-starsi brat-Jan Chalupka-znamy dramatik.
-studium - navstevoval bratislavske lyceum-filozofia a teologia-v tomto obdobi zacina tvorit-prve basne napisal biblickou cestinou,coskoro vsak prechadza na slovencinu.
-jeden zo zakladatelov a najaktivnejsi clen SPOLOCNOSTI CESKO – SLOVANSKEJ-zalozena roku 1827
-r.1830 – vypuknutie povstania v Polsku – zanechal studia,aby mohol bojovat za slobodu Poliakov; v bojoch sa zranil. Po vylieceni dokoncil studia - stal sa knazom a najdlhsie posobil vo svojom rodisku = Horna Lehota, tu roku.1883 aj umrel.
Tvorba: - jeho tvorba najplnšie stelesňuje vlastenecké cítenie celej generácie. Hrdinovia majú najbližšie k ľudovej zbojníckej a vlasteneckej tradícii. Vždy sú to statoční junáci, ktorí bojujú za slobodu, proti útlaku a nespravodlivosti a preto musia trpieť alebo zomrieť.

1.) basne s Janosikovskou tematikou – Likavsky vazen,Junak,Kraloholska
2.) basne s protitureckou tematikou-Boj pri Jelsave,Turcin Ponican,Branko
3.) hrdinska basen – Mor ho!

1.) basne s Janosikovskou tematikou:
• ustredny hrdina: Janosik-nevystupuje vsak ako individualny hrdina,ale ako kolektivny hrdina
• monumentalizmus - lokalizacia basni do uzkej suvislosti s nejakym statickym ukazom –napr. Hrad, bralo, rieka, hola-zaroven mozu byt aj symbolmi
• symbol – najcastejsi symbol = vatra = symbol slobody pre lud
-básne s Jánošíkovskou tematikou - hrdinstvo ľudu, boj proti feudálom
báseň Likavský Väzeň - (zachytil tu uväzneného Jánošíka, uvažujúceho o svojom osude. Ani v ťažkej situácii neupadá do beznádeje, verí že sa mu podarí dostať na slobodu, aby opäť mohol okolo seba zhromaždiť junákov - bojovníkov)
báseň Králohoľská - (apeluje na svojich rovesníkov, aby povstali proti krivde)

2.)basne s protitureckou tematikou:
• patriotizmus – laska k vlasti,ktora vitazi nad bohatstvom - Turcin Ponican
• princip pospolitosti – k slovenskemu ludu nad materinskymi citmi – Turcin Ponican
• boj nad presilou a zradou – Branko

3.)hrdinska basen - Mor ho!
Tema – hrdinsky boj slovenskych junakov = vlastencov, ktori su odhodlani privitat cisara podla stareho slovenskeho zvyku = chlieb a sol, pokial bude s nimi nazivat v mieri, pokial nie-branit svoju slobodu do poslednej kvapky krvi.
Namet – historicky z cias rimskeho panstva
Konflikt: romanticky- vyplyva z odlisneho postoja ku demokracii,slobody a otroctva
- dej básne (172 veršov) je stručný. Autor zobrazuje slovenský kraj, zvažujúci sa od Tatier k Dunaju, tábor Rimanov, pyšného cisára s jeho vojskom a družinu hrdých slovenských poslov, ktorí prišli ponúknuť mier dobyvačnému rímskemu cisárovi. Spupný cisár odmieta dary s vyhrážkou, že zotročí celý národ. Junáci sa vrhli naňho s výkrikom Mor ho!. V boji proti presile všetci padli, ale cisár je zahanbený, keď vidí hromady svojich mŕtvych vojakov. V básni stoja proti sebe dva protikladné svety. Krásna vlasť s hrdými obyvateľmi a na druhej strane násilní, výbojní dobyvatelia, ktorí chcú náš národ zotročiť. Slovenskí junáci zomierajú za vznešené ideály - mier, slobodu, rovnosť, ale morálne víťazia a naopak víťaz na bojisku zostáva s hanbou otrokára.
V básni vyzdvihol vlastnosti Slovákov: pohostinnosť, mierumilovnosť, pracovitosť, demokratickost.
- historický spev, idea: slobody, vlastenectva a demokracie-vyzýva do boja proti národnému a sociálnemu útlaku.
Dejový základ vychádza z historickej udalosti. Autorovi však nešlo o historickú vernosť, ale o oslavu hlbokého vlasteneckého citu, boja za slobodu národa. Preto báseň oduševňovala i ďalšie generácie. Slová Mor ho! sa stali heslom bojovníkov SNP.
-uplatnuje sa tu monumentalizmus - pevny hrad, rieka Dunaj

-vo vseobecnosti:
- forma a jazyk jeho básní vychádza z ľudovej poézie. Jeho verše majú dramatický spád, zrozumiteľnú, lahodnú spevnosť a citovú vrúcnosť, oplývajú množstvom zvukových figúr
zbierka básní: SPEVY- výzva do boja proti národnému a sociálnemu útlaku, proti odrodilstvu a za uplatnenie demokratických zásad vo vzťahu medzi jednotlivcami a národmi.

JÁN BOTTO (1829 Vyšný Skalník - 1881 BB)
- bol najmladší zo štúrovcov
- študoval v Levoči, tu si osvojil názory Štúrovcov, ktorí sem prišli po zosadení Ľ. Štúra z bratislavskej katedry.
- rozvinul typ romantickej balady
- baladický hrdina splýval s okolím a situáciami
- dynamiku deja dosahoval stupňovaním hrôz
- využíval dialóg, zvukomalebné slová, skratky
- rovnako ako ostatní, hľadal pramene svojej básnickej tvorby v ľudovej slovesnosti. Pretože ťažké položenie národa bolo takmer bezvýchodiskové, vyústenie básni smeruje do ilúzií. Botto popri J. Kráľovi rozvinul niektoré svojské črty romantickej balady.
balada ŽLTÁ ĽALIA - rieši tu mravný konflikt. Manželia si dajú sľub vernosti, ktorý sa nemá porušiť ani smrťou. Eva však daný sľub nedodrží a po Adamovej smrti sa vydá. Za morálny priestupok nasleduje trest. Mŕtvy manžel prichádza o
polnoci po svoju nevernú manželku, ktorá zomiera v jeho náručí. V balade prevláda dialóg, ktorý umožňuje prehlbovanie napätia deja a tragiky. Záverečný dialóg má rýchly spád.
balada MARGITA A BESNÁ - baladická príhoda o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre žiarlivosť macochy

Smrť Jánošíkova
- v dusnom ovzduší Bachovho absolutizmu napísal Ján Botto svoje najväčšie dielo Smrť Jánošíkova. Botto neskladal svoj spev o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale Jánošíka poznal podľa toho, ako sa ľud o ňom vyjadroval, čiže podľa ľudového podania. Jánošík žije v ústach ľudu ako symbol jeho túžob, predstáv po slobode a spravodlivosti. Je to Jánošík, ktorý bohatým bral a chudobným dával, ktorý pomstil krivdu a zastával pravdu. Botto predstavil Jánošíka ako bojovníka za národnú slobodu. Skladba má úvod a 9 spevov.

- v úvode básnik obľúbeným spôsobom alegórie posiela svoje verše po Slovensku. Bojí sa, že je to zakliata krajina a nenájdu ozvenu. Stretnú sa však s hôrnymi chlapcami. Spolu idú po zboji a ukážu ľudu zakliatemu v porobe cestu k slnku slobody. Úvod ako predspev Smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslavou slobodného života.

V 1. speve vystupuje Jánošík a jeho družina. Je to oslava slobodného života, ale už na konci je naznačené, že je to iba spomienka, že teraz vládnu pochmúrne časy. Krása a sila Jánošíkovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti, hrdosti a sily samého ľudu, ktorý raz sebavedome zvolá: "My sme u nás doma, my sme tu páni." Tú silu však sa pánom darí spútať. Jánošík - symbol tejto sily je zlapaný. V 2. speve je obraz vykreslený - zlapanie Jánošíka, ktorého nepremôže sila, ale zrada.

V 3. speve sa opisuje čierne mesto - tyran, ktoré Jánošíka väzní, ale zároveň sa ho i bojí. Za Jánošíkom prichádza v podobe dievčiny duša ľudu a lúči sa s ním a krásnou baladou. 4. spev je najpochmúrnejší. Sú to predsmrtné predstavy a úvahy Jánošíka. Tento spev je stavaný na kontraste skutočnosti a ona, Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody. V 5. speve Jánošík precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deň, ale jemu prináša smrť, na ktorú ho odsúdil vlčí zákon, ktorý šliape ľudské i božské zákony. Tento spev patrí k najkrásnejším básniam o slobode v slovenskej poézii. Jánošík verí, že nadíde čas odplaty a spravodlivosti.
„No príde a prísť musí ten bohatier boží,
čo zákon pošliapaný na oltár vyloží,
no príde a prísť musí ten voľný deň súdu-
a na stôl si zasadne pravda môjho ľudu!"

V 6. speve vedú Jánošíka k šibenici. Kňaz ho vyzýva k modlitbe, ale Jánošík káže sa modliť za úbohý poddaný ľud. V deň popravy /7. spev/ smúti nebo i zem ako matka nad rakvou svojho syna. Jánošík stojí pred šibenicou a mysľou mu bežia obrazy jeho mladosti, ale práve vtedy dáva vyvrcholiť v jeho znení odbojným zámerom. Jánošík zomrel, ale žije v myšlienkach odboja. 8. spev predstavuje Slovensko po Jánošíkovej smrti. Všade je smutno, ako v zakliatej krajine. V tomto obraze Botto aktualizoval súčasnú bezútešnosť a bezradnosť slovenského života po neúspešnej revolúcii. No ľud verí, že Jánošík neumrel. Preto Botto v poslednom 9. speve v alegorickom obraze Jánošíkovej svadby a kráľovnou víl ukazuje budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu.

- skladba Smrť Jánošíkova nie sú spomienky na jeho revolučný odkaz, odrazili sa v nej pocity sklamania štúrovskej generácie z revolúcie. Dôkazom toho je i to, že básnik sa nesústredil na Jánošíkov život, slobodu, ale na zlapanie a popravu Jánošíka a na tragický obraz Slovenska po poprave.

- básnik stavia svoje spevy väčšinou na príkrych kontrastoch. Rozvíja obraz v bohatých porovnaniach, oživuje ho krásnou ľudovou rečou a podmaľúva ľubozvučnými rýmami. Líčenie oživuje výraznými pomlkami /ha, svitá - koniec, mrkne, počiatok, kde, aký/. Majstrovsky využíva krásy ľudovej poézie. Preberá z nej niekedy celé verše i slohy, ale z jeho veršami splývajú na nerozoznanie. Precítil ľudovú tradíciu o Jánošíkovi.

V jeho duchu stvoril o ňom najkrajší spev v našej literatúre.
Kým v prvej časti básne autor predstavuje Jánošíka a jeho družinu ako hrdinských bojovníkov proti feudálom, v druhej časti sú v popredí jeho vízie o budúcnosti národa, v čom sa zračí aj romantický konflikt medzi veľkými túžbami a tvrdou realitou, ktorá ich nedovolí uskutočniť. Autor verí v príchod mesiáša, záchrancu slovenského ľudu. Slovenská romantická literatúra 19. st. najmä poézia, svojou revolučnosťou bola neodmysliteľnou súčasťou boja za národnú slobodu a sociálnu spravodlivosť.

5. Európsky klasicizmus

2010-08-06T06:16:00.000-07:00

Európsky klasicizmus

Klasicizmus je umelecký smer v 17., 18. a včasnom 19. storočí, ktorý rozvíjal
Vznikol v 17. storočí, uplatnil sa v Taliansku a vo Francúzsku, v druhej polovici 18. storočia ovládol celú Európu (klasicizmklasické umenie antiky a renesancie, najmä kompozičné a výrazové zásady.us Ľudovíta XVI. a empír), zvlášť dlho bol obľúbený v Rusku.
Bol spätý so šľachtou, strediskami umenia boli kráľovské dvory, salóny šľachticov a kráľovské akadémie vied a umení. Klasicizmus súvisel s racionalizmom novým filozofickým videním sveta, ktoré podnietilo slobodné myslenie a rozvoj vied.
Rozum a racionálne hodnotenie vecí sa stáva aj základom názorov na umenie. Tento sloh je charakteristický normovanou krásou, pričom vzorom dokonalosti bolo antické a renesančné umenie.

Znaky klasicizmu:
•Vracia sa k antickým ideálom – nadčasové zobrazenie človeka a prírody. Napodobovanie prírody je nemenné.
•Má pevné normy pre umenie (pravidlá ako písať) – silná absolutistická moc vtlačila tvorbe jednotný ráz. Chápanie rozumu a prírody sa často prispôsobovalo potrebám dvornej spoločnosti.
•Požadoval rozumový poriadok, lásku videl v pravde a pravdu v zobrazení prírody
•Klasicizmus sa rozdeľoval na vysoké a nízke žánre. Vysoké (óda, elégia, epos, tragédia) spracovali vznešené námety. Zobrazovali život vyšších vrstiev (vládcovia, veľmoži). Námety pochádzali z antických dejín. Nízke (bájka, satira, komédia) mali námety zo života nižších vrstiev (meštianstvo) zo súčasnosti.
•Dodržiavala sa jednotka času (príbeh sa odohral za 24hod.), jednota miesta (príbeh sa odohral na 1 mieste) a jednota deja (nesmel mať vedľajšie motívy zameranie na jeden dej)
•Myslenie sa oslobodzuje od náboženského myslenia vďaka racionalizmu
•Postavy nemajú jednotlivé. črty, ktorými sa ľudia odlišujú, ale sa vytvárajú všeobecné črty – typy postáv (Cid – statočný, Harpagon – lakomec). A má konflikt medzi citom a povinnosťou, povinnosť víťazí.
•Využívanie časomerného veršovaného systému (prozódia)
•Využíva sa viazaná a neviazaná reč
Znaky drámy- má záväznú kompozíciu: úvodná časť – expozícia, zauzľovanie deja – kolízia, vyvrcholenie - kríza, dejový obrat – peripetia, katastrofa – tragické riešenie konfliktu. Prežívaním deja tragédie sa u diváka dosahuje katarzia (duševná očista).
Tragédia (z gréckeho slova tragóidiá = spev capa, obetovaného bohom) je jeden z druhov dramatických diel, je to základný dramatický žáner zobrazujúci nezmieriteľný konflikt spoločenský alebo individuálny, v ktorom sa hrdina nachádza v bezvýchodiskovej situácii, kde v nerovnom a napätom boji je odsúdený na zánik, na smrť.

Komédia (z gréckeho slova komoedia = rituálna pieseň spievaná na oslavu Dionýza) je jedným z divadelným žánrov.
Na rozdiel od tragédie, postavy komédie sú zo skromných pomerov, komédia má šťastné rozuzlenie a jej zámerom je rozosmiať divákov. Venuje sa každodennej realite ľudí.

Porovnanie Cid a Lakomec

Cid
Autorom je francúzsky dramatik Pierre Corneille. Je to dráma, v ktorej sa dostáva do konfliktu láska a povinnosť, čo je základný klasicistický konflikt. Cid ako hlavná postava je typický hrdina klasicizmu. Používa vznešený jazyk a viazanú reč. Novosť Cida v porovnaní s dovtedy bežnou dramatickou tvorbou spočíva v tom, že hra bola bez vedľajších epizód, vystupoval v nej malý počet osôb a dej i psychologická kresba charakterov sa sústreďovali na jediný cieľ.

Lakomec
Lakomec je najznámejším dielom J. B. Moliéra. Hlavný hrdina tejto komédie Harpagon – skupáň a lakomec je typ človeka, ktorého cieľom je honba za majetkom. Sluha mu musí strážiť majetok, lebo sa bojí jeho odcudzenia. Harpagonova dcéra Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom a syn Kleant miluje chudobnú Marianu. Tú si však chce zobrať za ženu Harpagon. Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu so starnúcim boháčom Anselmom. Keď zistí, že sa mu stratili peniaze, ktoré ukryl jeho šibalský sluha, je ochotný vydať na šibenicu kohokoľvek. Po ubezpečení, že sa mu skrinka s peniazmi vráti a že Valér a Mariana sú Anselmovými deťmi, dáva súhlas na ich svadby.

Osvietenstvo
Osvetenstvo vzniklo koncom 17. storočia v Nizozemsku a vo Veľkej Británii. Odtiaľ preniklo do Francúzka, kde zažilo svoj vrchol. V Taliansku a Nemecku sa prejavilo neskôr.
Základnou črtou osvietenstva bolo vyzdvihovanie rozumu. Človek, nie Boh, sa dostával do popredia úvah.
Osvietenci sa snažili presadiť rovnosť pred zákonom, slobodu podnikania, zabezpečenie vlastníctva, zmenu trestného práva, podporu vedy a techniky, slobodu tlače, spravodlivé vyberanie daní. Osvietenstvo sa prejavilo i v hudbe, sochárstve, architektúre a maliarstve.

Charakteristika: Súhra rozumu a citu, kuz ktorým osvietenci dospeli v
umeleckých koncepciách:
1.Staršia-ešte klasicistická zdôrazňuje rozum-racionálny prvok.
2.mladšia- preromanticka, uprednostňuje ľudský cit a inštinkt.

FÁZY-
1.1720-1820: tolerančný patent. Upevňovanie národno-uvedomovacích procesov.

2.1820-1835: Spolupráca katolíkov a evanjelikov,úsilie o zjednotenie.Vznik spolku milovníkov reči a literatúry v Pešti.

3.1835-1843: Definitívne vyriešenie otázky spisovného jazyka. Aktivitu preberajú evanjelici, nástup Štúrovcov.

4.1843-1848: Dva medzníky
a,kodifikácia spisovnej slovenčiny
b,kultúrna osvetová činnosť , zásluhou národne uvedomelých vzdelancov.

Ján Kollár –Slávy dcéra

(1. krát: r. 1824: 3 spevy + predspev, r. 1832: 5 spevov + predspev)
- jeho prvá básnická zbierka vyšla r. 1822 - Básne Jána Kollára - už v tejto zbierke básnik vyjadroval lásku k Míne a zároveň lásku k vlasti. Táto skladba sa stala základom pre básnickú skladbu Slávy dcéra. V zbierke je najvýznamnejšia báseň Vlastenec, kt. bola cenzúrou zakázaná a stala sa zákl. predspevu

Prědzpěv:
- z umeleckej, obsahovej a myšlienkovej stránky najsilnejšia stránka skladby, pretože básnik v ňom reaguje na neutešenú skutočnosť, v kt. sú nútení žiť Slovania

- prostredníctvom lyrického hrdinu smúti nad osudom Slovanov, hovorí o Nemcoch ako o príčine vš. útlaku, no zároveň hovorí aj o zradcoch pochádzajúcich z radov Slovanov

- neostáva však iba pri žalostnom obraze prítomnosti, ale vyslovuje vieru v radostnú, šťastnejšiu budúcnosť

- napísaný je časomerným elegickým distichonom (žalospevný dvojverš), kt. sa skladá z hexametra (šesťstopový verš) a pentametra (päťstopový verš)

- pozostáva zo sonetov, kt. sú usporiadané do piatich spevov:

1. spev - Sála
- spomína si na obd., kt. prežil v Yenne, na obd. sv. lásky k Míne

2. spev - Labe, Rén, Vltava
- v sprievode Milka (slovanský boh) prechádza po krajoch obývaných Slovanmi, opisuje ich históriu a neutešenú súčasnosť

3. spev - Dunaj
- prichádza na Slovensko
, kde ho krivdy páchané na jeho národe nútia k náreku
- zároveň načrtáva východisko z neradostnej situácie, a to zjednotenie Slovanov

4. spev - Lethe
- (v gr. mytológii rieka zabudnutia)
- u Kollára - slovanské nebo
- po slovanskom nebi básnik prechádza spolu s údajne mŕtvou Mínou a stretávajú tu významných slovanských dejateľov

5. spev - Acheron
- (rieka vzdychov)
- u Kollára - slovanské peklo
- autor po ňom prechádza a stretáva nepriateľov Slovanov
- myšlienková rovina skladby pozostáva z 2 častí:
1. časť - ľúbostná zložka
- inšpirovaná Kollárovou nešťastnou láskou, kde sv. milú spravil dcérou Bohyne slávy a spojil v nej vš. cnosti a krásy slovanských diev -> Mína = ideál

2. časť - vlastenecká zložka
- vzišla z lásky k vlasti
- vlasť nechápe ako územie, ale to, čo každý nosí v srdci (mravy, reč, myseľ)
- zároveň kritizuje biedne postavenie Slovanov a verí v lepšiu a slávnu budúcnosť
- lásku k vlasti a k Míne rozdeľuje (Mlčím, váham - vtom do hrude ruku vnorím, srdce vyrvem z nej a rozlomím: „Berte," vravím.

„Vlasti pol, po tebe, Mína.")
- lyricko-epická skladba Slávy dcéra zohrala významnú úlohu v časoch neslobody Slovanov, pomáhala zjednocovať a posilňovala Slovanov v boji za lepšiu budúcnosť.

Ján Hollý- Svatopluk

V tomto epose autor zachytáva obdobie Franskej ríše, historické údaje a fakty prispôsobuje hlavnej myšlienke diela - aktualizuje. Ospieval osudy veľkomoravského kráľa. Os deja tvoria víťazné boje brániacich sa vojsk Veľkej Moravy proti útočiacim Nemcom.

Dej:
- 1.spev :
Svätopluk, kráľ Slovákov, v žalári, kam ho dali Nemci, lebo ho podozrievali, prosí Boha o vyslobodenie. Je vypočutý, Boh posiela svojho posla ku Karolmanovi s rozkazom, aby Svätopluka z väzenia pustil. Rozhodne sa dať Svätoplukovi Rastislavovu krajinu za istých podmienok.

- 2.spev :
Krajina sa chystá na vojnu, ktorá sa blíži.

- 3.spev :
Černoboh, symbol diabla, sa hnevá na Svätopluka, že dal spáliť jeho modlu a vystupuje z pekla. Premení sa na kňaza a navádza ľud. Ten je však od Konštantína a Metoda poučený o pravom náboženstve, a tak ho vysmejú. Černoboh kuje pomstu.

- 4.spev :
Černoboh prichádza na Devín k Slavomírovi a berie na seba Rastislavovu podobu. Vo sne mu vykresluje, aká hrôza ho čaká, keď sa dostane Svätopluk na trón. Černoboh taktiež zvolá svojich druhov a burcujú pohanských Slovanov k hnevu a zlosti, len čo vypukne vojna.

- 5.spev :
Ľudomír sa vracia domov. Slavomír mu povie, čo mu vyjavil Rastislav vo sne. Všetci si myslia, že Svätopluk tiahne proti nim a chcú s ním ísť do vojny. Ľud sa tiež dvíha a spoločne tiahnu...

- 6.spev :
V tomto speve je báj o príchode Slovanov do Európy, ich zvyky a spôsob života.

- 7.spev :
Karolman dáva Svätoplukovi osobitne pre neho ukovanú výzbroj. Svätopluk ide za vojskom. Povzbudzuje vojakov k udatnosti.

- 8.spev :
Černoboh vidí, že vojsko sa blíži k Devínu, a tak burcuje svojich druhov, aby im prekážku postavili - čo sa aj stane. Svätopluk tiahne s Nemcami. Vojská bojujú. Svätopluk nenápadne vezme polovicu svojho vojska a napadne Slovákov zboku, čo nečakali. Slováci sa vystrašení utiahnu na Devín.

- 9.spev :
Svätopluk je s Nemcami, lebo nemal na výber - inak by bol zostal v žalári do smrti. Prichádza sám za Slavimírom na Devín a chce, aby ho vyhlásili za kráľa. Odmietajú, že radšej všetci umrú. Svätopluk im vykresľuje svoju ťažkú situáciu. Všeslav nakoniec navrhne, že nech sa Svätopluk opäť vráti k Slovanom a stane sa kráľom. Všetci súhlasia. Rozzúrení Nemci tiahnu na Devín.

- 10.spev :
Autor vykresľuje boje na Devíne. Slováci sú odvážni, Nemci nakoniec prehrávajú a tiahnu naspäť. Britwald, ich veliteľ, je nazlostený a vracia sa do tábora.

- 11.spev :
Černoboh vyčíňa, a tak Konštantín prosí Boha, aby ho zastavil, do pekla poslal. Boh pomôže - zošle Michala. Svätopluk vyšle zvedov k Nemcom, aby vedel ich plány. Tí sa vracajú s tým, že Nemci ležia v stanoch a na boj pripravení zavčas rána majú vytiahnuť na bojisko.

- 12.spev :
Ešte ani slnko nevyšlo, už sa vojská stretávajú a tvrdo bojujú. Padlí sú na oboch stranách. Svätoplukove vojsko začína vyhrávať, a tak Britwald vyzve na súboj samotného Svätopluka. Bojujú spolu, až nakoniec Svätopluk Britwalda porazí. Svätopluk neskôr zakladá veľké kráľovstvo Slovákov.

Kompozícia:
12 nepomenovaných spevov, na začiatku každého je obsah. Bernolákovčina, inverzia, veľká epická šírka. Rozsiahly a podrobný dej. Autor využíva propozíciu - naznačenie deja.

4.1. Slovenský barok

2010-08-06T06:11:00.000-07:00

Slovenský barok

nepriaznivé spoločenské podmienky:
o upevňovanie feudalizmu - narastajúci hospodársky a spoločenský úpadok, sociálny útlak
o turecké vpády a protihabsburské povstania
o protestantská, najmä evanjelická reformácia a katolícka protireformácia - tento náboženský boj
priniesol i pozitívum, a to rozvoj kultúry a školstva, t.j. aj literatúry + záujem o slovenské dejiny
a úcta k slovenskému jazyku
delenie slovenskej barokovej literatúry:
o náboženská - žánre: modlitby, kázne, duchovné básne, náboženské polemiky, školské hry
katolícka
evanjelická

o svetská
• šl'achtická á meštiacka - príležitostné, ľúbostné, zábavné básne, didakticko-reflexívne
(mravoučné) básne; próza memoárová, cestopisná, popularizačná, vedecká,
národnoobranná; v ,jazyku vedy" -latinčina, nemčina
• l'udová - sociálna piesne, zbojnícke, jánošíkovské, vojenské, regrútske piesne,
v slovakizovanej češtine a v nárečovom jazyku

Náboženská baroková poézia
prvý tlačený katolícky spevník Cantus catholici - Písne katholické (jezuita Benedikt Szčllôsi, rodák z Rybníka nad Hronom)

evanjelický spevník Cithara sanctorum - Písné duchovní staré i nové (Juraj Tranovský)

Svetská baroková poézia - didakticko-reflexívna (mravoučná)

Peter Benický - Slovenské verše (člen zemianstva, evanjelik; k svojim poddaným mal dobrý vzťah)

o v slovakizovanej češtine; hovorí o ľudských chybách a prednostiach, uvažuje nad vrtkavosťou
šťastia, odsudzuje skorumpovateľnosť úradníkov, vyzdvihuje vzdelanie, odporúča pracovitosť,
ironizuje pretvárku, povyšuje sedliakov, smeje sa zo zbabelosti šľachticov
Hugolín Gavlovíč - Valaská škola - mravúv stodola (člen františkánskej rehole)

o vyše 1200 básní - mravných ponaučení; čerpal zo životnej múdrosti a skúsenosti pastierov;
pranieruje opilstvo, kritizuje pánov a boháčov, vyzdvihuje význam vzdelania, vyslovuje odpor
k vojne, vyzýva k viere v Boha; písal slovakizovanou češtinou; využíva aj anekdotickosť

Svetská baroková próza - memoáre, cestopisy = itineráre, denníky
znaky: dokumentárnosť, poučnosť, náboženská agitačnosť ,(občas) zábavnosť

Štefan Pilárik - Los Pilárika Štepána- o jeho tureckom zajatí

Ján Simonides - Väzenie, vyslobodenie a putovanie - pre evanjelickú vieru bol nútený pochodovať na galeje do Neapola

Daniel Krman - Itinerarium - skúsenosti z ciest po Európe

Móric August Beňovský - Pamäti a cesty grófa Mórica Augusta Beňovského

Baroková vedecká literatúra - odborná próza
Matej Bel - polyhistor; "veľká ozdoba Uhorska", rodák z Očovej
o Hístoricko - zemepisná vedomost' o novom Uhorsku (v spolupráci s kartografom Samuelom
Mikovínim, v latinčine) - encyklopedické dielo; opisuje uhorské stolice

Baroková popularizačná literatúra - chvály a obrany slovenského národa
Daniel Sinapius - Horčička - zbierka prísloví Nový trh latinsko-slovenský

Ján Baltazár Magin - Ostne ... alebo Obrana - odpoveď na spis maďarského profesora Bencsika, ktorý znevážil minulosť i prítomnosť Slovákov a Slovanov

4. Barok

2010-08-06T06:07:00.000-07:00

Barok

posledné obdobie stredovekej literatúry (po humanizme a renesancii, pred klasicizmom)
svetový barok: 16. - 18. storočie
slovenský barok: 1650 - 1780
spoločenské a politické podmienky:
o feudalizmus a kresťanstvo
o súperenie panovníckych rodov o moc (30-ročná vojna)
o turecké vpády
o živelné pohromy (choroby, cholerové a morové epidémie)
o náboženské spory katolíkov a protestantov (reformácia a protireformácia)
o silný sociálny útlak
"Vanitas vanitatum" = "Márnost' nad márnost''': latinské heslo, ktoré vystihuje atmosféru doby:
o v ľuďoch: beznádejnosť a pesimizmus
o strata renesančnej dôvery v pozemské hodnoty, návrat v transcendentálnosť
o ťaživá atmosféra doby, strach zo smrti, ale aj vzrušenie z toho, čo si ešte môžu na zemi užiť -
v literárnej tvorbe sa to prejavilo ako:
• prehnaná dekoratívnost' (špan. slovo barocco = perla nepravidelného tvraru)
• pompéznosť (nádhera)
• patetickost' (nadnesenosť) - všetko s cieľom zapôsobiť na zmysly človeka
barokové antitézy:
o túžba po večnom živote - strach zo smrti
o nádej na vykúpenie - hrôza z večného zatratenia
o protiklady v literárnom. štýle:
• vysoký, pompézny štýl (= gongorizmus, podľa španielskeho barokového spisovateľa
menom Luis de Góngora) - zložité básnické figúry trópy
• nízky, jednoduchý ľudový štýl

Svetový barok - prehľad autorov a tvorby
Torquato Tasso (tal.) - Oslobodený Jeruzalem - epos o prvej križiackej výprave

John Milton (angl.) - duchovné eposy: Stratený raj; Raj znovu nájdený; písal aj o slobodnej demokracii a mnoho pedagogických spisov

Luis de Góngora (špan.) - "gongorizmus" - vysoký štýl plný zložitej obraznosti, symboliky, učenosti _ a rôznych komplikovaných efektov

Hans Christoffel von Grimmelshausen (nem.) - román Dobrodružný Simplicius Simplicissimus -
o naivnom chlapcovi, ktorý sa počas 30-ročnej vojny stane vojakom, žije dobrodružne, nakoniec ochorie a znovu sa vracia k Bohu ako pustovník: na opustenom ostrove

Jan Amos Komenský (čes.)
- pansofista = vševed; písal v latinčine
nábožensko-filozofické dielo Labyrint sveta a ráj srdce
- pedagogické spisy Didactica magna (Veľká didaktika)
- učebnice: Brána jazykov otvorená, Svet v obrazoch, Informatórium školy materské

3. Humanizmus a renesancia

2010-08-06T06:01:00.000-07:00

Humanizmus a renesancia

Humanizmus a renesancia:
Je to nové myšlienkové, spoločenské, kultúrne a umelecké hnutie. Cieľom je obrodenie človeka v duchu antických ideálov, znovuzrodenie antiky. Vzniká v Taliansku
Tento názor súvisí s:
1. Rozvoj meštiactva a rodiacej sa buržoázie.
2. Zámorské objavy
3. Rozličné vynálezy (kompas, strelné zbrane, kníhtlač)
4. Heliocentrický názor (M. Kopernik, G. Galilei)

Znaky: odmietanie hlbokej stredovekej náboženskej ideológie, obrátenie človeka k ľudskému, svetskému, pozemskému životu. Do popredia sa dostáva právo človeka na plné, prirodzené a radostné prežívanie života, láska ku kráse a prírode.
Racionalizmus – rozumové chápanie a úcta k rozumu
Senzualizmus – uznávanie zmyslového poznania
Individualizmus – zdôrazňovanie významu jednotlivca

a) Humanistická literatúra: silné napodobňovanie antických diel v obsahu aj vo forme, používa sa ešte latinčina, neskôr národné jazyky. Literatúra sa obmedzuje na školské a národné knihy a vyznačuje sa zložitou poetikou.
b) Renesančná literatúra: od študovania antiky sa dostávajú autori k zobrazovaniu radostného, zmyslového, prirodzeného života. Používajú sa len národné jazyky. Literatúra má národnejší charakter a má jednoduchšiu poetiku.

Talianska literatúra: najväčší rozvoj v 14. až 16. storočí. DANTE ALIGHIERI napísal veľkú epickú báseň Božská komédia. Delí sa na tri časti: Peklo, Očistec, Raj.
Peklom a Očistcom ho sprevádza Vergílius, Rajom ho sprevádza milovaná Beatrice
Vergílius je symbol pozemského poznania a vedomia, Beatrice je symbolom nadpozemskej dokonalosti. Do pekla umiestnil všetkých bohatých, dokonca aj kráľov a pápežov. Do raja umiestňuje vlastencov, ktorí statočne bojovali za pravdu.
GIOVANNI BOCCACIO – patrí k zakladateľom talianskej renesančnej prózy. Dekameron: obsahuje 100 noviel, ktoré si vyrozpráva za 10 dní 10 mladých ľudí, ktorí ušli pred morom z Florencie. Autor tu zdôrazňuje mnohé ľudské vlastnosti (kladné i záporné), všetko zobrazuje so zhovievavým úsmevom, niekedy zachádza až do satiry a irónie.
FRANCESCO PETRARCA: Sonety pre Lauru.
NICCOLÓ MACHIAVELLI: Vladár, Mandragora.

Francúzska literatúra:
FRANCOIS VILLON : Malý testament, Veľký testament.
FRANCOIS RABELAIS : Gargantua a Pentagruel.

Španielska literatúra: k populárnym žánrom patrila komédia, jej zakladateľom bol LOPE DE VEGA(Ovčí prameň), vo svojich komédiách kritizoval súčasnosť.( Učiteľ tanca )
MIGUEL DE CERVANTES SAAVEDRA: jeho vrcholné dielo je Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha: zámerom bolo zosmiešniť rytierske romány a kritika španielskej feudálnej spoločnosti. Hlavnou postavou je Don Quijote, potulný a pomätený rytier. Pomocou neho autor odkrýva obraz upadajúcej španielskej monarchie. Jeho protikladom je Sancho Panza, je to sedliak, sprevádza Don Quijota, predstaviteľ prostého ľudu, ktorý uvažuje reálne.

Anglická literatúra: najvýznamnejšou postavou bol WILLIAM SHAKESPEARE.
Jeho divadelné hry sa delia na:
a) Komédie: Hrdinovia bojujú o svoje osobné šťastie, ukazujú sa prirodzené vzťahy medzi ľuďmi.
Diela: Skrotenie zlej ženy, Sen noci Svätojánskej, Benátsky kupec, Veselé panie z Windsoru, Komédia plná omylov, Mnoho kriku pre nič.

b) Tragédie: Zobrazujú konflikty čistej ľudskosti, dobra s podlosťou a zlom.
Diela: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Lear.

c) Historické drámy: Henrich VI., Richard III:

Rómeo a Júlia: Ide o tragédiu dvoch mladých ľudí, ktorí pochádzajú z rozvadených rodín (Montekovcov a Capuletovcov), ktoré sa nenávidia a bránia im v láske. Zmieria sa až nad zbytočnými obetami svojich detí..

Hamlet: je to tragédia. Ústredná postava je syn dánskeho kráľa, Hamlet, ktorý sa rozhodne pomstiť smrť svojho otca, ktorého zavraždil jeho vlastný brat – Claudius, aby sa zmocnil vlády a vzal si za ženu kráľovu manželku. Hamlet vykoná pomstu až po dlhom váhaní, popri vinníkoch zomierajú aj nevinní.

GEOFFREY CHAUCER: Canterburské poviedky.

Slovenská literatúra: spoločenské pomery: turecké vpády, protireformačné boje, založenie Academie Istropolitana, vznik kníhtlačiarne v Prešove. V školstve sa používa latinčina, čeština sa používa ako náboženský jazyk
Literárny humanizmus: JAKUB JAKOBEUS: písal v latinčine. Napísal epicko-reflexívnu báseň:
Slzy, vzdychy a prosby Slovenského národa: úcta k slávnej minulosti Slovákov.
Rôzne témy: historické piesne, ľúbostná poézia, duchovná poézia
Renesančná poézia: Píseň o modrom kameni, Divíně a Zvolene, Píseň o sigetském zámku
Renesančná dráma: PAVOL KYRMEZER: Komédia česká o bohatci a Lazarovi:
spracúva biblický námet. Komédia nová o vdově: biblický námet, ale je sociálne kritická. Poukazuje na nespravodlivosť, útlak, úžerníctvo, biedu, úplatkárstvo.
Rozvíja sa aj ústna ľudová slovesnosť (povesti, piesne, rozprávky).

Hamlet
Divadelná hra/dráma
Miesto deja/obdobie: Dánsko/ 12. storočie
Hlavné postavy:
• princ Hamlet (syn zosnulého a synovec terajšieho kráľa)
• Horatio (Hamletov priateľ)
• Claudius (dánsky kráľ )
• Polonius (hlavný kráľovský radca)
• Laertes (Poloniov syn)
• Ofélia (Poloniová dcéra)

O dráme Hamlet....
Dráma Hamlet patrí k najznámejším divadelným hrám na svete. Je to reprezentatívne dielo svojho obdobia. Dej Hamleta je založený na motíve vraždy a pomsty. Odohráva sa na hrade Elsinor v Dánsku. Spočiatku je hra osobnou tragédiou princa Hamleta, lebo trpí pocitom nespravodlivosti. Hamlet je tragédia v piatich dejstvách.

Hlavná postava: Hamlet
Hamlet má veľmi zložitú a osobitú povahu. Je to intelektuál, melancholik, burič, váhavec, pomstiteľ, maniak, hrdina kladný i záporný, možno tiež schizofrenik. Často sa aj on sám takto nazýva. Jedno je však isté. Je to muž myšlienky, ktorý sa pod tlakom okolností musí zmeniť na muža činu.

Prvé dejstvo...
Hviezdnatá noc, chladno. Na hradbách hradu Elsinor sa prechádzajú stráže. Francisco s Bernardom sa striedajú. Prichádza Horatio a Marcellus. Zaujímajú sa, či aj dnešnú noc sa zjavila „tá vec“, duch od hlavy po päty odetý v pancieri a v ruke zviera maršalskú paličku. Na zjavenie nečakajú dlho. Horatio sa odváži spýtať „kto je?“. No Duch bez slova zmizne. Myslí si, že upozorňuje na nebezpečenstvo ktoré hrozí štátu. Duch sa zjavuje ešte raz, no vzápätí mizne. Ráno. Do poradnej siene vstupuje dánsky kráľ Claudius, kráľovná Gertrúda, Polonius, Laertes, Valtemand, Cornilius a kráľovskí radcovia. Všetci sú odetí v pestrých odevoch akoby prichádzali z korunovácie. Posledný vstupuje Hamlet, odetí v čiernom so sklopenými očami. Kráľ Gertúdu pojíma za manželku. Hamletovi sa to nepáči, pripomína matke ako ju otec ľúbil, „veď ani vánok nesmel ofúknuť jej tvár“. Všetci sa rozchádzajú. Horatio sa prihovára Hamletovi. Hovorí mu o Duchovi, o jeho podobe na zosnulého kráľa. Hamlet sa rozhodne stráviť noc na hradbách. Izba v Poloniovom dome. Vstupuje syn Laertes a dcéra Ofélia. Neskôr prichádza Polonius. Požehnáva synovi a dáva mu dobré rady na cestu do Francúzka. Ofélia sa zveruje o Hamletovej náklonnosti k nej. Otcovi sa to nepozdáva. Radí jej, aby išla vlastnou cestou. Plošina na baštách. Na veži odbíja dvanásť hodín. Hamlet stojí spolu s Horatiom a Marcellom na hradbách. Zjavuje sa Duch. Hamlet sa mu prihovára. Duch mu naznačuje, aby šiel za ním. Otvorené priestranstvo na úpätí hradného múru. Duch sa mu prihovára slovami: „Čuj, už sa blíži zas čas, keď do mučivých sírnych plameňov sa musím odobrať. Mňa neľutuj, lež dobre počúvaj čo ti vyjaviť chcem. Musíš pomstiť to, čo počuješ. Ak si mal kedy svojho otca rád, pomsti tú hnusnú bezohľadnú vraždu.“ Hamlet, prekvapený správou sa chce dozvedieť viac. Duch mu vyrozpráva pravdu. „Medzi ľuďmi sa povráva, že ma usmrtil had, keď som odpočíval v záhrade a zaspal. Ale pravda je taká, že vlastný brat, kráľ Claudius, nalial mi do uší jed, ktorý ma usmrtil. Pomsti túto bratovraždu, no proti matke nič nepodnikaj. Nechaj ju –tŕňom a nebu, čo jej v hrudi vyrástli a jednostaj ju bodajú-. Duch mizne.

Druhé dejstvo...
Prijímacia dvorana na hrade. Vstupuje kráľ, kráľovná, Rosencrantz, Guildenstern a sprievod. Radia sa ako pomôcť Hamletovi. Začal sa správať ako šialený, niečo mu zatemňuje myseľ. Polonius porozprával, ako sa správa k jeho dcére Ofélii. Polonius tiež priniesol Hamletovi listy, ktoré jej písal. Pochválil sa ako zakázal Ofélii sa s ním stretávať. Vchádza Hamlet ostatní odchádzajú. Pristupuje k Poloniovi a rozpráva sa s ním. Hamletove reči sú zmätené, naráža na nečestnosť, chamtivosť a intrigy. Tvrdí, že Dánsko je väzenie. Polonius sa pri rozhovore stále viac presviedča o Hamletovej šialenosti. Do hradu prichádzajú potulný herci. Hamlet ich privíta a požiada, aby zahrali obecenstvu hru Gonzagovo zavraždenie, no so zmenou deja, obsahu a slov. Hra tak naznačuje vraždu jeho otca, ktorú spáchal Claudius.

Tretie dejstvo...
Predsieň pred prijímacou dvoranou. Vstúpi kráľ a Polonius. Za nimi ide Ofélia. Keďže ešte nezistili dôvod Hamletovho šialenstva, dohodnú sa, že ho vyskúšajú. Všetci sa skryjú za záves, iba Ofélia sa ostáva modliť. Do predsiene vstupuje Hamlet a vraví:„Byť, a či nebyť – kto mi odpovie,čo šľachtí ducha viac: či trpne znášaťstrely a šípy zlostnej Šťasteny,či pozdvihnúť zbraň proti moru bieda násilne ho zdolať?“ Ofélia vstane z kľačadla a prihovára sa mu. Hamlet si pripomenie, že ide o úskok. Pýta sa jej:„Si počestná?, si krásna?“Ofélia nerozumie, no Hamlet pokračuje:„Ak si počestná a krásna, musíš si dávať pozor,aby sa ti počestnosť nedostala do rozporu s krásou.“Ofélia:„Môže mať krása lepšiu spoločníčku, ako jepočestnosť, princ?“Hamlet:„To sotva, lebo skôr krása z počestnosti urobí kupliarku, než počestnosť pretvorí krásu na svoj obraz.“Hamlet sa Ofélii neustále vysmieva, uráža jej cnosti a posiela ju do kláštora. Potom odchádza. Ofélia si kľakne a opäť sa modlí. Spoza závesu sa prikradnú kráľ a Polonius. Rozhodnú sa poslať ho preč z kráľovstva- do Anglicka. Veľká sieň na hrade. Miestnosť je pripravená na predstavenie. Hamlet upozorní hercov aby si dali záležať na výstupe. Horatia poverí sledovaním kráľa počas deja. Chce si byť istý, že je to vrah. Hamlet si ľahne k Oféliinym nohám. Herci zahrali divadlo presne tak, ako si to princ želal. Horatio dáva Hamletovi za pravdu. Kráľ sa po predstavení odoberie do svojej komnaty. Predsieň s kľačadlom. Kráľ sa prechádza sem a ta. Po chvíli si kľakne. Hamlet vstúpi do dvorany; keď zbadá kráľa zastaví sa. Približuje sa k nemu. Vytasí meč, no váha. Nechce byť vrahom. Zasunie meč späť do pošvy. Kráľovnina komnata. V izbe je Gertrúda a Polonius. Dohodli sa, že Polonius sa schová za záves a vypočuje si jej rozhovor so synom. Hamlet čoskoro prichádza. Chce sa s matkou porozprávať, no tá mu nerozumie. Myslí si, že ju chce zavraždiť. Zvolá o pomoc. Záves sa pohne, Hamlet chytí meč a bodne cez záves. K jeho nohám spadne mŕtvy Polonius. Kráľovná mu vraví:„Aký to nerozvážny, hnusný čin.“Hamlet“„Tak ako zabiť kráľa, milá mať,a jeho brata za muža si vziať.“Matka nechápala a tak jej Hamlet povedal pravdu, čo mu povedal Duch. Neverila mu. Označuje ho za blázna. Hamlet ju stále presviedča. Potom vezme mŕtveho Polonia a odíde. Kráľovná so vzlykotom sa hodí na posteľ.

Štvrté dejstvo...
Gertrúda povie Claudiovi čoho sa Hamlet dopustil. Kráľ rozkáže, nech Rosencrantz a Guildenstern nájdu Poloniovo telo a uložia ho do kaplnky.S kráľovnou zvolávajú radu, aby rozšírili túto správu. Hamlet záhadne vysvetľoval kam mŕtve telo uložil. Vraví:„Tá mŕtvola je tam, kde je kráľ, ale kráľ nie jetam, kde je mŕtvola. Kráľ je vec – Vec ničomná.“ Kráľ si nechá Hamleta zavolať. Povie mu, nech si zbalí veci. Ešte dnes večer ho dovezú do prístavu a on odíde do Anglicka. Hamlet mu poďakuje. Kráľ sa ho pýta prečo ďakuje, keď pozná ich zámery.Hamlet:„Vidím cheruba, ktorý ich vidí. Nuž hor sado Anglicka.“Ukloní sa„Zbohom, milá matka!Kráľ:„Tvoj milujúci otec, Hamlet.“Hamlet:„Ba matka – otec a matka sú muž a žena, muža žena sú jedno telo, a teda matka.“Obráti sa k svojím strážcom.„Nuž hor´ sa do Anglicka.“Odchádzajú. Na hrad prichádza Laertes. Chce sám hovoriť s kráľom. Obviňuje ho z vraždy. Kráľ sa s ním porozpráva, všetko mu rozpovie, o Hamletovej šialenosti, vražde, ako ho poslali preč. Horatiovi odovzdajú moreplavci list. Píše Hamlet ako sa dostal na pirátsku loď čo ich prepadla. Káže mu, aby odovzdal listy kráľovi. V listoch pre kráľa Hamlet píše o svojom neočakávanom a čudnom návrate. Laertes sa dohodne s kráľom na pláne. Vyzve tak Hamleta na súboj, aby mu dal to, čo si podľa neho zaslúži – smrť. Aby sa však nestalo niečo nečakané, hrot kordu namočí do jedu. S plačom vstupuje do miestnosti kráľovná.„Žiaľ žiaľu stúpa, bože, na päty.Laertes, sestra sa ti utopila.Keď vence zo žihliav plietlana vŕbe, ktorá nad vodou sa skláňa.Zlomil sa zlostný konár a zrútilasa do plačúcich vĺn aj s kvetmi.“

Piate dejstvo...
Cintorín. Dvaja hrobári sa chystajú kopať hrob. Hamlet sa pri nich pristaví a dá sa s nimi do reči. Dozvie sa, že hrob kedysi patril jeho dvornému šašovi, teraz tu pochovávajú utopenú ženu. Na cintorín vchádza sprievod: v otvorenej truhle leží Oféliina mŕtvola, za ňou Laertes, kráľ, kráľovná, dvorania a kňaz v kamži a talári. Hamlet sa schová pod tis a všetko pozoruje. Laertes skočí do hrobu za Oféliou, Hamlet vystúpi z úkrytu, skočí za Laetom a zápasí s ním. Sluhovia ich roztrhnú a obaja vyjdú z hrobu. Chvíľu sa hádajú. Ukončia pohreb a odídu. Hradná dvorana. Hamlet sa rozpráva s Horatiom ako sa dostal späť domov. Vstúpi Osric, drobný dvoran čudáckeho zovňajšku. Odovzdáva Hamletovi odkaz od kráľa. Chváli, ba priam ospevuje Laertove kvality šermovania. Hovorí, že kráľ uzavrel vysokú stávku. Laertes vyzýva Hamleta na súboj, a ak by to bolo možné, hneď teraz. Hamlet súhlasí. Miestnosť pripravili na súboj. Všetci sa usadia. Zápas sa začne. Hamlet sa predtým ospravedlní súperovi slovami:„Čo vykonal soma čím som vzbúril vašu česť a citto – vyhlasujem – bolo šialenstvo.“Súboj sa začal. Kráľ naoko podporoval Hamleta. Matka si pripíja na jeho odvahu, no z pohára určeného pre Hamleta. Ten bol otrávený. Laertes s Hamletom ďalej bojujú. Otrávený kord prerazil Hamletov kryt a zľahka ho zraní. V súboji na blízko si vymenia kordy. Hamlet hlboko zraní Laerta. Obaja padnú. Laertes sa prizná, že otrávil kord. Kráľovná medzitým padla mŕtva na zem. Hamlet otráveným kordom prebodne kráľa. Donúti ho vypiť otrávené víno. Kráľ umiera. Laertes sa Hamletovi ospravedlní a obaja umrú. Vstúpi Fortinbras, anglický poslovia a ďalší. Keď to uvidí, prikáže sluhom, aby Hamleta vyniesli za smútočného pochodu. Potom zadunia salvy z diel. Koniec

2. Stredoveká literatúra

2010-08-06T05:56:00.000-07:00

Stredoveká literatúra
(5 storočie n.l. – koniec 15 storočia)

Nastupuje v Európe po zániku Rímskej ríše, kedy sa vývoj antickej kultúry prerušil. Na východe pokračovala neprerušená literárna tradícia starých ázijských kultúr.

Charakter doby:

V stredoveku existovala feudálna spoločnosť, pričom výhradné postavenie v spoločnosti mala cirkev a šlachta. Pracovnou silou spoločnosti však bola najnižšia vrstva poddanstva.
Základnou ideológiou v Európe je kresťanstvo. Človek bol v stredoveku chápaný ako súčasť vyššieho poriadku, do ktorého nemá právo zasahovať. Meradlom všetkého bol Boh. Život človeka na Zemi je chápaný ako prechodné štádium, skutočné hodnoty a štastie nájde až v posmrtnom živote, ako to hlásala Biblia – transcendentálnosť (nadpozemskosť).
V arabskom svete sa rozvíja a expanduje ideológia islamu.

Heslo doby:
ORA ET LABORA ! (Modli sa a pracuj!)

Diferenciácia literatúry:
feudálna náboženská feudálna svetská mestská svetská

Žánre:
náboženská pieseň, motlit- eposy – hrdinské, rytierske, kronika, fablió (ver-
ba, žalm, legenda, hagio- lúbostná romanca... šované povied ky s
grafia (životopisy svätých), témou mesta)
mystérium (náboženské di-
vadlo), exemplum (príkla-
dy mravného života svä-
tých), hymna...

Znaky stredovekej literatúry:
- najvýznamnejší inšpiračný a tématický zdroj je Biblia
- dôležitosť formy pred obsahom a žánrový synkretizmus (miešanie lit. žánrov a druhov)
- anonymita – pôvodnosť diela nie je podstatná, autorov väčšinou nepoznáme, miesto a doba vzniku sa len odhaduje
- alegória (skrytý zmysel) a použivanie ustálených symbolov (čísla, zvieratá...)
- imitácia (napodobňovanie v obsahu i forme, hojná citácia), autori sa nesnažili o jedinečnosť
- parafrázovanie (obmienanie textov)
- topika (nezmenená parafráza a opakovanie sa stalo zaužívaným, topickým)
- do 12. storočia je literatúra písaná iba v rečiach, ktoré uznávala cirkev (latinčina, gréčtina, staroslovienčina)

Ideály hrdinu:

Rytier:
- najmä vo svetskej literatúre písanej v národných jazykoch
- pobožný a oddaný človek
- ochota položiť svoj život za panovníka
- kódex rytiera – čestnosť a galantnosť

Svätec:
- hrdina náboženskej literatúry písanej prevažne po latinsky
- hlboko veriaci a oddaný Bohu
- asketický nemajetný spôsob života
- po smrti často koná zázraky

Európske literatúry:
Francúzska - Pieseň o Rolandovi – hrdinský epos
Tristan a Izolda – ľudová povesť
Anglická - Beowulf – staroanglický epos
Španielska - Pieseň o Cidovi – hrdinský epos
Nemecká - Pieseň o Nibelungoch – hrdinský verš. epos
Ruská - Slovo o pluku Igorovom – staroruský epos
Česká - Kronika česká – kronika o dejinách českých krajín

Zaujímavosti:
- hrdinské eposy, básne a iné boli často šírené ľudovými spevákmi – vo Francúzsku to boli trubadúri, v Nemecku minnesängri, v slovanských krajoch igrici
- v 10.-16. storočí boli najčastejším útvarom staroruskej literatúry byliny
- v umení prevládal gotický smer a románsky štýl
- v 15. storočí po objave kníhtlače sa prvotlače označovali ako inkunábuly

Slovenská stredoveká literatúra (800 – 1500)

Veľkomoravské obdobie
(približne do roku 1000):
- misijná činnosť solúnskych bratov Konštantína/Cyrila (Filozofa) a Metoda od roku 863
- vypracovanie najstaršieho lit. slovanského jazyka staroslovienčiny a zároveň jeho šírenie na našom a okolitom území – zásluha týchto bratov
- vzniká aj prvé písmo hlaholika a neskôr je prepracované ich žiakmi na cyriliku
- obhajoba slovanského jazyka pred „trojjazyčníkmi“, ktorí v tej dobre považovali za liturgický jazyk iba latinčinu, gréčtinu a hebrejčinu
- literatúra sa diferencuje na pôvodnú a prekladovú

Konštantín a Metod preložili:
omšovú knihu – misál, evanjeliá z Nového zákona, modlitebnú knihu – breviár, zbierku žalmov – žalmár, spevník, občiansky zákonník a časti Starého zákona

Pôvodnú literatúru tvoria diela:
Konštantín – Proglas

Charakter diela: Najstaršia slovanská báseň – hymnus, veršovaný predspev k staroslovienskemu svätému Evanjeliu

Obsah diela: Chválospev a obhajoba slovanskej knižnej vzdelanosti ako aj obhajoba práva Slovanov na vlastný jazyk – na možnosť počúvať slová kresťanskej náuky vo svojom jazyku, ako aj schopnosť osvojiť si písmená, teda gramotnosť.

Znaky diela:
- viazanosť na biblické a kresťanské motívy
- synkretizmus – je napísaná obrazným štýlom, popretkávaná citáciami
- citácie z Biblie
- aliterácia a anafora
- alegorické vyjadrovanie

Moravsko-panónské legendy – (Legenda - epický žáner s náboženskou tematikou. Obsahovala životné príbehy svätcov so zázračnými a fantastickými prvkami a motívmi. Opisovala reálnu historickú udalosť, ktorá obsahuje jednu vec nie celkom realistickú)

Gorazd – Život sv. Metoda

Charakter diela: Nie je to legenda v pravom slova zmysle, pretože je krátka, epická, vecná a má málo legendových čŕt a niet v nej prvkov zázračnosti

Obsah diela: Autor opisuje Metodove účinkovanie na Veľkej Morave, jeho útrapy, životné skúsenosti až napokon jeho smrť, blahoslavenú tisíckami Slovanov, ktorého si nesmierne vážili.

Znaky diela:
- autor sa pridržiava konkrétnych faktov
- dielo obsahovalo historické dokumenty a faktografické materiály
- má básnicky záver – vzývanie Metoda

Kliment – Život sv. Konštantína

Charakter diela: Legenda skladajúca sa z 18 kapitol, podobne ako dielo Gorazdove nejde jednoznačne o legendu.

Obsah diela: Autor sa sústredil na vykreslenie jeho detstva, štúdia, činnosti, múdrosti. Vyzdvyhoval jeho nadanie a odboj voči trojjazyčníkom. V diele zachýtáva aj spoločenskú situáciu na Veľkej Morave.

Znaky diela:
- dielo obsahuje veľa životopisných faktov
- autor vyzdvihuje hlavne jeho racionálne schopnosti, neidealizuje ho ako svätca, zázraky a vnuknurtia sú len ojedinelé
- dielo je písané vznešeným rétorickým štýlom (synkretizmus)
- dielo obsahuje biblické citácie, číselnú symboliku, rečnícke otázky, prirovnania, kontrasty, podobenstvá, idealistickú charakteristiku postáv a dramatické dialógy – mnohé zo znakov stredovekej kresť. literatúry

Obdobie po roku 1000:

- zánik Veľkej Moravy a príchod maďarských kmeňov, preberajú kultúrne hodnoty od Slovanov
- Slovensko súčasťou Uhorska, kultúra naberá cirkevný ráz, literárnym jazykom sa stáva latinčina alebo slovakizovaná čeština
- významné strediská kultúry sú kláštori, mestské domy a univerzity
- vývoj slovenskej lit. brzdí feudálna rozdrobenosť krajiny

Písané v latinčine:

Maurus – Legenda o sv. Svoradovi a Benediktovi

Jednoduchý rozprávačský štýl s prostriedkami a znakmi stredovekej lit. – symbolika čísel, dvojčlenná slovná kumulácia a kontrastné obrazy. Je plná zázrakov, hlavný hrdinovia konajú nadprirodzené činy a sú príkladmi asketického života.

Legendy o sv. Štefanovi

Dielo o úsilí o upevnení kresťanstva v Uhorsku, zároveň vykreslujú boje s maďarskými kniežatami.

Písané v slovakizovanej češtine:

- ovplyvnené živými stykmi Slovenska s českými krajinami

Diela:

Žilinská mestská kniha (mestská kronika)
Vitaj, milý Spasiteľu (hymnická pieseň) a iné

Ero ‚Chabarček‘ Chabrecek

1.1. Antická dráma

2010-08-06T05:53:00.000-07:00

Antická dráma

Vyvinula sa z lyricko-epických zborových piesní, na oslavu boha Dioníza (boh vína). Zborové piesne obsahovali epické rozprávanie, sprevádzané tancom. Prechod k dráme nastal, keď sa pred zbor postavila postava, ktorá dej predvádzala.
Veľký pokrok nastal zásluhou dramatika Aischyla, ktorý dosadil druhého herca a tak vznikol dialóg. Sofokles pridal tretieho herca. Hercami boli vždy iba muži, a každý herec stvárňoval viacero postáv.
Znaky antickej drámy:
Jednota deja, miesta a času.
Vnútorná kompozícia:
Expozícia - Kolízia – Kríza – Peripetia – Katastrofa
Konflikt:
Postoj jednotlivca k božským a ľudským zákonom. (Morálny)
Funkcia drámy:
Každá dráma mala vyvolať v divákovi katarziu – očistenie od zlých úmyslov, súcit a bázeň.
Úloha zboru v gréckej tragédii:
1. Vyvolával atmosféru
2. Vyjadroval city a nálady postáv
3. Objasňoval problémy

Sofokles -Antigona
Lit. druh: Dráma
Lit. žáner: Tragédia
Námet: Staroveké grécke mesto Téby v 5 stor. pred Kristom
Téma: Boj za zákony ochraňujúce základné ľudské práva, ktoré boli hrubo porušené.
Kompozícia: rozčlenenie na 5 dejstiev + epilóg
Konflikt: Postoj hlavných postáv k božským a ľudským zákonom.

Obsah:
Antigona, dcéra zosnulého kráľa Oidipa, sa zveruje svojej sestre Isméne so svojím smelým plánom: chce napriek príkazu kráľa Kreóna a hrozby smrti v prípade jeho porušenia pochovať brata Polyneika, ktorý bol vyhlásený za vlastizradcu a nechaný napospas zveri, zatiaľ čo jeho brat Eteoklos má byť pochovaný so všetkými poctami a posvätnými obradmi. Obidvaja pritom spáchali rovnaký zločin: v deň otcovej smrti sa navzájom prebodli kopijami. Antigona nabáda sestru, aby jej pomohla. A keďže Isména nemá toľko odvahy, aby porušila kráľov rozkaz, Antigona sa sama vydáva na cestu na bratovým telom a v noci ho tajne pochová. Pri práci ju však pristihne strážca a privádza ju pred kráľa Kreóna, aby pykala za svoj zločin. Kreón obviňuje zo spoluvinníctva aj Isménu a obe odsúdi na smrť. Haimón, kráľov syna zároveň aj Antigonin snúbenec, prehovára svojho otca, aby obidve ženy ušetril. Zároveň mu zvestuje, že všetci obyvatelia Téb tajne oslavujú Antigonu a jej čin. Lenže pyšný a hrdý Kreón je rozhodnutý nikým sa nedať ovplyvniť. Nakoniec však povolí a ušetrí Isménu. Jej sestra však bude zaživa pochovaná vo vlastnej hrobke.

Kreóna v deň popravy prichádza varovať veštec Teiresias pred veľkým nešťastím. Ak zabije Antigonu, bude musieť platiť jedným z vlastnej krvi. Kráľ veštcovi uverí a ponáhľa sa k hrobke, do ktorej nechal zavrieť nešťastnú dievčinu. Keď sluhovia hrobku otvoria, uzrú hrôzu: Antigona zaškrtená vlastným závojom, pri nej plačúci Haimón, ktorý sa rozhodol zomrieť so svojou nevestou zavrúc sa spolu s ňou do hrobky. Napokon, nahnevaný na otca i na seba, sa prebodne mečom. Kreón sa nešťastný vracia s telom svojho milovaného syna so paláca, kde nachádza mŕtvu manželku, ktorá sa dozvedela o smrti syna Haimóna a vo veľkom smútku a žiali si vzala život. Kráľ, otrasený sériou nešťastí, prizná svoju vinu a trpko ju oľutuje.

Charakteristika hlavných postáv:

Antigona: Dcéra Oidipa , mala rada obi dvoch svojich bratov rovnako a nechcela žiadneho uprednostňovať . Bola spravodlivá a mala pevnú vôľu bojovať za pravdu až do smrti . Pravda bola pre ňu dôležitejšia ako vlastný život .Svoj čin tvrdo obhajovala , pretože sa nebála trestu a obhajovala niečo čo bolo pre ňu a česť jej rodiny dôležité a bola to pravda.
Isména: Antigonina sestra , ktorá sa spočiatku bála ale neskôr obhajovala čin svojej sestry a bola pripravená zaňho pykať.
Kreón: Thébsky kráľ. Vyvyšoval svoje zákony nad božské. Keď ho upozornili na chybu ,nechcel si ju priznať a keď ju niekto napravil tak ho dal zatknúť. Nedával na nikoho rady. Tu sa prejavila jeho tvrdohlavosť a neústupnosť . Keď mu veštba vyveštila postih rodiny, neveril, presvedčil ho až rozhovor s Náčelníkom zboru.
Haimon: Syn Kreona a Eurydiky , snúbenec Antigony videl , že jeho otec robí chybu a neváhal mu to povedať. Tu sa prejavila jeho odvaha. Keď otec odmietol jeho názor pre nízky vek, nikdy nestratil nádej, až do chvíle keď uvidel Antigonu mŕtvu .
Teiresias: Slepý veštec , ktorého predpovede sa vždy vyplnili a ktorý prišiel varovať kráľa Kreona , lebo jeho čin si pobúril bohov . Slová volil veľmi rozvážne aby nepobúril kráľa .

1. Antická literatúra

2010-08-06T05:50:00.000-07:00

Antická literatúra

• Staroveká grécka literatúra
• Staroveká rímska literatúra

Starovekí Gréci (a po nich Rimania) sú tvorcami 1. európskej literatúry.
Grécka literatúra je pôvodná a rímska je nepôvodná (napodobňuje grécku).

Gréci vytvorili všetky 3 základné druhy slovesného umenia:
1. epiku
2. lyriku
3. drámu
Inšpiračným zdrojom pre slovesné umenie bola:
• mytológia (bájoslovie)
• história

Veľká časť gréckej literatúry (aj rímskej) bola určená na verejné, masové potreby (slávnosti, bohoslužby, politické aj športové zhromaždenia).
Všetky takéto akcie (divadelné predstavenia, recitačné preteky, spevácke preteky) sa konali na amfiteátroch.

Všetky tieto kultúrne aktivity slobodného gréckeho občana vysoko povznášali a formovali jeho umelecký vkus, aby sa mohol priblížiť občianskemu ideálu a tím bola harmonická osobnosť žijúca v súlade s božskými a ľudskými zákonmi formovaná lyricky aj duchovne, čomu zodpovedá ideál kalokagatia.

Starovekí gréci sú tvorcami antickej filozofie, ktorá prešla veľkým vývojom v týchto stupňoch:
Prírodná filozofia - Tales (voda)
Anaximenes (vzduch)
Herakleitos (oheň)
Demokritos (atómy)
Klasické obdobie - Sokrates
Platón
Aristoteles
Helenistické obdobie- Epikuros
Zenón
Homér - bol najstarší známy grécky epický básnik, podľa starovekého podania autor eposov Iliada a Odysea - najstarších pamiatok starogréckej mytológie

Antická literatúra rímska
Vznikla napodobňovaním gréckej literatúry, prebrala žánre a za najlepšie obdobie v dejinách rímskej literatúry považujeme Zlaté obdobie, čo bolo za vlády cisára Augusta.
V lyrike to boli:
• Quintus Horácius Flaccus
• Albius Tibullus
• Titus Lucrécius Carus

V epike to boli:
• Publius Vergíilius Maro
• Publius Ovídius Naso

Rozvíja sa historiografia (dejepisectvo):
• Gaius Julius Caesar
• Publius Cornelius Tacitus

Rozvíja sa Rečníctvo – Cicero

Rozvíja sa filozofia – Marcus Aurélius

Publius Vergilius Maro – najlepší rímsky básnik (poeta doctus = básnik učený). Venoval sa literatúre a roľníctvu. Žil na vidieku a obdiv k vidieckemu životu vyjadril v dielach Bucolica (pastierske idyly) a Georgica(roľnícke idyly). Vrcholné dielo jeho tvorby je epos Eneis.

Publius Ovídius Naso – druhý najvýznamnejší básnik. Básnik mesta obklopený v Ríme slávou a blahobytom. Jeho tvorba sa člení na :
• Ľúbostnú (lyrickú) poéziu – Umenie milovať, Lieky proti láske, ľúbostné spevy (Amóres) a Listy Heroín.
• Veršovaná epika s mytologickými námetmi – Metamorfózy (zveršoval viac ako 250 gréckych bájí a povestí, v ktorých je light motív premeny), Orfeus a Eurydika.
• Osobná a príležitostná lyrika napísaná vo vyhnanstve – Žalospevy, Listy z Pontu (Listy z Čierneho mora).

Quintus Horacius Flaccus – najväčší básnik príležitostnej poézie. Bol prívržencom epikurovskej filozofie hlásajúcej heslo Carpe diem (užívaj dňa). Napísal zbierky: Ódy, Satiry, Listy.

Epos – Veľká veršovaná epická forma, ktorá rozpráva o významných udalostiach v chronologickom slede vo viacerých dejových líniách. V hlavnej dejovej línii vystupujú hlavný hrdina (hrdinovia), ktorí sa vyznačujú mimoriadnymi vlastnosťami a konajú mimoriadne činy dôležité pre osud celého národa. Jednotlivé časti eposu sú epizódy. Tie retardujú (spomaľujú dej). Epizódami nadobúda dielo epickú šírku.
Kompozícia eposu: -Propozícia (krátke naznačenie deja)
-Invokácia (vzývanie múz)
-In medias res (priame vkročenie do deja)

Óda je oslavná pieseň alebo rozsiahla lyrická báseň. Najskôr bol tento útvar použitý v starovekej poézii a mal pevnú štruktúru. Oslavuje hrdinu, predmet, osobu, vlasť, múdrosť, lásku atď. Vyniká nadnesenosťou a pátosom, oslavným spôsobom sa vyjadruje o nejakej téme (radosť, mladosť, sloboda, príroda, národ alebo nejaká významná osoba). Patrí do reflexívnej alebo úvahovej lyriky.

Selanka alebo idyla je epická báseň stredného rozsahu, ktorej námetom je vidiecky, najmä pastiersky život. Obraz života je spravidla idealizovaný. Selanka má svoj pôvod v antickej literatúre (Teokritos)

Elégia je lyrický žáner, žalospev. Má pochmúrny charakter, je smutná, melancholická.
Spoločenská lyrika je to úvaha o citových problémoch, ale aj o udalostiach spoločnosti, v ktorej autor žije, pracuje a ktoré sa ho rovnako citovo dotýkajú.

Mýtus alebo báj je epický útvar, v ktorom sa podáva ľudový výklad o jave či veci, ktorý človeka nabáda k premýšľaniu a nie je samozrejmý/-á. Súbor mýtov sa nazýva mytológia či bájoslovie. Ľudia v mýtoch vyjadrujú svoje predstavy o pôvode sveta a vzniku života na Zemi, o prírodných úkazoch (búrka, blesky), o striedaní ročných období, o vychádzaní a zapadaní slnka a podobne. Vo svojich predstavách pripisujú ľudia nevysvetliteľné javy bohom, polobohom a iným nadprirodzeným bytostiam (vílam, škriatkom). Ľud si mýtami vysvetľuje aj vznik názvov krajín, morí, kvetov. Mýty sa tradovali z pokolenia na pokolenie. Považujú sa za najstaršiu podobu ľudovej prózy. Rozdeľujeme do niekoľkých skupín: 1. báje o pôvode neba a zeme, 2. báje o pôvode človeka, zvierat, rastlín, názvov 3. báje o objavoch vecí, remesiel, vied a umení, 4. báje o predkoch, hrdinoch národných kultúr, obrancoch rodu.

Bájka je veršovaná (básnická) alebo neveršovaná (prozaická) malá epická žánrová forma. Najčastejšie čerpá zo života zvierat, tie sú nositeľmi ľudských vlastností, obsahuje mravné poučenie, využíva inotaj a personifikáciu, satiru. Je to epický žáner, príbeh v ktorom vystupujú zvieratá alebo rastliny, prostredníctvom ich konania autor zosmiešňuje a kritizuje nepekné vlastnosti ľudí, cieľom bájky je podať mravné poučenie - ponaučenie alebo sa vysmiať zlému. Poučenie má na začiatku alebo na konci!!!

INFORMATIKA, HĽADANIE, SPRACOVANIE, UCHOVÁVANIE INFORMÁCIÍ, VÝPISKY, KARTOTÉKA.

2009-05-03T08:19:00.002-07:00

Informácia - pochádza z lat. informare = utvárať, odovzdávať predstavu. Informáciu chápeme v dvoch významoch:
1.v širšom zmysle značí akýkoľvek údaj, poznatok, správu, oznámenie, fakt
2.v užšom zmysle sú to údaje dôležité pre užívateľa, obohacujú jeho poznanie.

Informatika - je nový študijný, profesiový a vedný odbor, ktorý sa zaoberá informáciami. Vznikla v 50 rokoch 20. stor. v súvislosti s kybernetikou. Informačný proces uskutočňujú základné informačné inštitúcie: knižnice, bibliografické inštitúcie, strediská vedeckých a technických informácií. Jedným z prostriedkov na získanie informácií sú knižnice. Z knižnice si možno knihy vypožičať domov, študovať v študovni, alebo si písomne vypožičať z iných knižníc.

Toto sú primárne informačné pramene originálne a nespracované.
Knihy hľadáme podľa signatúry (označenia) v katalógoch. tie môžu byť:
-autorské (menné)
-vecné (predmetové)
-systematické (zoznam lit. istého odb.)
-katalóg periodík (časopisy a noviny)

Katalógový lístok je sekundárny informačný prameň. Knižnice poskytujú bibliografie - zoznamy literatúry o danej téme, a rešerše - prehľady, súpisy poznatkov údajov o istej téme. Sú to terciárne informačné pramene. Najväčšími knižnicami u nás sú knižnica Matice Slovenskej v Martine a Univerzitná knižnica v Bratislave.

Na spracúvanie a uchovávanie informácií sa používajú diár a denník. Diár - denný zápisník - zapisujeme úlohy, ktoré máme vykonať. Denník - doň sa v časovom slede zapisujú zážitky z uplynulého dňa.

Výpisky (excerpty) sa robia na záznamové (excerpčné) lístky formátu 10,5x15 cm. Zvyčajne je to jednoucelená myšlienka alebo citát, anotácia. V hornej časti je heslo, v dolnej sú identifikačné údaje (prameň): autor, názov knihy, miesto, vydavateľ, rok vydania, strana, dátum zápisu. Pri článkoch z novín a časopisov uvedieme autora, názov článku, názov časopisu, ročník, rok vydania, číslo, stranu a dátum zápisu. Napr.: Shakespeare, W.: Hamlet, Bratislava, Tatran, 1997, s.44. Poznatky zaraďujeme do kartotéky.

Kartotéka - lístkovnica - musí byť prehľadná, systematická a pritom jednoduchá.

VÝKLADOVÝ SLOH. POSTUP A NÁUČNÝ ŠTÝL. ŠTRUKTÚRA ODBORNEJ TVORIVEJ PRÁCE

2009-05-03T08:19:00.001-07:00

VÝKLADOVÝ SLOH. POSTUP A NÁUČNÝ ŠTÝL. ŠTRUKTÚRA ODBORNEJ TVORIVEJ PRÁCE (SOČ, PROJEKT). ZOVŠEOBECNENIE A KONKRETIZÁCIA PODĽA VLASTNEJ PRÁCE.

Výkladový sloh. postup vysvetľuje vývinové, funkčné a kauzálne (príčinné a následné) vzťahy predmetu, tvaru. Dôležitá je objektívnosť. Vyskytuje sa v písomných útvaroch náučného štýlu (výklad, štúdia, referát), v analitických článkoch publicistického štýlu (úvaha, recenzia, esej). Výklad je najbežnejším útvarom výkladového slohového postupu. Cieľom výkladu je vysvetliť nejaký technický alebo spoločenský problém, poučiť o nejakej veci. Výkladom sa vysvetľujú a sprístupňujú známe vedecké poznatky. Výklad sa kompozične člení na úvod, jadro a záver. V úvode sa uvádzajú javy, ktoré sú všeobecne známe a sú potrebné pre pochopenie nových javov. Jadro obsahuje poučenie o veci, roztriedenie a pomenovanie jej zložiek.

Záver v krátkosti zhrnie hlavné poznatky a zhodnotí ich. Pri zložitejších výkladoch sa najprv uvedie osnova.

Pri vysvetľovaní sa používajú postupy logického myslenia:
-indukcia - z jednotlivých konkrétnych príkladov sa vyvodzuje všeobecný záver, nadväzujeme na veci zrejmé a dopracujeme sa k definícií.
-dedukcia - zo zovšeobecnenia sa odvodzujú jednotlivé prípady.
-premisia - tvrdenie
-analógia - je zhoda, obdoba, prispôsobenie
-komparácia - porovnávanie
-argumentácia - pre svoj názor, aby bol presvedčivý, uvádzame dôkazy

Výklad vysvetľuje kauzálne vzťahy. Príčina podmieňuje účinok. Kauzálne vzťahy možno vyjadriť vetným členom ( príslovkovým určením), VV príslovkou (v podraďovacom súvetí), priraďovacím súvetím alebo slovom. Ku kauzálnym vzťahom patrí aj účet, podmienka a prípustka. Príčina odpovedá na otázku: Prečo sa to stalo? Dôvod je vonkajšou náhodnou udalosťou, okolnosťou, ktorá je podnetom k iným udalostiam. Následok odpovedá na otázku: Čo z toho vyvodíme.

SOČ
Témy z rôznych oblastí. Práca má mať rozsah 10 - 15 strán + dokladový materiál (grafy, tabuľky, fotografie). Pri projekte SOČ treba dodržať postupnosť:
1.nadpis - stručný, výstižný, nie jednoslovný
2.obsah - ak je práca rozsiahlejšia, môže byť v závere
3.úvod
a)dôvod spracovania práce:
b)cieľ, ktorý práca sleduje
c)ťažkosti a prekážky
d)poďakovanie
4.metodika práce - spôsob akým sme pri práci postupovali
5.vlastná práca
6.diskusia - autor konfrontuje svoje výsledky s literatúrou
7.záver - stručne sa zhrnie obsah a výsledky práce a zdôvodní sa jej prínos
8.bibliografia - zoznam použitej literatúry

PREDNES AKO ROVNOCENNÁ ZLOŽKA OBSAHU A ŠTÝLU REČNÍCKEHO PREJAVU. SPÔSOB NÁCVIKU A HLAVNÉ ZÁSADY PREDNESU. MIMOJAZYKOVÉ PROSTRIEDKY PREDNESU (UMELECKÝ

2009-05-03T08:18:00.004-07:00

Rétorika
-je náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu o umení hovoriť
-hovoriť by sme mali zaujímavo, presvedčivo a logicky

Žánre rečníckeho štýlu - poznáme 3 základné:
1.)agitačné: politická reč, súdna reč
2.)náučné: prednáška, referát, koreferát
3.)príležitostné: spoločenský príhovor, smútočný prejav, slávnostný prejav

Kompozícia prejavu je klasická - úvod, jadro, záver; pričom úvod a záver sa hovorí naspamäť.

Cieľom úvodu je vzbudiť pozornosť a zaujať už v prvej vete. Môžeme začínať citátom, definíciou, rečníckou otázkou, príbehom.. V jadre prejavu musíme zachovať logickú postupnosť a nadväznosť:
1.logická nadväznosť
2.názornosť, konkrétnosť, zrozumiteľnosť
3.zdôrazňovanie a ozdobné rečnícke figúry - udržiavajú pozornosť poslucháča

Záver prejavu závisí aj od témy prejavu, súvisí s úvodom. V závere môžeme zhrnúť hlavné myšlienky, vyzvať k činnosti, pochváliť poslucháčov, alebo vyvolať smiech, čo je náročné. Rečník musí vedieť, čo stojí za hovorenie a poznať to dobre, musí byť úprimný, vložiť do témy vlastné presvedčenie a hovoriť k veci, prirodzene a pútavo.

Podľa funkcie prejavu poznáme modely:
a)vysvetľujúci
1.)uveďte cieľ, dôvod prejavu
2.)vložte fakty
3.)vyvoďte závery
b)mobilizujúci
1.)ukázať na záporný jav
2.)ukázať ako ho napraviť
3.)žiadať o spoluprácu

Funkcia, cieľ prejavu:
vysvetliť, objasniť
zapôsobiť a presvedčiť
zmobilizovať k činnosti
pobaviť

Fázy tvorenia prejavu:
1.)zhromažďovanie faktov
2.)kompozícia
3.)štylizácia - pôsobivá
4.)spôsob nacvičovania prednesu
5.)samotný prednes

Predes je rovnocennou zložkou prejavu. Pri čítaní treba rešpektovať dĺžne, prízvuk na prvej slabike, správne artikulovať (nutnosť vylepšovať). Pri prednese a vôbec, pri ústnom prejave, využívame aj mimojazykové prostriedky: mimiku a gestikuláciu. Musia byť funkčné, prirodzené, vyplývajúce z myšlienky. Pauzy nesmú v prejave pôsobiť rušivo. Tempo má byť primerané, podľa obsahu a funkcie prejavu. Rečnícky štýl má blízko k publicistickému štýlu, lebo jeho štýl je tiež zrejmý.

DRUHY OPISU A CHARAKTERISTIKY. POROVNAJTE ZHODNÉ A ROZDIELNE ZNAKY. UPLATNENIE V JAZYKOVÝCH ŠTÝLOCH A SLOHOVÝCH POSTUPOCH

2009-05-03T08:18:00.003-07:00

Opisný slohový postup je svojou štruktúrou najbližší k informačnému slohovému postupu. Vzniká tak, že podávateľ vyberá pre svoj prejav vonkajšie alebo vnútorné znaky, črty a vlastnosti osoby, veci, alebo javu a zachytí ich tak, ako ich vidí.
Charakteristickými znakmi sú: nesúdržnosť, výpočet vlastností, zrozumiteľnosť poradia slov alebo viet v súvislom texte (ak nejde o opis pracovného postupu).

Opis je jazykový prejav, ktorým sa majú jednoducho a výstižne vyjadriť hlavné a podstatné znaky predmetu alebo javu. Môže byť statický (opisuje objekt v stave pokoja), alebo dynamický (opisuje predmet v pohybe alebo následnosť činností pri pracovnom postupe). Ak sa nehybný objekt opisuje tak, ako ho vníma pohybujúca sa osoba, ide o opis s dejovým rámcom. Je častý v reportáži a v umeleckej literatúre.

Pri opise zložitejšieho prístroja alebo pracovného postupu býva často zmiešaný útvar statického a dynamického opisu - ide o hybridný opis (reportáž).
Opis poznáme:
1.jednoduchý - používa hovorové slová a termíny, ktoré pochopí aj laik, základné vonkajšie znaky (objektívny)
2.odborný - používa odbornú terminológiu daného odboru (opis stroja, odborný opis nového stroja). (subjektívny)
3.umelecký - oboznamuje čitateľa s vlastnosťou spoločenských a prírodných javov, s vlastnosťami postáv. Používa umelecké prostriedky ako metafory, epitetá, prirovnania...
Základné jazykové prostriedky opisu sú:
podstatné mená,
prídavné mená,
príslovky spôsobu a miery,
slovesá
Štylizácia závisí od druhu opisu. V statickom odbornom opise prevláda menné vyjadrovanie, trpný rod a polovetné príčasťové konštrukcie. V opise pracovného postupu prevláda slovesné vyjadrovanie v 2. osobe množného čísla rozkazovacieho spôsobu alebo v 1. osobe množného čísla oznamovacieho spôsobu. Je potrebné používať rovnakú slovesnú osobu a dodržiavať časovú následnosť činností.
Opisný slohový postup sa používa v návodoch, opisoch, posudkoch, životopisoch, charakteristikách, reportážach a pod.
Charakteristika patrí k opisnému slohovému útvaru. Vystihuje základné, podstatné, typické - charakteristické znaky predmetu, javu alebo človeka.
Priama charakteristika - vymenovanie charakterových vlastností človeka. Má byť presným zhrnutím kompletného pozorovania a objektívneho hodnotenia osoby. (skúpy, hlúpy)
Nepriama charakteristika - vystihuje vlastnosti človeka a jeho konania. Charakter človeka podlieha vplyvom prostredia, sociálnej skupiny, preto možno hovoriť okrem individuálnej charakteristiky aj o skupinovej charakteristike.
Objektívna charakteristika - hodnotenie komplexné a nezávislé (pozitívne aj negatívne).
Subjektívna charakteristika - iba niektoré vlastnosti (pozitívne).
Karikatúra - zveličenie niektorej vonkajšej alebo vnútornej vlastnosti (Fejtón).
Posudok - druh administratívnej charakteristiky, hodnotenia osoby. V posudku sa kriticky hodnotia pracovné schopnosti a výsledky človeka, jeho odborné vedomosti a povahové vlastnosti. Charakteristika viac zovšeobecňuje, je to vlastne porovnávací opis.

VÝZNAM RÉTORIKY V SÚČASNOSTI. DRUHY REČNÍCKYCH ÚTVAROV. PREDNES TVORBY REČNÍCKEHO PREJAVU.

2009-05-03T08:18:00.001-07:00

Rétorika:
-je náuka o vlastnostiach hovoreného prejavu o umení hovoriť
-hovoriť by sme mali zaujímavo, presvedčivo a logicky

Rečnícky štýl:
-je štýl verejný, kde hlavný dôraz sa kladie viac na spôsob prednesu ako na obsah
-dobrý rečník prejav má kratší rozsah, zaujímavý obsah, prehľadnú kompozíciu a štylizáciu, možnosť využitia mimojazykových prostriedkov, ako sú mimika a gestikulácia

Druhy rečníckych útvarov:
-rozlišujeme agitačné, náučné a príležitostné žánre rečníckeho štýlu
-agitačné - propagačné - politická a súdna reč
-náučne - prednáška, referát, koreferát
-príležitostné - spoločenský príhovor, slávnostné a smútočné prejavy

Proces tvorby rečníckeho prejavu
1.zhromažďovanie faktorov - funkciu je niečo vysvetliť, zapôsobiť, presvedčiť, zmobilizovať k činnosti, pobaviť
2.kompozícia - má byť prehľadná a stručná
3.štylizácia
4.spôsob nacvičenia
-ak má prejav zapôsobiť, prednáša sa spamäti
-používanie mimiky, gestikulácie (ale prirodzene!!)
5.prednes
-rečnícky prejav musí zaujať už hneď prvou vetou
-pozor na správne oslovenie!
-možné spôsoby úvodu: výrokom, mottom, otázkou, príhodou, príbehom, definíciou, správou z novín

UPLATNENIE JAZYKOVÝCH ŠTÝLOV A SLOH. POSTUPOV V JAZYKOVEJ PRAXI

2009-05-03T08:17:00.004-07:00

UPLATNENIE JAZYKOVÝCH ŠTÝLOV A SLOH. POSTUPOV V JAZYKOVEJ PRAXI. VZŤAH SLOH. ÚTVAROV A FUNKČNÝCH ŠTÝLOV. SPISOVNOSŤ A NESPISOVNOSŤ VYJADROVANIE.

Štýl je cieľavedomý výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu. Väčšina jazykových prostriedkov je spoločná pre všetky funkčné jazykové štýly ma však vlastné, osobitné, charakteristické jazykové prostriedky. Napriek tomu štýly na seba vzájomne pôsobia. Funkčné štýly sú buď verejného alebo súkromného styku.

Hovorový štýl je jediný štýl súkromného styku. Realizuje sa prevažne ústne. Využíva všetky slová slovnej zásoby i nespisovné. Je charakteristický spontánnosťou, nepripravenosťou. Špecifickou črtou je možnosť používať aj mimojazykové prostriedky. Uplatňuje sa v rozprávacích sloh. Postupoch

Administratívny slohový štýl je písomný štýl verejného styku. Čoraz viac ustaľuje svoju formu.

Jeho hlavným znakom je: vecnosť, skutočnosť, prehľadnosť.

Náučný (odborný) štýl sprostredkuje odborné informácie a vedecké poznatky. Jeho charakteristickou črtou je písomnosť. Táto vlastnosť sa uplatňuje aj vtedy, keď sa realizuje ústne. Prevládajú termíny, domáce pomenovanie, cudzie slová, hybridné slová i doslovné preklady. Používa sa vo výkladovom sloh. postupe.

Publicistický (novinárky) štýl sa používa v oblasti publicistiky. Charakteristické znaky sú písomnosť, informatívnosť, aktualizovanosť, zrozumiteľnosť. Má nielen informovať, ale aj presviedčať, poučovať a zaujať. Rečnícky štýl : má formu ústneho prejavu. Využíva aj mimojazykové prostriedky

Umelecký štýl zahrňuje slovesné prejavy, ktoré popri informačnej funkcií plnia aj umeleckú funkciu. Využíva aj citovo podfarbené slová, básnické prostriedky.

Rozlišujeme štyri základné sloh. postupy: informačný, opisný, výkladový (úvahový), rozprávací, ktorí sa uplatňujú v slohových útvaroch (žánroch). Jednému modelu však nezodpovedá vždy iba jeden sloh. postup, preto hovoríme o hybridoch

Môže byť vyjadrené - príslovkou, bezpredložkovým alebo predložkovým pods. menom.
PRÍSTAVOK - voľný zhodný prívlastok vyjadrený podstatným menom a stojací sa nadradeným menom. Prístavok pomenúva z iného hľadiska to, čo už bolo pomenované prvým podst. menom. Zvyčajne je rozvitý a nadradeného podst. Mena ho oddeľujeme čiarkami. Takýto prístavok môžeme aj vynechať a zmysel vety sa nenaruší.

DOPLNOK
predmetový -viaže sa na predmet
podmetový- viaže sa na podmet

Slohové štýly a postupy

Štýly:
1.súkromného styku
Xhovorový - (subjektívny) bežný styk, spisovný jazyk, slang, dialektizmu
2.verejného styku
Xnáučný (odborný) - (objekt) odborné výrazy, odb. termíny (odborný opis)
Xadministratívny - (prísne objekt) v úradoch, oficiálne tlačivá, stručný
Xpublicistický (novinársky)- objekt.
- subjekt) slová sú známe (reportáž)
Xumelecký - (subjekt) slová citovo zafarbené, slang, nárečie ( opis prírody, charakteristika)
Xrečnícky - je určený verejnosti, spisovný jazyk, expresívne slová (opis, charakter)

Postupy:
1.Informačný: obsah tvoria stručné údaje - kto, kedy, čo?
útvar: správa, oznámenie, pozvánka
2.Rozprávací: udalosti, záväzky, ktoré podávame v časovom slede ( dramatický trojuholník), využíva sa priama reč, prirovnania, rozprávanie je v 1 a 3 osobe, gradácia, nedokončené vety
útvar: rozprávanie, poviedka, novela, fejtón
3.Opisný: obsah tvorí vonkajšia a vnútorná charakteristika
Útvar: opis, životopis, charakteristika, návody
4.a)Výkladový zameriava sa na vnútorné vzťahy, je objektívny
útvar: výklad, prednáška, odb. referát
b) Úvahový: zameriava sa na vnútorné vzťahy, pripúšťa subjektívne hodnotenie
útvar: úvaha, komentár, úvodník, diskusný príspevok

ŠTÝLOVÉ ROZVRSTVENIE SLOVNEJ ZÁSOBY A JEHO VYUŽITIE ( NEOLOGIZMY, ARCHAIZMY, TERMÍNY, SLANG..., EXPRESÍVNE SLOVÁ SYNONYMA ANTONYMA, HOMONYMA, FRAZEOLO

2009-05-03T08:17:00.003-07:00

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré sa v danom jazyku používajú. Slová sú v nej v mnohých vzťahoch. Delíme ich:
a)Podľa vecného významu:
Xplnovýznamové - neplnovýznamové ( 10 slovných druhov)
Xjednovýznamové - viacvýznamové
Xodvodené - neodvodené, zložené
Xsynonyma - slová ktoré majú podobný význam
Xhomonyma
Xantonyma - slova opačného významu
b)Podľa dobového výskytu:
Xneologizmy - vznik v umeleckej literatúre ich cieľom je aktualizovať ozvláštniť výraz.
Xzastarané, archaizmy, historizmy.
c)Podľa príslušnosti k štýlovej vrstve:
Xneutrálne - nevyjadrujú žiaden citový vzťah
Xštylisticky príznakové
spisovné - odborné, básnické, hovorové
nespisovné - vulgárne, žargónové
d)Podľa expresivity:
Xneutrálne
Xcitovo zafarbené
Štýlové rozvrstvenie slovnej zásoby

Slovná zásoba:
Xzákladná (1000 - 1500 slov)
Xindividuálna
-rozdielna
-aktívna - rozumieme a bežne používané
-pasívna - nepoužívame bežne

A- archaizmy, Po - poetizmy, T- termíny,
C - cudzie slová, N - neologizmy, Pf - profesionalizmy,
S- slang, D- dialektizmy, Ž(A) - žargón, argol, V - vulgarizmy

ČASOVO PRÍZNAKOVÉ SLOVESÁ

Neologizmy - čiže novo vznikajúce slová sú domáce (množina, samoobsluha ) a cudzie (windsurfing, vitamín). Sú nové slova v jazyku vznikajú v umeleckej literatúre s cieľom aktualizovať a ozvláštniť výraz. Opačné postavenie ako neologizmy majú zastarané slová, historizmy a archaizmy.

Zastaralé slova- veci a javy, ktoré pomenovávali, dostali iné pomenovanie (merba - geomet.)
Historizmy - veci a javy, ktoré pomenuvávali, zanikli (šesták, dôran, župan). Dajú sa zaradiť do príslušného historického obdobia, využívajú sa na charakterizovanie epochy, prostredia, reči ako charak. Prostredia.
Archaizmy - charakterizujú určité obdobie. Slová alebo slovné spojenia, ktoré sa v súčasnosti nepoužívajú
Slovnú zásobu obohacujú:
prevzaté slová- pri nich nepociťujeme cudzí pôvod ako autobus, garáž. Cudzie slová - pri nich pociťujeme cudzí pôvod. ( reserve, ofsajd )
K cudzím slovám patria aj internacionalizmy (kosínus, emócia)
Expresívne slová - sú citovo zafarbené môžu byť kladne znejúce, záporne hanblivé, zhoršujúce
Väčšina slov slovnej zásoby spisovného jazyka sa používa vo všetkých funkčných štýloch, komunikatívnych situáciách bez obmedzenia. Sú to štylisticky neutrálne (bezpríznakové) slová.
Citovo zafarbené slová, expresívne slová majú zjemňujúci a zhoršujúci význam. Používajú sa iba v úzkom osobnom styku.
Synonyma - rovnoznačné - sú to slová lit. Majú rozdielny tvar, ale podobný
význam. Rôzne znejúce slová s približne znejúcim významom
(lakomí, skúpy)
Homonyma - rovnozvučné- rovnako znejúce slová s rôznym významom (hlava,
koruna)
Antonymá - slová protikladného významu( biely- čierny)= opozitá- hore-dole,
Frazeologizmy - ustálené slovne spojenie slov ktoré majú obrazný prenesený
význam (ako by hrach na stenu hádzal)
Podľa pôvodu môžu byť - ľudové, intelektuálne, europeizmy

KLASIFIKÁCIA VETNÝCH ČLENOV, PRAVIDLÁ INTERPUNKCIE VIET

2009-05-03T08:17:00.001-07:00

Vetné členy delíme:
-základné (hlavné) vetné členy
-rozvité vetné členy

PODMET je základný vetný člen. Vyjadruje činiteľa, pôvodcu deja alebo nositeľa stavu a vlastnosti. Spolu s prísudkom tvorí prisudzovací sklad. Rozvíjací vetný člen k podmetu je prívlastok alebo doplnok .Vo vete môže byť vyjadrený alebo nevyjadrený.
Vyjadrený môže byť - pods. menom v N alebo G, slovesným pods. menom, príd. menom v N, spodstatneným príd. menom, činným aj trpným príčastí, zámenom, číslovkou, neurčitkom slovesa a citoslovcami. Nevyjadrený podmet odkazuje tvar slovesa v prísudku. Ak nemôžeme vo vete doplniť presný podmet, hovoríme o vetách so všeobecným podmetom.

PRÍSUDOK je základný vetný člen, ktorým sa vyjadruje činnosť, stav alebo vlastnosť podmetu.

Spolu s podmetom tvorí prisudzovací sklad.
Prísudok môže byť:
Xslovesný - jednoduchý, zložený - je vyjadrený plnovýznamovým slovesom
Xneslovesný - menný, slovesno-menný
Menný prísudok sa skladá z neplnovýznamového slovesa a mennej časti.

PREDMET rozvíja sloveso tak, že pomenúva vec, na ktorú prechádza dej nadradeného slovesa.
Býva:
Xpriamy - bezpredložkový akuzatív
Xnepriamy - vo všetkých pádoch okrem N a A s predložkou.
Okrem toho môže byť:
Xholý
Xrozvitý
Xviacnásobný
Predmet je vyjadrený - pods. menom (okrem N), spodstatneným príd. menom, slovesným pods. menom, zámenom, príd. menom, príčastím, číslovkou.

PRÍVLASTOK rozvíja nadradené pods. meno v úlohe hociktorého vetného člena. ak sa zhoduje s nadradeným pods. menom v rode, čísle a páde o zhodný prívlastok. Obyčajne stojí pred pods. menom. Ak sa v týchto kategóriách nezhoduje, ide o nezhodný prívlastok. Stojí za pods. menom.
Môže byť:
Xholý
Xrozvitý
Xviacnásobný
Prívlastok je vyjadrený: príd. menom, zámenom, číslovkou, príčastím, pods. menom
Prechodný prívlastok je vyjadrený: pods. menom, príslovkou, neurčitkom slovesa.

PRÍSLOVKOVÉ URČENIE - vyjadruje rôzne okolnosti alebo vlastnosti deja.
Poznáme prísl. určenie:
Xmiesta
Xčasu
Xspôsobu
Xpríčiny

ZÁKLADNÉ SYNTAKTICKÉ KONŠTRUKCIE

2009-05-03T08:16:00.002-07:00

ZÁKLADNÉ SYNTAKTICKÉ KONŠTRUKCIE (SYNTAGMATICKÉ, VETNÉ, POLOVETNÉ, SÚVETNÉ).KLASIFIKÁCIA VIET PODĽA MODÁLNOSTI. MODIFIKÁCIA VETNEJ STAVBY.

SKLADBA (syntax) sa zaoberá spájaním slov do viet a viet do celkov. Základnou jednotkou je veta, minimálnou jednotkou je vetný člen.
V syntaxy určujeme tieto konštrukcie:
-syntagmatické
-vetné
-polovetné
-súvetné

Syntagma - významové, štruktúrne uzavreté spojenie dvoch plnovýznamových slov, z ktorých zväčša jedno je nadradené a druhé podradené - odrážajú vzťah k reálnej skutočnosti.
Existujú tri druhy vzťahov, ktorým zodpovedajú tri zákl. druhy syntagiem.
-prisudzovacia syntagma - tvorí jadro úplnej i neúplnej dvojčlennej vety.
-podraďovacia syntagma - sa zakladá na určovaní, rozvíjaní hlavného člena vedľajším. Je najfregmentovanejšia
-priraďovacia syntagma - viacnásobný vetný člen

Formálne prostriedky spájania syntagmy sú:
-zhoda - podradený člen sa prispôsobuje nadradenému členu v rode, čísle a páde.
-väzba - podradený člen je v takom tvare, aký mu určuje nadradený člen
-primkýnanie - tesné a pevné postavenie nadradeného a podradeného člena syntagmy.

Veta- je základná syntaktická jednotka s uceleným významom, gramaticky usporiadaná a intonačne uzavretá. Dvojčlenné vety môžu byť úplné alebo neúplné. Jednočlenné vety majú gramatické jadro vety nerozčlenené, vyjadrené vetným základom. Ten môže byť slovesný, slovesno-menný alebo menný. Dvojčlenné vety sú frekventovanejšie, bývajú štylisticky nepríznakové. Jednočlenné vety sú nepríznakové.
Modálna stavba vety je spôsob vyjadrovania postojov hovoriaceho k vypovedanej skutočnosti.

Rozlišuje sa modálnosť objektívna - vyjadrujúca vzťah obsahu výpovede ku skutočnosti, a modálnosť subjektívna - vyjadrujúca vzťah hovoriaceho k obsahu výpovede.
Vety podľa modálnosti delíme na:
Xoznamovacie
Xopytovacie
Xrozkazovacie
Xželacie
Xžiadacie
Pri vyjadrení možnosti , povinnosti alebo zámeru používame modálne slovesá - chcieť, mať musieť, môcť. Na vyjadrenie neistoty používame modálne častice - asi, hádam, vari.

Súvetie - je spojenie 2 a viacerých jednoduchých viet, ktoré tvoria uzatvorený celok. Podľa počtu viet sa delí na jednoduché a zložené.
Jednoduché súvetia rozdeľujeme na:
Xpriraďovacie
Xpodraďovacie

Priraďovacie súvetia (parataktické) - sú zložené z dvoch formálne rovnocenných hl. viet, ktoré sa spája s priraďovacími prostriedkami (spojkami, dvojicami spojok alebo bez spojok) majú pevný alebo voľný slovosled.
Xzlučovacie - a, i, aj
Xstupňovacie - ba
Xodporovacie - ale, no
Xvylučovacie - alebo
Xdôvodové - veď
Xdôsledkové - preto

Podraďovacie súvetia (hypotaktické) - v podraďovacom súvetí je jedna veta (hlavná) gramaticky závislá od druhej vety (vedľajšej). Vety sa spájajú pomocou podraďovacích spojok alebo vzťažnými zámenami.
Xpredmetová
Xprívlastková
Xpríslovková
-miesta
-času
-spôsobu
-účelu
-podmienky
-pripustky
Xpodmetová
Xprísudková
Xdoplnková

V podraďovacom súvetí je voľný slovosled. Výnimku tvorí prívlastková aj prístavková veta, ktorá stojí nadradeným slovom. Často sa vkladá do hlavnej vety a oddeľuje sa čiarkami. Všetky podradené vety oddeľuje od nadradených viet čiarkami.

Polovetné konštrukcie (polopredikatívne) - sú prechodom medzi vetou a súvetím. Vznikajú, ak sa k jednoduchej vete pridruží druhotná predikácia, ktorá nemá formu prísudku s určitým slovesným tvarom. Polovetná konštrukcia má funkciu vetného člena. Pripája sa pomocou:
-prechodníka (-úc,-jac)
-príčastia (-úci, -jací)

ÚTVARY ADMINISTRATÍVNEHO ŠTÝLU A ZÁKLADY KOMUNIKÁCIE. ADMINISTRATÍVNE ÚTVARY, ÚRADNÝ LIST, ŽIADOSŤ, ŽIVOTOPIS

2009-05-03T08:16:00.001-07:00

Administratívny štýl - je štýl verejného prejavu používaný v administratívnej praxi.
V texte je veľa skratiek, ale i celé slová. Typické je používanie prechodníkov a trpných príčastí. Tento štýl je výlučne písomný a na informatívnu funkciu. Má sprostredkovať prijímateľovi presné údaje, fakty, bez doplňujúcich opisov situácie alebo vysvetľovania príčin.

Zákl. znaky:
-vecnosť
-stručnosť
-adresnosť
Vyskytujú sa veľmi krátke, obsahovo zhustené vety, ale aj rozsiahle súvetia. Kompozícia má normalizovanú formálnu podobu, osobitosti sú včlenené texty.

Žánre admin. štýlu:
Xdokumentárne (životopis, zápisnica, zmluvy...)
Xoznamovacie (hlásenie, správa, vyhlášky...)
Xheslové (zoznamy, prehľady...)
Medzi administratívne útvary patrí životopis, posudok, žiadosť a úradný list.

ŽIVOTOPIS - môže byť úradný alebo umelecký (liter. dielo). Má ustálenú formu, obsahuje základné údaje (meno a priezvisko, bydlisko, zamestnanie), pod ním je na osobitnom riadku nadpis ŽIVOTOPIS. V ďalších častiach sa stručne rozvádza vecný obsah životopisu.
Osobné údaje: dátum a miesto narodenia, posledné miesto trvalého pobytu, národnosť a štátna príslušnosť, údaje o rodičoch a súrodencoch, priebeh vzdelania, odborná činnosť, záujmy a záľuby, osobitné schopnosti, zdravotný stav, záver - perspektíva do budúcnosti, vlastnoručný podpis, miesto a dátum. V životopise sa nepíše náboženské vierovyznanie ani politické záujmy.

ŽIADOSŤ - obsahuje informácie a odôvodnenie, prečo o niečo žiadame, príp. aj prílohy.

Tiež má ustálenú formu. Obsahuje záhlavie (meno a priezvisko, bydlisko). Pod ním je vpravo dole presná adresa inštitúcie. Vľavo dole sa píše miesto a dátum. Pod tým je na osobitnom riadku nadpis VEC, za ňou žiadosť. Ďalej sa rozvádza samotná žiadosť. Píšeme o čo žiadame, dôvody,
poďakovanie za vybavenie žiadosti. Vlastnoručný podpis. Môžeme uviesť prílohy - argumenty
na potvrdenie žiadosti.

OSOBNÝ POSUDOK - musí byť objektívny, komplexný, zodpovedne vypracovaný
(v závere pečiatka a podpisy). Existujú aj odborné posudky (napr.: znalecký).

PUBLICISTICKÝ ŠTÝL A JEHO ŽÁNRE, FUNKCIA, OBSAH, JAZYK

2009-05-03T08:15:00.004-07:00

Publicistika - aktuálne písomné a ústne prejavy pre širokú verejnosť, realizované prostriedkami
masovej informácie a propagandy. Hlavnou funkciou publicistiky je objektívne informovať a agitovať.

Publicistický štýl - má informovať ale aj vzdelávať. Tvorí sa pre široké vrstvy prijímateľov,
preto musí menej známe pojmy, znaky a skratky vysvetliť, no musí čitateľa aj zaujať.
Zákl. znaky:
-zrozumiteľnosť
- výstižnosť
- pôsobivosť

Noviny (tlač) majú ustálenú štruktúru a prehľadnú grafickú úpravu. Veľmi významnú úlohu zohráva TITULOK - vystihuje obsah článku, obsah iba naznačuje, upútava pozornosť.
Využívame aj plastickosť a typografickú úpravu textu (do stĺpcov).Plastickosť textu sa dosiahne rôznymi druhmi a hrúbkou písma.

Publicistické žánre delíme na:
-spravodajské (správa, rezolúcia, referát, interview, inzerát, reklama)
-analytické (vysvetľujúce, úvahové a hodnotiace - úvodník, komentár, recenzia, kritika, diskusia)
-beletristické (rozprávacie a opisné - fejtón, besednica, reportáž, črta).

Neexistujú medzi nimi pevné hranice.

Správa - informácia, je základom komunikácie. Musí byť aktuálna, stručná, vecná a pútavá.
Správy bývajú jednoduché a rozšírené.
Kompozičné postupy:
-chronologický
-logický
-akcentujúci

Kritika - je prejavom demokratickosti. Má hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, ktorý si
všíma najmä nedostatky, záporné javy, s cieľom poukázať na ne a dosiahnuť ich nápravu.
Kritika v publicistike sa vyskytuje ako samostatný slohový útvar, uplatňuje sa však aj ako
hodnotiaci postoj v spravodajských, beletristických a analytických žánroch.
Náučná kritika hodnotí kladné a záporné stránky javov a diel.

Fejtón - patrí k beletristickým žánrom. Je to vtipné a aktuálne rozprávanie o aktuálnom
probléme. Ide o problém, ktorý sa častejšie objavuje.

MORFOLÓGIA, KATEGÓRIE SLOVNÝCH DRUHOV, SPÔSOB TVORENIA TVOROV A ICH FUNKCIA VO VETE.

2009-05-03T08:15:00.003-07:00

Morfológia (tvaroslovie) je náuka, ktorá sa zaoberá slovnými druhmi, spôsobmi tvorenia tvarov, gramatickými kategóriami slov.
V súčasnej slovenčine sa slová zadeľujú do 10 slovných druhov, a to podľa toho, čo pomenúvajú (plnovýznamové), alebo aké vzťahy vyjadrujú (neplnovýznamové).
Slová vyjadrujú vzájomné vzťahy vo vete svojimi tvarmi. Podľa toho, či slovo môže mať rozličné tvary alebo nie, rozdeľujeme slovné druhy na ohybné a neohybné. Pre každý plnovýznamový druh sú typické isté gramatické významy - morfologické kategórie. Vyjadrujú sa ustálenou formou. Rozdeľujú sa na: menné a slovesné.

Menné:
XRod - mužský, ženský, stredný
Podľa gramatickej kategórie rodu sa podstatné mená zaraďujú do 12 vzorov. Osobitne sa skloňujú: pani, gazdiná.
XČíslo - rozlišujeme jednotné a množné. Niektoré podstatné mená majú pomnožné číslo.
XPád - vzťahy vo vete (medzi slovami) sa vyjadrujú kategóriou pádu. 5. pád - vokatív sa nepoužíva.
XVzor - pre správne používanie gramatických tvarov zaraďujeme podstatné mená do vzorov.

Slovesné:
XČas - prítomní (prézent), minulí (préteritum), budúci (futúrum)
XSlovesný vid - vyjadruje, že slovesný dej sa uvedomuje ako:
a)prebiehajúci, neohraničený - nedokonavý vid
b)ohraničený celok - dokonavý vid
XSpôsob - oznamovací, podmieňovací, rozkazovací
XSlovesný rod:
a)pôvodca deja je gramatickým podmetom vety - činný rod
b)pôvodca deja nie je podmetom, podmet je dejom zasahovaný - trpný rod (zvratný a opisný)
Slovesná intencia = zameranosť deja
Niektoré slovesá si vyžadujú doplnenie činiteľom deja alebo objektom deja.

PODSTATNÉ MENÁ - substantíva:
Xoznačujú osoby, zvieratá a abstraktné pojmy.
Členia sa na:
a)konkrétne a abstraktné
b)životné a neživotné
c)všeobecné a vlastné
Xvo vete plnia funkciu podmetu a predmetu. PRÍDAVNÉ MENÁ - adjektíva
Označujú vlastnosti a vlastnícke vzťahy.

Majú gramatickú zhodu v rode, čísle a páde, niektoré sa stupňujú.
Delia sa na:
a)akostné
b)vzťahové
c)privlastňovacie
Xpoužívajú sa vo funkcii prívlastku, menného prísudku i doplnku.

ZÁMENÁ - pronominá
Xnepomenúvajú javy priamo, ale na ne ukazujú alebo odkazujú v texte.

ČÍSLOVKY - numerália
Xvyjadrujú číselné vzťahy. Skloňujú sa:
1-4 - samostatné skloňovanie
5-99 - päť
100 - mesto
1000 - stroj
1 000 000 - dub
Radové, násobné, druhové preberajú vzory prídavných mien.

SLOVESÁ - verbá
Pomenúvajú činnosť, stav = dej
Slovesné tvary sa rozdeľujú:
a)podľa gramatického významu na: neurčité a určité slovné tvary.
b)podľa zloženia rozlišujeme: jednoduché a zložené slovesné tvary.

PRÍSLOVKY - advebiá
Xsú neohybné slová, ktoré vyjadrujú význam okolnosti (miesta, času, spôsobu a príčiny) dejov, vlastností osôb alebo vecí. Xvo vete obyčajne vyjadrujú príslovkové určenie a nezhodný prívlastok.

PREDLOŽKY - prepozície
Xv spojení s pádmi vyjadrujú miestne, časové, spôsobové a príčinné vzťahy medzi vetnými členmi. Môžu byť:
prvotné
druhotné
zložené.
Prvotné predložky sa spájajú so všetkými pádmi okrem nominatívu a vokatívu. Druhotné sa spájajú prevažne s genitívom.
SPOJKY - konjunkcie:
Xspájajú vetné členy a vety
Xvyjadrujú vzťah priradenosti a podradenosti. Xpriraďovacie - zlučovacie, vylučovacie, odporovacie, stupňovacie, dôvodové a dôsledkové.
Xpodraďovacie - miestne, časové, spôsobové, príčinné, prípustkové a vzťažné. ČASTICE - partikuly
Xvyjadrujú postoj hovoriaceho k slovu a k výpovedi.

CITOSLOVCIA - interjekcie
Xtieto osobitné slová pomenúvajú city, vôľu, bolesť a napodobňujú zvuky

TVORENIE SLOV, ODVODZOVANIE, SKLADANIE, SKRACOVANIE, PRAVIDLÁ ROZDEĽOVANIA SLOVA, (UNIVERBIZÁCIA, MULTIVERBIZÁCIA).

2009-05-03T08:15:00.001-07:00

Tvorenie slov je jedným z prostriedkov obohacovania slovnej zásoby. Nové slová tvoríme odvodzovaním, skladaním a skracovaním.
Odvodzovanie je najčastejší spôsob tvorenia slov. Odvodené slová sa tvoria od základných slov pomocou produktívnych prípon (- ička, - isko) alebo predpôn. Každé odvodené slovo má istý význam a formu.
-ička - zdrobneniny, ženské podstatné mená od mužských.
-isko - slovotvorný typ pre názov miesta

Z hľadiska formy rozčleňujeme odvodené slová na dve slovotvorné časti.
1)slovotvorný základ - časť odvodeného slova, slovotvorný základ, ktorý zostane po oddelení gramatických alebo slovotvorných prípon.

2)slovotvorný formant - slovotvorná prípona, slovotvorná predpona.
Slovensko › Slovenský, vydavateľstvo › dávať, prales › les, kúpiť › kupec

Skladanie - pri skladaní vzniká nové slovo z dvoch slovotvorných základov. (obsahujú aspoň 2 koreňové morfémy a spravidla spájajúcu morfému). Medzi zložením slovom a slovotvorným základom často býva významový rozdiel.
K nepravým zložením slovám patria tzv. zrazeniny - vznikli spojením dvoch tvarov ( bez spájacej morfémy) - moreplavec, duchaplný, kníhtlačiareň,...
Pravé zložené slová vznikajú z dvoch slovotvorných základov (so spájacou morfémou) - kosoštvorec, celoživotný,...
V odbornom jazyku sú časté tzv. hybridné zloženiny - časť slova je cudzieho pôvodu - bacilonosič, autodoprava,...
K zloženým slovám patria aj prídavné mená so spojovníkom - čierno-biely, vedecko-technický.
Skracovanie - sa používa pre úporné vyjadrovanie. Zaraďujeme tu skratky a skrátené slová.
Druhy:
Napríklad slovo atď. patrí ku skratkám, ktoré sa používajú len v písomnom prejave. Čítajú sa ako celé slová. Ku skrátením slovám patria tituly: Ing., Doc., MUDr.,..
Skratky príležitostné:
pri písaní vlastných poznámok
pri opakovanom použití
Značky, ktoré sa používajú v ústnom aj písomnom prejave (VSŽ, OSN, NATO)
Iniciálové skratkové slová vznikajú zo začiatočných písmen združeného pomenovania (SPŠS). Niektoré sa vzhľadom na usporiadanie hlások skloňujú (SĽUK - u).
Zo začiatočných slabík združeného pomenovania (REMPO, SATUR - Slov. agentúra turistického ruchu). Podľa zakončenia sa priraďujú k príslušným vzorom a skloňujú sa.
Osobitnou skupinou sú značky (kg, cos, mm).

Nepíše sa za nimi bodka.
Ďalšou formou tvorenia slov je univerbizácia a multiverbizácia.
Univerbizácia - z viacslovného pomenovania vzniká jednoduché. Vyskytujú sa v hovorovom štýle. Minerálka - minerálna voda, lieskovce - lieskové orechy.
Multiverbizácia - Z jednoslovného pomenovania vzniká viacslovné. V odbornom štýle
Kontrolovať = vykonať kontrolu, súťažiť = zúčastniť sa súťaže

NADVETNÁ TEXTOVÁ SYNTAX. PROSTRIEDKY NÁZORNOSTI MEDZI VETAMI

2009-05-03T08:14:00.000-07:00

NADVETNÁ TEXTOVÁ SYNTAX. PROSTRIEDKY NÁZORNOSTI MEDZI VETAMI, ODSEK, KAPITOLA. INTERPUNKCIA V TEXTE (ČIARKA, BODKOČIARKA, TRI BODKY, ÚVODZOVKY, ZÁTVORKY).

Text je súvislý jazykový prejav, ktorý sa tvorí spájaním viet, medzi ktorými je istá nadväznosť. Vety na seba nadväzujú obsahovo a toto nadväzovanie sa vyjadruje pomocou rozličných jazykových i mimojazykových prostriedkov. Jazykové prostriedky vytvárajú vzťahy, ktoré presahujú rámec jednej vety, lebo nadväzujú na slová za hranicami vety. Takéto jazykové prostriedky sa nazývajú nadvetnými textovými prostriedkami. Syntax, ktorá sa nimi zaoberá je nadvetná textová syntax. Nadväznosť medzi slovami vytvárajú: obsahové, jazykové a mimojazykové prostriedky. K textovým prostriedkom patria:
Xlexikálne
Xgramatické prostriedky.
Text sa dá členiť na menšie celky. Vyššou textovou jednotkou než veta je odsek. Vyznačuje sa graficky, toto označenie však súvisí s významovou stránkou, preto odsek tvorí významovo ucelenú jednotku. Odsek má:
Xobsah
X formu
Ak sa odsek začína slovom, ktorým nadväzuje na predchádzajúci odsek, hovoríme o mäkkom začiatku odseku. Ak sa odsek začína menom, hovoríme o tvrdom začiatku odseku. Odseky sa spájajú do vyšších celkov - kapitol. Kapitola sa odlišuje od odseku aj z hľadiska formy, lebo je rozsiahlejšia, aj z hľadiska obsahu, lebo je tematický uzavretejšia (nadpis).
Modifikácia vetnej skladby v texte:
Osobitné konštrukcie jednoduchých viet:
1.vysunutý vetný člen
2.osamostatnený vetný člen
3.pripojený vetný člen
4.výpustka = elipsa
5.prerušená výpoveď
6.vsuvka = parentéza
Interpunkčné znamienka (rozdeľovacie) členia písomný text na časti, čím ho robia prehľadnejším a zrozumiteľnejším.
Interpunkčné znamienka sú: bodka, čiarka, bodkočiarka, dvojbodka, otáznik, výkričník, spojovník, pomlčka, úvodzovky, zátvorky, tri bodky.

Čiarka oddeľujeme:
-vety v súvetí
-viacnásobné vetné členy
-vloženú vetu z oboch strán
-voľný prístavok
-rozvitý prechodník
-vytýčený vetný člen
-oslovenie
-časticu, ktorá ma význam pre celú vetu
-údaje v adrese, ak sú písané za sebou.
Čiarkou neoddeľujeme:
-vety v priraďovacom súvetí a vetné členy spojené spojkami a, i, aj, ani, alebo, či,
-nerozvitý prechodník
-časticu, ktorá má význam iba pre jeden vetný člen
-údaje v adrese písané za sebou.

Bodkočiarka:
-bodkočiarkou oddeľujeme výpovede najmä v dlhých vetách a súvetiach
-bodkočiarku použijeme aj tam, kde čiarka na oddelenie nestačí - text by bol nezrozumiteľný.
Úvodzovky:
-na vyznačenie hraníc priamej reči
-druhu časť úvodzoviek (") píšeme za interpunkčné znamienka
-keď chceme zvýrazniť písmeno, slovo alebo slovné spojenie
-keď chceme odlíšiť nesprávny, nespisovný alebo citový výraz.
Zátvorky:
-vysvetlivky, vsuvky a pod
-možnosť písať, mať význam s údajom v zátvorke alebo bez neho
-meno autora diela alebo rok vydania
-matematické výrazy.
Tri bodky:
-tri bodky píšeme namiesto necelenej alebo nedokončenej výpovede
-ak sú tri bodky namiesto začiatku výpovede, oddeľujeme ich od nasledujúceho textu medzerou
-ak nahrádzajú neukončenú výpoveď, neoddeľujeme ich medzerou.

VYJADRENIE OBJEKTÍVNEHO A SUBJEKTÍVNEHO HODNOTENIA V ROZLIČNÝCH SLOHOVÝCH ÚTVAROCH

2009-05-03T08:10:00.005-07:00

VYJADRENIE OBJEKTÍVNEHO A SUBJEKTÍVNEHO HODNOTENIA V ROZLIČNÝCH SLOHOVÝCH ÚTVAROCH (ROZPRÁVANIE, OPIS, CHARAKTERISTIKA, VÝKLAD, ÚVAHA, KRITIKA…)

V súčasnej štylistike sa rozlišujú 4 základné slohové postupy: informačný, rozprávací, opisný a výkladový (úvahový), ktoré sa uplatňujú v ustálených vzoroch, modeloch jazykových prejavov, v tzv. slohových útvaroch (žánroch).

Jednému modelu však nezodpovedá vždy iba jeden slohový postup, preto hovoríme aj o zmiešaných slohových útvaroch - hybridoch.

Informačný slohový postup:
-je objektívny - nezaujatý
-obsahuje stručné údaje (fakty) na otázky: Kto?, Čo?, Kedy?, Kde?, Ako?, Prečo?
-Vyskytuje sa v slohových útvaroch: správa, oznámenie

Rozprávací slohový postup (umelecký, slohový, opisný)
-téma, funkcia, situácia je objektívny a to podľa toho, ako je to podané je subjektívny
-je najrozšírenejší
-obsahuje udalosti, príhody , zážitky v časovej postupnosti
-vyskytuje sa v rozprávaní, fejtóne, bájke, rozprávke, povesti, poviedke, novele, románe

Opisný slohový postup
-je najmä objektívny, ale aj subjektívny
-obsahuje vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činnosti (deja)
-vyskytuje sa v opise, návode, životopise, posudku, charakteristike, reportáži, pracovnom postupe, cestopise, opise pracovnej činnosti

Výkladový slohový postup
-je objektívny
-viaže sa na úvahový slohový postup
-obsahuje vnútorné vzťahy (príčinné, dôsledkové)
-vyskytuje sa vo výklade, odbornom referáte, prednáške
Úvahový slohový postup
-je objektívny, obsahuje vnútorné vzťahy (príčinné a dôsledkové), konfrontáciu subjektívneho a objektívneho hodnotenia
-vyskytuje sa v úvahe, kritike, eseji, recenzii, diskusnom príspevku, prejave

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA

2009-05-03T08:10:00.003-07:00

ZVUKOVÁ STRÁNKA JAZYKA (PROZÓDIA REČI), KVANTITA, PAUZA, TEMPO, RYTMUS, DÔRAZ, INTENZITA HLASU, MELÓDIA. SLOVOSLED SLOVENSKEJ REČI. POROVNAJTE S CUDZÍM JAZYKOM.

Zvukovou stránkou jazyka sa zaoberajú jazykovedné disciplíny fonetika a fonológia.
FONETIKA - skúma a opisuje tvorenie zvukov reči artikulačnými orgánmi - ich znenie (chybným vyslovovaním sa zaoberá logopédia)
FONOLÓGIA - skúma vzájomné vzťahy medzi fonémami z hľadiska ich významovo rozlišovacej funkcie
FONÉMA - najmenšia zvuková jednotka - rozlišuje význam slova.

Prozodické vlastnosti nazývané aj intonácia sa prejavujú vo väčších rečových jednotkách než je hláska. Najmenšou intonačnou jednotkou je slabika. Intonácia vzniká modulovaním (zmenami) hlasu. Hlas môže mať trojaké stvárnenia: časovú, silovú a tónovú moduláciu. Časovou moduláciou vzniká kvantita, pauza, tempo, rytmus
Silovou moduláciou vzniká intenzita hlasu, prízvuk a dôraz
Tónovú moduláciu predstavuje melódia a hlasový register.

1.ČASOVÁ MODULÁCIA

Kvantita je dĺžka nositeľov slabičnosti (a = 1 móra, á = 2 móry). Každá slabika bez dĺžňa = 1 móra. V súvislosti s časovou moduláciou je trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky dvojnásobok krátkej samohlásky. Dvojhlásky sa realizujú v rámci jednej slabiky, na rozdiel od spojenia dvoch samohlások v cudzích slovách (die-ťa, di-é-ta).

Pauza = prestávka, člení súvislú reč na úseky - takty. Takéto členenie nazývame frázovanie. Prestávky rozoznávame
a)logické čiže významové
b)fyziologické (nevyhnutnosť nadýchať sa)
Pri komunikácii by obidva druhy mali byť čo najviac zladené.

Tempo = rýchlosť. Tempo reči závisí od obsahu a funkcie prejavu. Čím je prejav obsahovo bohatší a náročnejší, tým má pomalšie tempo a naopak. Priemerné tempo reči je asi 100 slov za minútu (napr. dabing, komentátori - rýchle tempo). Rytmus je vytvorený najmä striedaním prízvučných a neprízvučných slabík v slove, ktoré vytvárajú takty. Čím nižší je priemerný počet slabík v slovách, tým viac text smeruje k rytmickosti (napr. v poézii - stopy).

2.SILOVÁ MODULÁCIA HLASU

Intenzita hlasu = celková sila reči. Možno ňou znižovať alebo stupňovať dynamiku prejavu, vyčleňovať a rozlišovať menej dôležité časti výpovede od dôležitých. Intenzita hlasu je dôležitý štylizujúci prostriedok vety, najmä pri prednese umeleckého textu.

Prízvuk - Slovenčina má pevný prízvuk na prvej slabike slova.

Vedľajší prízvuk je na tretej slabike 4-slabičných slov, na tretej a poslednej slabike viacslabičných slov. Predklonky (a, i, len, keď …) a príklonky (som, si, ju, jej…) sú neprízvučné. Jednoslabičné predložky sú zväčša prízvučné ak je na nich dôraz alebo stoja pred jednoslabičným slovom. Neprízvučné sú pred viacslabičným slovom, pred slovom na ktorom je dôraz, po prízvučnom jednoslabičnom slove.
Dôraz - výrazné intonačné vyzdvihnutie slova, ktoré sa chápe vo vete ako významovo najdôležitejšie. Pri základnom (objektívnom) slovoslede býva vetný prízvuk na poslednom slove vety, pri subjektívnom slovoslede je na začiatku vety.

3.TÓNOVÁ MODULÁCIA HLASU

Melódia je tónové vlnenie, čiže stúpanie a klesanie výšky hlasu vo vete. Rozoznávame tri druhy melódie:
a)uspokojivo končiaca melódia (oznam. Veta, doplňujúca otázka)
b)neuspokojivo končiaca melódia (stúpavo-klesavá a klesavo-stúpavá melódia)
c)neuspokojivo nekončiaca melódia (výpoveď sa ešte neskončila, vo vnútri súvetia sa očakáva pokračovanie)

Hlasový register vzniká nasadením hlasu do istej výšky. Zmeny sa uskutočňujú pri komentujúcich a vložených častiach výpovede. Spája sa zväčša s tempom a intenzitou hlasu.
V - J - T J - T - V
Slovenčina má voľný, pohyblivý slovosled. Ten môže byť objektívny a subjektívny.
Britská angličtina má stabilizovaný slovosled : podmet, prísudok, predmet a ostatné vetné členy. V slovenčine podmet nevyjadrený (zamlčaný), v angličtine je vždy vyjadrený.
Slovenčina a angličtina sú rozdielne jazyky (slovanský a germánsky). V slovenčine každej hláske zodpovedá 1 zvuk. V angličtine neexistuj ch ako zvuk, u nás zase s - podobné je ako ráz (pri samostatnom vyslovovaní b, m …..)

Slovosled - slová sú vo vete usporiadané podľa slovosledových princípov. Základným princípom je aktuálne členenie vety.

VÝKLADOVÝ A SLOHOVÝ POSTUP

2009-05-03T08:10:00.001-07:00

VÝKLADOVÝ A SLOHOVÝ POSTUP. VYMENUJTE ZÁKLADNÉ POSTUPY LOGICKÉHO MYSLENIA. VYJADRENIE VÝZNAMOVÝCH, LOGICKÝCH VZŤAHOV V SLOVENČINE (KAUZALITA, PRÍČINNÝ A NÁSLEDNÝ VZŤAH, NEGÁCIA, VYMEDZOVANIE).

Podstata výkladového postupu - potreba logicky myslieť, nebifľovať, nenútiť, pamätať si jednotlivosti.
Rozbor a vysvetlenie vývinových, funkčných a kauzálnych (príčinných a následných ) vzťahov medzi predmetmi alebo javmi alebo vnútri predmetov a javov sú podstatou výkladového slohového postupu. Vyskytuje sa najčastejšie v písomných útvaroch náučného štýlu ( výklad, štúdia, dizertácia, referát, recenzia, kritika, esej + umelecký štýl = hybridné útvary). V publicistickom štýle sa nachádzajú referáty, štúdie, úvodníky, komentáre, úvahy, recenzie. Najčastejšie sa výkladový slohový postup využíva ako učebnicový (didakriticky) výklad v ústnej forme - prednáška
Časti výkladu:
-úvod
-jadro - vlastné vysvetlenie objasnenie
-záver - zhodnotenie uzatvorenie problematiky
Výklad sa spája s opisom, uvádzajú sa argumentácie, dôkazy a príklady. Logické postupy pri výklade:
-indukcia - z príkladov vyvodzuje záver
-dedukcia - zo záveru vyvodzuje príklad
-argumentácia - dokazovanie
-analýza - rozklad
-syntéza - zhrnutie
-analógia - porovnávanie, na základe zhody niektorých vlastností uvažujeme o celkovej totožnosti
-komparácia - porovnávanie, hľadanie odlišností
-konkretizácia - znázornenie
-exemplifikácia - doloženie na príkladoch
-aplikácia - uplatnenie v realite
-generalizácia - zovšeobecnenie

Logické myslenie je príčinno-následné myslenie.

Najťažšia otázka je Prečo?
Argumentovanie - je taká forma prejavu, ktorou sa usilujeme získať súhlas pre svoj názor na základe dôkazov o jeho pravdivosti
Presvedčenie - je forma prejavu kde argumenty slúžia ako motívy pre navrhované konanie.
Príčinnosť (kauzalita) - filozofická kategória, ktorá označuje nevyhnutnú súvislosť javov, pričom PRÍČINA podmieňuje ÚČINOK.
Dôvod - vonkajšia, často náhodná, udalosť, ktorá je podnetom k iným udalostiam, líši sa od príčiny.
Príčina: Prečo sa to stalo?
Účinok: Čo to spôsobuje?
Motív - podnet na zámerné konanie

PRAMENE INFORMÁCIÍ A ICH SPRACOVANIE. NORMATÍVNA CITÁCIA,

2009-05-03T08:09:00.005-07:00

PRAMENE INFORMÁCIÍ A ICH SPRACOVANIE. NORMATÍVNA CITÁCIA, PARAFRÁZA, BIBLIOGRAFIA. VYUŽITIE V NÁUČNOM ŠTÝLE.

Informácia znamená v širokom zmysle slova akýkoľvek údaj, správ, fakt, údaj obohacujúci poznanie používateľa. V užšom zmysle slova to znamená informatiku, čiže nový vedný a študijný sme, ktorý sa zaoberá vznikom, spracúvaním, ukladaním, sprístupňovaním a využívaním informácií. Informatika vznikla v 50-tych rokoch 20.storočia v súvislosti s kybernetikou - vedou o riadení a prenose informácií v zložitých systémoch. Poznáme základné informačné inštitúcie, strediská vedeckých a technických informácií.
Najpoužívanejšia svetová katalogizačná sústava je medzinárodné desatinné triedenie (MDT), obsahuje 10 tried, ktoré sú označené číslicami 0-9, z ktorých každá sa postupne člení na 10 ďalších podtried, radov, poradí, skupín atď. Napr. :
0 …………. Všeobecná literatúra
03 ………. encyklopédie
8 …………. Jazykoveda, jazyky
807 ……… slovanské jazyky

Knižnice môžu byť ľudové, vedecké, školské (VŠ), závodné. Knihy si možno požičať domov, alebo študovať v študovni. Poznáme primárne informačné pramene, čiže originálne, nespracované ako napr. knihy, príručky, časopisy. Knihy v knižnici hľadáme podľa signatúry v katalógoch (autorským vecný, systematický, katalóg periodík). Každý katalogizačný lístok je sekundárny informačný prameň, pretože vznikol spracovaním primárneho prameňa. Bibliografia a rešerš sú terciárne informačné pramene. Bibliografia je zoznam literatúry o nejakej téme a rešerš je prehľad, súpis poznatkov a údajov o problematike. Bibliografia je rozdielna aj v náučnom štýle. Kým pri vedeckom náučnom štýle je presná citácia alebo bibliografia, v populárnom náučnom štýle je voľná citácia alebo parafrázovanie a môže byť bez bibliografie. Citáty a parafrázy sú vlastne odkazmi na preštudovanú literatúru a uvádzajú sa väčšinou v odborných prácach. Citáty uvádzame v presnom znení a uvádzame aj meno autora citátu. Citáty môžeme zaradiť aj v úvode (čo je najčastejšie) ale môžu byť uvedené aj v závere alebo jadre. Informácie môžeme uchovávať pomocou diára, denníka, výpiskov, výstrižkov a kartotéky. Diár je denný zápisník, do ktorého si zapisujeme pracovné i osobné povinnosti, ktoré máme v istý deň vykonať. Zapisovať môžeme viacerými farbami. Večer si robíme záznam o tom, čo sme vedeli, zistili alebo spoznali určitý deň. Najdôležitejšie postrehy prenesieme do kartotéky.

Do denníka sa zväčša zapisujú v časovom slede zážitky uplynulého dňa. Robíme si aj poznámky v knihe. Z požičanej knihy si výpisky alebo konspekt (výťah) do vlastnej knihy si môžeme robiť poznámky. Používajú sa dva základné druhy poznámok:
1)podčiarkovanie
2)marginálie (poznámky na okraji strany).
Môžeme značiť aj operátormi t.j. značky na okraji (výkričník, otáznik). Výpisky sa robia na záznamové lístky formátu A6. Na lístku je väčšinou nejaká myšlienka, citát, môžeme si zapísať aj vlastné nápady a postrehy z čítania kníh, rozhovorov a pod. O zaujímavej téme si môžeme zbierať výstrižky z novín a časopisov. Kartotéka (lístkovnica) je pomôckou pre racionálnu duševnú prácu, je prehľadná, systematická a jednoduchá.

ŠTÝLOTVORNÉ ČINITELE A ICH FUNKCIA PRI TVORBE PREJAVU. PRÁCA S KONCEPTOM (osnova).

2009-05-03T08:09:00.003-07:00

ZHODY A ROZDIELY ÚSTNEHO A PÍSOMNÉHO PREJAVU.

Štýl:
je cieľavedomí výber a usporiadanie jazykových prostriedkov s ohľadom na funkciu a situáciu prejavu.

K štýlotvorným činiteľom patria:
téma, funkcia, situácia a autor -> prejav.

Štýlotvorné činitele delíme na:
1)objektívne
zaraďujeme tu tému, funkciu a situáciu prejavu
sú fakty a informácie, ktoré vyberáme, osnova, písanie konceptu, jeho úprava, čistopis

2)subjektívne
ak dvaja ľudia hovoria alebo píšu o tej istej téme, konečný výsledok je rozdielny, lebo každý ma svoj individuálny štýl

téma (podnet)funkcia (cieľ)
informovať
prejav (text)vysvetliť
obsahpresvedčiť
kompozíciamobilizovať
štýl (jazyk)citovo zapôsobiť

autor (subjekt)situácia
individuálne vlastnostiprostredie (verejné - súkromné)
jazyková forma (písomná - ústna)
adresát

Štýlotvorný proces pri písaní vlastnej práce vyzerá takto:
-objasníme si tému, funkciu a situáciu prejavu
-vyberieme fakty a informácie potrebné pre tému
-usporiadame ich podľa logického postupu - podľa osnovy
-píšeme koncept (prvopis)
-upravujeme, zlepšujeme koncept - môžeme škrtať, prepisovať, opravovať, nedbáme na úpravu
-koncept prepíšeme na čisto - čistopis, kontrolujeme pravopisnú a gramatickú správnosť, úpravu, čitateľnosť písma

Osnova:
je stručný a prehľadný záznam obsahu textu: v bodoch, heslách; forma závisí od obsahovej kompozičnej náročnosti textu.

Výhody a rozdiely ústneho a písomného prejavu:
-ústny aj písomný prejav musí mať tému, autora, funkciu a situáciu
-úprava ústneho prejavu je náročnejšia ako vypracovanie písomného prejavu
-dobrý ústny prejav má oproti písomnému aj kratší rozsah
-ústny prejav má jednoduchšiu štylizáciu a kompozíciu; môžeme využívať jazykové prostriedky (mimika, gestikulácia), vysokú techniku prednesú
-v písomnom prejave sa dbá na úpravu, spisovnosť vyjadrovania a členenie textu. ( v ústnom môžu byť aj nespisovné prvky ).

ZÁSADY SLOVENSKEJ VÝSLOVNOSTI

2009-05-03T08:09:00.001-07:00

ZÁSADY SLOVENSKEJ VÝSLOVNOSTI (POROVNANIE S NIEKTORÝM CUDZÍM JAZYKOM): MÄKKOSŤ - TVRDOSŤ, KVANTITA, RYTMICKÉ KRÁTENIE, ZNELOSTNÁ ASIMILÁCIA, ZDVOJENÉ SPOLUHLÁSKY.

Ortoepia - náuka o výslovnosti, v slovenčine skúma tieto javy:
kvantita = dĺžka, nositeľka slabičnosti (a = 1móra, á = 2móry); každá slabika bez dĺžňa =
1móra
trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok krátkej samohlásky
dvojhlásky sa realizujú v rámci jednej slabiky, na rozdiel od spojenia dvoch samohlások v cudzích slovách

Mäkkosť - tvrdosť: so zreteľom na písanie i/í, y/ý sa spoluhlásky rozdeľujú na tvrdé, mäkké, obojaké.

Rytmické krátenie: v slov. jazyku nemôžu po sebe nasledovať dve dlhé slabiky. Ak by takíto jav nastal, nasledujúca slabika (obyčajne príponová) sa kráti:
výnimky:
1.pri slovesách
2.pri podstatných menách
a) s. r. vzor: vysvedčenie
b) ž. r. vzor: kosť, dlaň
c) v odvodzovacích príponách -iar, -iaroň, -ár, -áreň, ak predchádzajúca slabika má dvojhlásku
3.pri prídavných menách vzťahových - živočíšnych vzor páví
4.pri neurčitom zámene niečí a jeho tvaroch
5.pri číslovkách

Znelostná asimilácia = spodobovanie:
je to asimilácia párových neznelých spoluhlások na párové znelé a párových znelých spoluhlások na párové neznelé.
spodobovanie nastáva na začiatku, vo vnútri a na konci slova.
výslovnosť v :
v v - na začiatku i vo vnútri slova
v u - na konci slová, vo vnútri slova
v f - iba na začiatku slova

Spoluhláskové skupiny:
a)sln, slň, zdn, zdň, šdn, žtn, stl, stk, tkn sa vyslovujú tak, ako sa píšu.
b)ts, ds, lc, dc, lč, dč sa vyslovujú ako u, čč,

V slovenčine zodpovedá každej hláske 1 zvuk. Písmená sú rovnaké, slovenčina má ešte diakritické znamienka (mäkčene a dĺžne). V angličtine neexistuje naše ohýbanie. Všetky neživé podstatné mená patria do stredného rodu. Pády sa vyjadrujú pomocou predložiek

ZÁSADY SLOVENSKÉHO PRAVOPISU

2009-05-03T08:08:00.003-07:00

ZÁSADY SLOVENSKÉHO PRAVOPISU (POROVNANIE S NIEKTORÝM CUDZÍM JAZYKOM ) I - Y V PREDPONÁCH, PRÍPONÁCH, ZDVOJENIE HLÁSOK, VEĽKÉ PÍSMENA, KVANTITA. PRÁCA S PRAVOPISNÝMI A GRAMATICKÝMI SLOVNÍKMI.

Ortografia - zaoberá sa zásadami slovenského pravopisu.

Písanie i/í, y/ý:

So zreteľom na pásanie i/í, y/ý sa spoluhlásky rozdeľujú na:
-tvrdé
-mäkké
-obojaké

V koreni slova y/ý píšeme:
1.)v domácich slovách po tvrdých spoluhláskach
2.)v cudzích slovách
a)po tvrdých a obojakých spoluhláskach
b)po mäkkých spoluhláskach
3.)po obojakých spoluhláskach iba vo vybraných slovách a v slovách z nich odvodených

V koreni slova i/í píšeme:
1.)v domácich slovách po mäkkých spoluhláskach (okrem vybraných slov)
2.)v citoslovciach
3.)v cudzích slovách

V predponách - pri-, vy-; dys/dyz-, ale aj dis-, hyper-, hypo-, poly-,
V príponách - yňa, -kyňa, -ymi, -ých, -ým, -úci, -aci.

Písanie ä:
-v domácich slovách sa samohláska ä píše po spoluhláskach b, m p, v, napr.: holúbä, žriebä, mäkký, mäso, opäť, päta, deväť, svätý…

Písanie veľkých písmen:

S veľkými začiatočnými písmenami píšme:
1.)vlastné mená
a)osôb
b)zvierat
c)rozprávkových bytostí
d)vesmírnych objektov
2.)zemepisné názvy
3.)názvy sviatkov, podnikov, kníh, časopisov, diel:
4.)názvy krajov, miest, obcí, ulíc, námestí
5.)oslovenie v listoch
Veľkými písmenami píšeme:
a)akademické tituly a vedecké hodnosti
b)skratky a značky
c)odborné texty

Zdvojenie hlások:

príkladvýslovnosť (ako jedna predĺžená hláska)
-dd-oddychoddychdd - znamená predĺženie spoluhlásky vo výslovnosti
-jj-dvojjazyčnýdvojjazyčný
-kk-mäkkýmäkký
-nn-cennýcenný
-rr-štvorročnýštvorročný
-šš-vyššívyšší
-zz-bezzubíbezzubí

Kvantita:

Kvantita: - dĺžka, nositeľ slabičnosti (a = 1móra, á = 2 móry). Každá slabika bez dĺžňa = 1 móra. Trvanie dlhej samohlásky alebo dvojhlásky je dvojnásobok krátkej samohlásky. Dvojhlásky sa zaraďujú v rámci jednej slabiky, na rozdiel od spojenia dvoch samohlások v cudzích slovách.

VZNIK A VÝVIN SLOVENČINY

2009-05-03T08:08:00.001-07:00

Začiatok hľadáme v období Veľkej Moravy
6. storočie: príchod Slovanov, oni preberajú niektoré názvy pohorí od Keltov a Germánov
9. storočie: príchod Konštantína a Metoda- zostavujú písmo hlaholika a prvý kultúrny jazyk staroslovienčina, ktorá sa používa v liturgii, v politike aj v kultúre.; staroslovienčina má niektoré hlásky, ktoré dnešná slovenčina už nemá, zanikli v 10. storočí (nosovky, tvrdý jer - y, mäkký znak - mäkčene.; hlaholika bola neskôr zjednodušená na cyriliku a dnes sa používa azbuka
10. storočie: po Metodovej smrti odchádzajú jeho žiaci z územia V.M., ustupuje staroslovienska vzdelanosť, opäť sa presadzuje latinčina a písmo latinka.; Slovensko sa stáva súčasťou Uhorska a do maďarčiny prenikajú niektoré slovanské výrazy
13. a 14. storočie: do latinčiny sa dostávajú slovakizmy a v 15. stor. sa ako jazyk začína používať čeština (súvisí so spanilými jazdami Husitov na Slovensko, expanzia slovenských študentov); používa sa aj slovakizovaná čeština (české slová so slovenskými koncovkami)
16. a 17. storočie: nástup reformácie (hnutie za obnovu, úpravu cirkvi, požaduje sa na bohoslužbách používať domáci jazyk); slovenský evanjelici používajú češtinu, katolíci cítia potrebu kodifikovať jazyk
18. storočie: Anton Bernolák - základom pre jeho jazyk sa stala západoslovienčina; 1787 - bol kodifikovaný Bernolákov jazyk, používali ho J. Hollý, J. Fándly; tento jazyk nepriali všetci vzdelanci, najväčším odporcom bol Kollár
19. storočie: (Ľ. Štúr) 1843 - kodifikovaný jazyk na základe stredoslovenských nárečí; Štúrov jazyk bol dôsledne fonetický - píš ako počuješ (deti), nepoužíval y, ani dvojhlásky; napísal - Náuka reči slovenskej; úpravy Štúrovho pravopisu - 1851 - Martin Hatala zaviedol písanie y, dvojhlások, ô, ä, nepísanie mäkčeňov de, te, ne, le, di, ti, ni, li; Krátka mluvnica slovenská - tu odôvodnil jazyk
20. storočie: Samuel Cambel- úprava jazyka; Václav Vážny - bol jazykovedcom v období 1. ČSR, uprednostňoval tvary blízke češtine; Po zániku ČSR - hnutie za očistenie jazyka od českých výrazov;
1953 - zjednodušil sa pravopis; poslednými úpravami prešiel jazyk r. 1991(písanie veľkých písmen ulíc, zrušenie výnimky z rytmického krátenia, zjednodušené písanie čiarky

SPÔSOBY OBOHACOVANIA SLOVNEJ ZÁSOBY

2009-05-03T08:07:00.002-07:00

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré sa v danom jazyku používajú. Slovná zásoba sa v porovnaní s inými jazykovými rovinami rýchlejšie mení a vyvíja. Veľká časť slov nadobúda časový štylistický príznak.

Neologizmy čiže novovznikajúce slová sú domáce (množina) ale aj cudzie ( windsurfing). Opačné postavenie ako neologizmy majú zastarané slová.

Prešli do pasívnej slovnej zásoby, lebo aj veci a javy, ktoré pomenúvali, už zanikli, alebo dostali iný názov.

Zastarané slová - veci a javy, ktoré pomenúvali, dostali iné pomenovanie
Historizmy - veci a javy, ktoré pomenúvali, už zanikli (šesták)
Archaizmy- charakterizujú určité obdobie (žatva)

V slovnej zásobe slovenského jazyka je veľa slov, ktoré majú neslovenský pôvod. Tieto slová obohacujú slovnú zásobu. Sú to prevzaté slová a cudzie slová. Mnohé z nich však zdomácneli, takže u nich nepociťujeme cudzí pôvod. Niektoré slová sme prevzali v doslovných prekladoch (zemepis = geografia). K cudzím slovám patria aj medzinárodné pomenovania........................, ktoré sa vyskytujú najmä v odborných textoch ako odborné termíny (kosínus, emócia). Postupnosť udomácňovania cudzích slov sa prejavuje najmä v pravopise. Niekde sa píše slovo s pôvodným pravopisom, niekde už zdomácneným, prispôsobeným pravopisom. Slovná zásoba je zachytená v slovníkoch. K základným, nevyhnutným patria:
1)pravidlá slovenského pravopisu - obsahuje najdôležitejšie pravopisné pravidlá slovenčiny a pravopisný slovník
2)slovník cudzích slov - význam najpoužívanejších cudzích slov v spisovnej slovenčine
3)prehľadná gramatika slovenského jazyka
4)krátky slovník slovenského jazyka - obsahuje spisovnú zákl. slovnú zásobu slovenčiny
5)slovník slovenského jazyka - obsahuje takmer všetky slová, ktoré patria do slovnej zásoby slovenského jazyka - asi 120 000
Obe príručky podávajú význam jednotlivých slov, ich správne písanie a používanie
Potrebné - dôležité
1)príručný slovník slovenskej výslovnosti - obsahuje záväzné pravidla slov výslovnosti
2)výkladový slovník
3)terminologický slovník
4)dvojjazyčný slovník
5)malý synonymický slovník
6)malý frazeologický slovník

ROZPRÁVANIE AKO SLOHOVÝ POSTUP

2009-05-03T08:07:00.001-07:00

Rozprávanie je zachytenie udalostí v časovej postupnosti. Môže byť slohovým postupom alebo aj slohovým útvarom. Umelecké rozprávanie využíva dramatické stupňovanie zápletky: zauzľovanie deja až po vyvrcholenie deja a potom k jeho rozuzleniu

Autorská reč je prostriedkom tzv. objektívneho rozprávania. Autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. Toto všetko spĺňa úvahami, ktoré sú viac menej späté s príbehom. V epickom umeleckom diele teda autor okrem rozprávania používa aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, úvahu, charakteristiku. Autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka. Býva zväčša v tretej slovesnej osobe minulého času. V novšej lit. sa autorská reč sa často realizuje aj v prvej osobe minulého aj prítomného času. Niektoré lit. smery, napríklad antiromán, používa aj druhú osobu prítomníka. Reč postáv je jeden z prostriedkov, ktorými autor, oživuje rozprávanie. Realizuje sa dialógom. Dialóg v epickej próze je rozhovor dvoch postáv diela. Jedna časť dialógu - prihovor jednej postavy sa nazýva replika a vyjadruje sa priamou rečou. Dialóg môže mať rozlične funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy. Základným, klasickým typom dialógu je symetrický dialóg, v ktorom podobne ako v dráme sa striedajú repliky. Slabší štylisti mávajú problém s uvádzacími vetami k priamej reči, napríklad často opakujú sloveso povedal. Dobrý štylista však v slovese uvádzacej vety naznačí aj okolnosti, spôsob výpovede, to čo sa v dráme naznačuje v zátvorke.

PETER KARVAŠ

2008-10-24T09:00:00.002-07:00

-narodil sa v Banskej Bystrici, vyštudoval filozofiu, bol v SNP, postavil sa proti udalostiam v roku 1968 potom už nesmel publikovať
Dielo: POLNOČNÁ OMŠA
-hra
-autor sa zaoberá obdobím SNP s pohľadu malomeštiackej rodiny, ktorá ho pokladala za konanie proti vlastnému štátu, boli v ňom podľa nej len komunisti a neveriaci
-bol na ňu kritizovaný
ANTIGOVA A TÍ DRUHÍ
-tragédia inšpirovaná Sofoklom
-dej sa odohráva s koncentračnom tábore, ukazuje, že proti teroru treba bojovať organizovane i v tých najhorších situáciách
VEĽKÁ PAROCHŇA
EXPERIMENT DAMOKLES
-hry s prvkami absurdnej drámy

Autor: STANISLAV ŠTEPKA
-od roku 1963 píše hry len pre Radošinské naivné divadlo
-píše kabarety a komédie, vytvoril si vlastný špecifický štýl
Dielo: ČLOVEČINA
DELOSTRELCI NA MESIACI
ŽENSKÉ ODDELENIE

OSWALD ZÁHRADNÍK

2008-10-24T09:00:00.001-07:00

Autor: OSWALD ZÁHRADNÍK (1932-)
-vyštudoval filozofiu, pracoval v rozhlase, v činohre SND
Dielo: SÓLO PRE BICIE (HODINY)
-hra
-konfrontuje v nej svet penzistov zo svetom mladých ľudí, poukazuje na to, že dôchodcovia majú svoj vlastný svet, jeden dôchodca hovorí o tom, že ako nie je možné zladiť niekoľko hodín tak, aby išli úplne rovnako, tak je ťažké zladiť i názory a postoje ľudí
ZURABÁJA ALEBO EPITAF PRE ŽIVÉHO
PREKROČ SVOJ TIEŇ
-hry reagujúce na SNP
SONATÍNA PRE PÁVA
-hra
-všíma si tu problematiku osamelosti ľudí, ktorú prezentuje na dôchodcovi, ktorí aby si získal pozornosť a aspoň chvíľkovú spoločnosť dáva do novín inzeráty, že predáva starožitnosti, tak sa spriatelí s ďalším osamelým človekom, bývalým väzňom
OMYL CHIRURGA MORESINIHO
-historická hra
-dej sa odohráva v 16. storočí v Taliansku, kde je doktor Moresiny obvinený za to, že urobil plastickú operáciu, inkvizícia ho odsúdi na kajanie a prinúti zaprieť svoje presvedčenie, nakoniec sa však stavia proti nej, za svoje ideály
PRELÚDIUM V MOL
-hra namierená proti malomeštiakom
POLOOSTROVY VIANOČNÉ
-hra
-skupina priateľov s ktorej jeden sa má podrobiť ťažkej operácii sa rozhodne osláviť Vianoce už v novembri, aby sa takto vyzbrojili a posilnili proti smútku a nervozite

JÁN SOLOVIČ

2008-10-24T08:59:00.001-07:00

Autor: JÁN SOLOVIČ (1934-)
-vyštudoval VŠMÚ, stal sa predsedom Zväzu slovenských spisovateľov, poslancom SNR
Dielo: POLNOC BUDE O 5 MINÚT
-hra
-hlavná postava výhybkár Bieň nechtiac zavinil nehodu, autor spätne hľadá príčiny tejto udalosti
-Bieň bol dôchodca, veľmi svedomitý, mal zdravotné problémy, nemohol sa dostať k lekárovi, pretože musel stále pracovať, robil aj za druhých, spolupracovník mu dal lieky, Bieň ich užil, odpadol, nevyhodil výhybku
-autor cez tento príbeh kritizuje zdravotníctvo a socializmus
ŽOBRÁCKE DOBRODRUŽSTVO
-hra v ktorej kritizuje ľudí, ktorí sú pre rýchle zbohatnutie a peniaze schopní urobiť všetko
OBČIANSKA TRILÓGIA
-hry Meridián, Strieborný jaguár a Zlatý dážď
MERIDIÁN
-hra o rušňovodičovi a jeho dvoch synoch, otec na nich nemá čas, venuje sa plne práci, na koniec umiera na infarkt, starší vysokoškolák Iľja je záporná postava, je vypočítavý, mladší Miki je maturant, nedostane sa na vysokú, ale nechce využiť otcove zásluhy v povstaní, ako navrhuje brat, on je absolútne kladná postava
STRIEBORNÝ JAGUÁR
-hra
-hlavná postava je Iľja, pracuje na bytovom družstve, prijíma úplatky, chce rýchlo zbohatnúť, strieborný jaguár je auto jeho svokrovcov, je to symbol peňazí a meštiactva
ZLATÝ DÁŽĎ
-hlavná postava je Miki, diaľkovo vyštudoval ekonómiu, stal sa predsedom Národného výboru, je stále čestný, presvedčený komunista, kladná postava
POZOR NA ANJELOV
-v tejto hre sa zaoberá otázkami či sa majú niektoré kultúrne hodnoty zachovať
PRÁVO NA OMYL
-zaoberá sa tým, do akej miery má človek právo na omyl
ZVON BEZ VEŽE
-hra o živote Mateja Bela

IVAN BUKOVČAN

2008-10-24T08:58:00.002-07:00

Autor: IVAN BUKOVČAN (1921-1975)
-vyštudoval právo
-pracoval vo filmovej tvorbe i ako scénarista
Dielo: SUROVÔ DREVO
-hra
-dej sa odohráva na dedine v drevorubačskom prostredí, v období začiatku združstevňovania
-vplyv ľudového folklóru
DIABLOVA NEVESTA
-historická hra
-dej približuje procesy s čarodejnicami s 18. storočia v Trnave, reaguje tým na politické procesy s 50. rokov
HĽADANIE V OBLAKOCH
-hra z prostredia Vysokých tatier namierená proti malomeštiakom
PŠTROSÍ VEČIEROK
-tragikomédia
-autor vykresľuje situáciu na stretnutí maturantov po 25 rokoch, konfrontuje ich mladícke ideály s ich súčasnými názormi, všetci sa zmenili, stali sa z nich zbabelci, chovajú sa ako pštrosy, pri nebezpečí strčia hlavu do piesku, autor to ukazuje na to, že ich triedny profesor Sumec bol neprávom obvinený zo stykov so zahraničím a oni mu nepomohli, rozoberá myšlienku, do akej miery mu pomôcť mohli a mali
KÝM KOHÚT NEZASPIEVA
-hra
-dej sa odohráva po potlačení SNP v bližšie nešpecifikovanej dedinke, kde Nemci uväznili 10 ľudí za to, že niekto zabil nemeckého vojaka, do rána sa má jeden priznať, alebo zabijú všetkých, títo ľudia reprezentujú prierez spoločnosťou, psychika sa rútia v tejto kraje vypätej situácii, niektorí prepadnú do hystérie, holič v hystérii zabije tuláka a následne sa pod ťarchou uvedomenia si tohto činu obetuje za ostatných
ZAŽEŇ VLKA
-hra odohrávajúca sa po konci vojny
-rodina má problémy, pretože mladší syn emigroval, presťahujú sa, aby začali nový život, syn sa vracia, zase im hrozí, že sa všetko zrúti, syn sa zabije
SLUČKA PRE DVOCH, ALEBO DOMÁCA ŠIBENICA
-tragikomédia
-dej sa odohráva v 50 rokoch v období politických procesov, údržbár v kúpeľoch bol obvinený zo sabotáže, ukrýva sa doma na povale, stýka sa len s manželkou, trvá to 5 rokov, manželka si už našla milenca a naschvál mu nepovie, že už môže vyjsť
LUIGIHO SRDCE, ALEBO POPRAVA TUPÝM MEČOM
-hra zaoberajúca sa otázkami humanizmu
SNEH NA LIMBOU
-hra o SNP
FATAMORGÁNA
-hra o otázkach ľudskej zodpovednosti

LEOPOLD LAHOLA

2008-10-24T08:58:00.001-07:00

Autor: LEOPOLD LAHOLA (1918-1968)
-vlastným menom Leopold Friedman
-bol žid, dostal sa do koncentráku, utiekol, zmenil si meno, v roku 1949 odišiel do Palestíny, nakoniec sa vrátil na Slovensko kde aj zomrel
Dielo: ŠKVRNY NA SLNKU
-hra
-dej sa odohráva v jedom byte len v jediný večer
-Tomy je mladý muž, ktorý má traumu z vojny, udali mu rodičov, ktorí boli následne popravení, po vojne Tomy vypátra udavačov a rozhodne sa im pomstiť na ich synovi Gogovi, s ktorým sa spriatelí a vychová z neho zločinca, pretože si myslí, že najväčším trestom pre rodičov je sklamanie z dieťaťa, keď dokončil svoju pomstu chcel odísť zo svojou partnerkou a zbaviť sa Goga, no ten bol na ňom úplne závislí, na koniec udal Goga, jeho parterka sa postavila na Gogovu stranu, pri hádke s ňou ich Gogo pozoruje a zabije Tomyho
-autor tvrdí, že pomsta sa vždy obráti proti pomstiteľovi
INFERNO
-hra
-v meste je veľké zemetrasenie, v jednom hoteli zostanú v bare zasypaný ľudia, autor vykresľuje ich nálady, psychické pochody, vieru, že ich nájdu, nakoniec ich nezachránia, pretože v meste sa šíria choroby z mŕtvych ľudí a preto sa rozhodnú, že všetko sa musí zrovnať so zemou a tak ich tam nechajú i keď vedia, že sú tam

ŠTEFAN KRÁLIK

2008-10-24T08:57:00.004-07:00

Autor: ŠTEFAN KRÁLIK (1909-1983)
-vyštudoval medicínu, pôsobil ako lekár na stredom Slovensku, neskôr v Bratislave
Dielo: MOZOĽOVCI
TRASOVISKO
-hry z dedinského prostredia čerpajúce z realistickej tradície a tvorby J.G. Tajovského
POSLEDNÁ PREKÁŽKA
-psychologická hra
-prvky existencializmu
-hl. postava je doktor Lorenc, retrospektívne sa dozvedáme, že sa zaľúbil do svojej asistentky Heleny, ale zobral si inú ženu – Kláru, dcéru primára, lebo bol karierista, stal sa uznávaným neurochirurgom, ale nemá svoj život rád, nie je citovo naplnený, chce začať odznova, prehovára Helenu, aby s ním odišla, prichádza Michal, ktorý mal vzťah z Helenou, no musel odísť do vojny, bol zranený, teraz potrebuje operáciu od Lorenca, inak zomrie, Lorenc sa rozhoduje, či operovať Michala a prísť o Helenu, alebo ho nechať umrieť a odísť, nakoniec zvíťazí lekárska česť a zachráni Michala
HRA BEZ LÁSKY
-hra v ktorej sa zaoberá otázkami humanizmu
-zápletka vzniká z problému, že cirkev na vidieku odmietne pochovať domnelého samovraha
BUKY PODPOLIANSKE
HORÚCI DEŇ
-schématické hry
SVÄTÁ BARBORA
-historická tragédia
-dej sa odohráva na začiatku 20. storočia v Karvinej, kde príde k baníckemu nešťastiu, sv. Barbora je patrónkou baníkov
VOJENSKÝ KABÁT JURA JÁNOŠÍKA
REBEL
-hry v ktorých prezentuje satirický pohľad na jánošíkovskú tématiku
MARGARET ZO ZÁMKU
-hra s tragickým koncom
-Margaret je slávna a obľúbená herečka, zobrala si syna miliardára, jeho lode znečisťujú pobrežné vody, postaví sa proti tomu, pretože je dcérou rybára, chce od svokra, aby to zastavil, ten najme vraha, ktorý ju zabije, jej priatelia, potom vyhodia lode aj zo svokrom do vzduchu
KRÁSNA NEZNÁMA
-autobiografická hra zo SNP

PETER ZVON

2008-10-24T08:57:00.003-07:00

Autor: PETER ZVON (1913-1942)
-vlastným menom Vladimír Síkora
-narodil sa v Čechách , aj hry písal po česky, ako 7 ročný prišiel na Slovensko, hrával ako ochotník
-hry písal pod menom Vladimír Valach
-do divadla priniesol nové prvky – rytmus predstavenia, priestor, pohyb v priestore
Dielo: TANEC NAD PLAČOM
-veršovaná hra
-ľudia zo stredoveku sa dostanú do 20. storočia, ich názory na dobu, pokrok, morálku, jeden tvrdil, že je stále rovnako zle, jeho syn tvrdil, že musí byť lepšie, došli na zámok, jeho správca sa volal kráľ, a v tú noc tam bol stredoveký maškarný ples, z toho vyplývali humorné situácie
-autor rozvíja množstvo filozofických úvah
1.2 Povojnové obdobie až súčasnosť
Ako v celej literatúre nastúpila po zmenene režimu po vojne normalizácia a schématizácia. Autori písali hlavne hry, ktoré sa stavali za kolektivizáciu, za komunizmus vo všeobecnosti. Do popredia sa dostali veselohry a komédie. Začiatkom 60. rokov po uvoľnení situácie v dôsledku odhalenia Stalinového kultu osobnosti bolo možné aby sa aautori odklonili od tradičnej metódy socialistické realizmu. U niektorých autorov sa prejavili prvky existencializmu a ďalších moderných smerov. V 70. rokoch nastalo znovu obdobie normalizácie. Znova sa smelo písať len metódou socialistického realizmu, no i tak niektorí autori ostali pri experimentovaní. V tomto období sa začínajú rozvíjať i malé divadelné formy, napríklad Štúdio S. V rokoch 80. nastúpila do drámy satira a avantgarda. Vznikajú rôzne experimentálne divadlá – GunaGu, Stoka. V súčasnosti na Slovensku neexistujú dramatici, ktorí by tvorili diela, ktoré sa uvádzajú, preto sa siaha po dielach starších, zakázaných, alebo ešte neuvedených. Takisto sa robia experimenty s inscenovaním poézie i prózy.

JÚLIUS BARČ-IVAN

2008-10-24T08:57:00.001-07:00

Autor: JÚLIUS BARČ-IVAN (1909-1953)
Dielo: 3000 ĽUDÍ
-hra
-zaoberá sa sociálnymi problémami, hlavne nezamestnanosťou, zameral sa na vzbudenie súcitu s týmito ľuďmi
DIKTÁTOR
-hra s podobnou tématikou ako Bíla nemoc
MASTNÝ HRNIEC
-komédia
-hra sa odohráva v meste Ťuťotín, obyvatelia sa tu dozvedia z rádia, že za ministra bol menovaný človek, ktorého podľa mena identifikujú ako učiteľ biológie z Ťuťotína, ľudia sa k nemu začali chovať inak ako doposiaľ, nosili mu dary, polízali mu, všetci sa s ním chceli priateliť, po čase sa zistilo, že to je len zhoda mien, celé mesto bolo naštvané, nikto sa s ním už ani nerozprával, vyšlo však na povrch, že minister je jeho brat, takže sa všetci znova začali podlízať
-autor kritizuje karierizmus, pokrytectvo, pretvárku a malomestské mravy
MATKA
-tragédia
-matka vdova žije zo svojimi synmi Paľom a Janom v chudobe, Paľo preto odchádza do Ameriky, kým tam je privlastní si jeho brat, ktorý je po otcovi tvrdý, zanovitý a zlý jeho veci, majetok a zvedie i jeho frajerku, Paľo sa vracia, nepáči sa mu čo sa deje, ale kvôli matke robí ústupky, nakoniec to však už nevydrží a vznikne medzi nimi bitka, Jano ide na Paľa s nožom, medzi nich skočí matka, Jano ju bodne, zomiera, Jano sa ide udať
-dielom sa tiahne osudovosť, predurčenie, prvky antickej tragédie
NEZNÁMY
-hra
-odohráva sa v stredoveku na neurčenom mieste i čase, do mesta prichádza neznámy, hlása pochopenie medzi ľuďmi, nezaceľujú sa mu rany, ľudia ho obdivujú, mešťanostovia sa obávajú o svoju moc, začnú ho očerňovať, ľudia sa obrátia proti nemu, musí z mesta odísť
DVAJA
-psychologická hra
-dvaja muži pracujúci v cirkuse majú pocit viny, pretože ich pričinením zomrel artista, snažia sa utiecť sami pred sebou a navzájom
-hra má prvky absurdnosti

JOŽKO PÚČIK A JEHO KARIÉRA

2008-10-24T08:56:00.002-07:00

JOŽKO PÚČIK A JEHO KARIÉRA
-hra má podtitul Satira na falošne chápaný humanizmus
-satirická hra
-Jožko Púčik pracuje v spolku Humanitas, ktorý sa stará o väzňov, z pokladnice spolku zmizne 40000 SK, obvinia Púčik, zavrú ho, nechce sa priznať, prídu za ním zo spolku Humanitas a už je pre nich len číslom, akoby ho ani nepoznali, pre seba ho chce získať aj rovnaký spolok Benevolencia, presviedčajú ho, aby sa priznal, že poskytnú pomoc jemu a postarajú sa o jeho sestru, priznáva sa, nakoniec sa ukáže, že je nevinný
-dielo je paródiou poukazujúcou na zneužívanie významu slova humanita, zosmiešňuje podobné spolky
ČAJ U PÁNA SENÁTORA
-satirická hra
-kritizuje ľudí, ktorí sa chcú dosať do politicky len cez známosti
-ukazuje, ako sa ľudia nasilu učia rôzne frázy, príslovia, poučky z umení a vied, aby zapôsobili na ministra, ten čo sa mu najviac zapáči dostane šancu
KRÁĽ SVÄTOPLUK
-historická hra
-nedodržiava historické fakty, snaží sa vybudovať dramatickosť
-ukazuje vlastnosti Svätopluka v kontraste s jeho synmi
-zhudobnené Suchoňom na operu Svätopluk
MARÍNA HAVRANOVÁ
-historická hra z rokov 1848/49
BÁSNIK A SMRŤ
-hra o SNP

25. MATURITNÁ OTÁZKA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

2008-10-24T08:56:00.001-07:00

25. MATURITNÁ OTÁZKA ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA
Slovenská dráma 20. storočia
1 Slovenská dráma 20. storočia
1.1 Medzivojnové obdobie
V roku 1919 bolo založené Slovenské národné divadlo a po ňom nasledovali Východoslovenské národné divadlo (1925 Košice) a Slovenské ľudové divadlo (1941 Nitra). Problém slovenskej drámy na začiatku povojnového obdobia bol hlavne v tom, že neboli k dispozícii drámy v slovenskom jazyku, ktoré by bolo zmysluplné hrať. Tento problém sa riešil hraním českých hier a okolo roku 1930 sa začali hrať i preklady ruských hier. Pri zrode slovenského divadelníctva v tomto období stáli Andrej Bagár a Janko Borodáč ako režiséri i herci.

Autor: IVAN STODOLA (1888-1977)
-narodil sa v Liptovskom Mikuláši, kde aj žil, vyštudoval medicínu
-písal hlavne veselohry formou kritického realizmu, využíva všetky prvky humoru – satira, irónia, sarkazmus, odohrávajú sa v malomestskom prostredí
Dielo: NÁŠ PÁN MINISTER
-komédia
-kritika malomeštiakov, ktorí chcú preniknúť do vyššej spoločnosti
BAČOVA ŽENA
-tragédia
-dej sa odohráva v období vysťahovalectva, keď bača Ondrej musí odísť do Ameriky za prácou a doma necháva svoju ženu Evu a ich syna, po čase sa žena dozvedá, že Ondrej zomrel pri banskom nešťastí a časom sa vydá za druhého baču – Miša a majú spolu syna hra sa začína v momente, keď sa do dediny vracia boháč z Ameriky – tým je Ondrej, retrospektívne sa dozvedáme, že prežil nešťastie, ale stratil pamäť, zbohatol, pamäť sa mu časom vrátila, prišiel domov za rodinou, tešil sa, že bude dobre žiť, ale zisťuje aktuálny stav vecí, Eva je zúfalá, lebo ani jeden muž sa jej nechce vzdať a obidvaja si chcú nechať svoje dieťa, ak ich opustí, Eva sa zabije

ČINGIZ AJTMATOV

2008-10-24T08:55:00.001-07:00

Autor: ČINGIZ AJTMATOV (1928-)
-narodil sa v Kirgizsku, najprv žil v meste potom sa presťahovali na dedinu, spoznal mentalitu tamojších ľudí, ich spôsob života, mýty a legendy, s toho čerpal námety, bol i kandidátom na prezident
Dielo: DŽAMILA
-novela
-príbeh sa odohráva na kirgizskej, hlavná postava mladá a krásna Džamila si zoberie Sadyka, ktorý však už čoskoro musel odísť bojovať do vojny, do dediny prichádza mladý dezertér Danijar, tichý, najprv sa k nemu správa výsmešne, no časom sa doňho zamiluje kvôli tomu, že krásne spieva i kvôli jeho správaniu, spolu odchádzajú
-rozprávačom je Dźamilin švagor Seit, bráni Džamilu napriek tomu, že zradila jeho brata
DEŇ DLHŠÍ AKO ĽUDSKÝ VEK
-román
-dej sa odohráva na kirgizskom vidieku, ľudia tam žijú nerušene, nevšímajú si, čo sa deje vo svete, hlavnej postave Edigejovi zomrel priateľ a Edigej ho chce podľa tradície pochovať ešte v ten deň ako zomrel, za tento deň mu pred očami prejde celý jeho život, ich spoločné zážitky, chce ho pochovať na rodovom cintoríne za mestom, ale nemôže sa tam dostať, pretože tam je teraz kozmická základňa, vidí tam kozmickú loď, ktorá sa stretla v kozme s vyspelejšou civilizáciou, Rusi vytvorili okolo zeme nejaký prstenec, ktorý zabraňuje aby sa nevrátili tí kozmonauti a aby neprišla ani tá vyspelejšia civilizácia, lebo sa báli, že skončilo ich panstvo
-autor ukazuje, ako spoločenské pomery vplývali i na týchto ľudí úplne mimo civilizácie
-dielo obsahuje mnoho fantastickosti, sú tam mýty a legendy – napríklad o Zunanoch, kočovníkoch, ktorí chytali ľudí a robili s nich nemysliace bytosti, ktoré používali ako otrokov
-celé dielo má filozofický, varovný charakter
POPRAVISKO
-román
-dielo prebieha vo viacerých dejových líniách
-autor vykresľuje osud vlčice Akabary a jej partnera, sú presonifokovaný, vystupujú ako mysliace bytosti, žijú v stepi, majú harmonický život, prišiel človek, zničil step, prišli o potomkov, museli opustiť miesto, kde žili, po sa zopakovalo viac ráz, znova sa jej raz narodia mláďatá, ale človek jej ich ukradne, vlčica dostáva amok, myslela, že jej mladé ukradol pastier Boston, ale ukradol ich človek z mesta, ktorý u Bostona len prespal, vlčica ukradne Bostonovi malého syna, ten ju ide zabiť, no zastrelí si pritom syna, potom od žiaľu zabije skutočného zlodeja a ide sa udať
-druhá dejová línia hovorí o osudoch mladého študenta teológie, ktorého vyhodia zo seminára, rozhodne sa, že ide meniť ľudí k dobrému, najprv ide medzi pestovateľov konope, tí ho dobijú a polomŕtveho vyhodia z vlaku, potom ide k pytliakom antilop, tí ho priviažu k stromu a nechajú ho tam umrieť
-autor ukazuje, že v tejto dobe dobrí ľudia doplácajú na zlých a tí z toho majú ešte výhody
BIELA LOĎ
-poviedky
-autor zobrazuje vzťah dedka a vnuka, dedko mu rozpráva rôzne mýty, chlapec im uverí, utopí sa
MATERINSKÉ POLE
ZBOHOM GUĽSARY
-starý muž ide zo svojim skapíňajúcim koňom Guľsariom a spomína na ich spoločný život

RAKOVINA

2008-10-24T08:54:00.004-07:00

RAKOVINA
-román
-dielo sa odohráva na onkologickom oddelení nemocnice v bližšie nešpecifikovanom meste v strednej Ázii, kde sa stretáva množstvo tých najrozdielnejších ľudí, ktorých však spája smrteľná choroba, prichádza sem Oleg Kostoglotov – ako vysokoškolák rebeloval, šupli ho do gulagu, tam žil, až kým nedostal rakovinu, Pavel Rusanov – komunistický funkcionár – kádrovák, z vyššej vrstvy, dosť bohatý, vplyvný, pýta sa prečo by mal byť v rovnakej nemocnici ako normálny ľudia, Jefrem Podujem – silný robotník, nikdy nebol chorý, rekapituluje svoj život, choroba ho zaskočila, Ďomka – 17-ročný študent filozofie, Vadim Zacryk – mladý vedec, geológ, má ambície, jeho otec bol vplyvný komunista, cez jeho meno sa mu podarí získať zlato potrebné na liečbu, Ľudmila Doncová – šéfka oddelenia, urobí pre pacientov všetko, nakoniec i ona odstáva rakovinu, Doktor Oreščenko – Doncovej učiteľ, starý typ lekára, má súkromnú prax i teraz v komunizme, Viera Gangartová – vo vojne stratila partnera, žije osamotene
-autor vykresľuje cez týchto ľudí niekoľko okruhov problémov
-národnostné otázky – presídľovanie ľudí v Rusku ich nezlomilo, i po presídlení sa národnosti nemiešajú, ľudia držia spolu
-bieda v spoločnosti a napriek nej vedia byť ľudia vo vyhnanstve šťastný
-následky vojny - Viera, ktorá v nej prišla o snúbenca sa nie je schopná zaradiť do spoločnosti
-triedne rozdiely – hlavne na postave Rusanova, ktorý si myslí, že je niečo lepšie ako ostatný a naproti nemu je Kostoglotov
-Stalinov kult osobnosti – dielo sa odohráva o rok po smrti Stalina, kedy sa v Rusku začali zmeny, odhaľujú sa zločiny, rehabilitujú väzni, na Stalina sa už nepozerá s úctou, Rusanov to nechápe je z toho vykoľajený
-stav zdravotníctva v Rusku – autor opisuje lekársku stránku kliniky, zlé prístroje, lekárske omyly, nadmerné ožarovanie, nemožnosť pomôcť ľuďom
-úvahy o dobe , filozofické úvahy o láske, živote
-rakovina je symbolická a je ňou myslený komunizmus, ktorý zožiera Rusko
SÚOSTROVIE GULAG
-román
-toto dielo je dokumentárne, výpovede 227 ľudí o otrasnom živote v táboroch
ČERVENÝ KRUH
-súhrnný názov per cyklus románov, v ktorom sa snaží vysvetliť prečo v Rusku zvíťazil komunizmus a vykresľuje jeho priebeh od roku 1917 do jeho súčasnosti

ALEXANDER SOLŽENICIN

2008-10-24T08:54:00.003-07:00

Autor: ALEXANDER SOLŽENICIN (1918-)
-vyštudoval matematiku a literatúru, pracoval ako učiteľ, bojoval v 2. sv. vojne, v 1944 bol zatknutý a odsúdený na 8 rokov v gulagu na Sibíri, s tadiaľ čerpal námety, po Stalinovej smrti bol prepustený a rehabilitovaný, znova učil, začal publikovať na začiatku 60. rokov, v 1970 dostal Nobelovu cenu, v 1974 bol nútený emigrovať, vrátil sa v 1989
-vo svojej tvorbe vychádzal z Ruskej klasiky a z vlastného života
-celý život sa staval proti pomerov v Rusku, bol presvedčený, že cieľom politiky Ruska bolo vytvorenie jedného obrovského gulagu z celej krajiny
Dielo: JEDEN DEŇ IVANA DENISOVIČA
-román
-dielo je opisom jedného dňa Ivana Denisoviča, ktorého zatvorili do Gulagu, pretože cez vojnu ho zajali Nemci, podarilo sa mu utiecť, keď sa vrátil späť neverili mu, pokladali ho za špióna
-autor vykresľuje do detailov priebeh jedného dňa v živote väzňa v gulagu, pretože každý deň tam bol rovnaký, poukazuje na neľudské pomery, na to, ako musia väzni pracovať v teplotách –30 až –40 stupňov na stavbe, na to, ako využívajú dozorcovia svoje postavenie, na zlú stravu, zdravotnú starostlivosť, na to, že niektorí väzni pracovali ako špehovia a mali za to malé výhody, na konci hodnotí Denisovič deň ako dobrí, pretože ho ani nezavreli ani neochorel
-Denisovič je vykreslený ako prostý človek, neštudoval, nerozvíja filozofické úvahy, zmieril sa z osudom, zvykol si na život v tábore, má pasívny postoj k životu, lebo vie, že každý odpor bude tvrdo potrestaný, nemyslí iba na seba, často pomôže iným, nekoná proti svojmu svedomiu, každú prácu vykonáva svedomito i keď by nemusel
-autor ukazuje že štruktúra a pomery v tábore sú vlastne len Rusku v menšom
MATRIONINA CHALUPA
-poviedky
-hlavná postava je dedinská starena Matriona, všetkým pomáhala, nedostávala za to nič, v závere spor o dedičstvo, celé dielo je opisom osudu ničím nevinikajúcej ženy

BORIS PASTERNAK

2008-10-24T08:54:00.001-07:00

Autor: BORIS PASTERNAK
-pochádzal z umeleckej rodiny, dlho sa nevedel rozhodnúť, čo bude v živote robiť, vyštudoval filozofiu, celá jeho rodina emigrovala v roku 1921 do Anglicka, ostal v Rusku sám, trpel pocitmi osamelosti
-písal poéziu i prózu
-jeho poézia je veľmi lyrická, hlavne osobná a prírodná lyrika, istý čas spolupracoval s futuristmi, ale odišiel od nich, vytvoril si vlastný štýl, nedá sa zaradiť do žiadneho smeru
-bol neoficiálnym spisovateľom, vo svojom románe Doktor Živágo tvrdil, že revolúcia zničila Rusko, v roku 1958 získal Nobelovu cenu
Dielo: DOKTOR ŽIVÁGO
-román
-prvá časť sa začína smrťou matky 10 ročného Jurija Živága, ktorý má následne odísť k svojmu otcovi, no ten spácha samovraždu a tak Jurij odchádza do Moskvy do rodiny profesora Gromeka, kde žije spolu s jeho dcérou Toňou a židom Gordonom, ktorý má vplyv na formovanie jeho osobnosti, po čase sa Živágo ožení s Toňou a dokončí štúdia na medicíne, narodí sa mu syn, no potom odchádza na front 1. sv. vojny ako lekár, paralelne k jeho osudu sa odvíja i osud Lary, s ktorou sa ešte nepozná, Lara nemá otca, študuje na strednej škole, kde sa zoznámi sa zoznámi s Pašom, s ktorým sa o tri roky vezmú, no Lara si ho neberie z lásky ale z priateľstva, spolu odchádzajú bývať na Ural, časom si začne paša uvedomovať, prečo si ho Lara vzala, myslí si, že to bola od nej len obeť, rozhodne sa opustiť rodinu a odchádza na front, domov píše často listy, no dostane sa do zajatia, domov prestanú listy chodiť a tak sa Lara rozhodne ísť hľadať manžela na front, tu sa stretáva s Živágom, ktorého zrania a ona ho ošetruje, vzťah medzi nimi sa prehlbuje, no Živágo lásku k nej potláča, prežijú na fronte Februárovú revolúciu v 1917 a vidia, aký rozvrat spôsobila v armáde, po vojne odchádza Lara späť na Ural a Živágo do Moskvy, pociťuje však odcudzenosť od bývalých priateľov (autobio. aj Pasternak sa cítil osamotený), v Moskve prežíva Živágo VOSR, zo začiatku k nej má kladný postoj, nastávajú však tri roky biedy, ochorie na týfus, objavuje sa jeho brat Jevgraf, zoženie mu jedlo a navrhne mu odísť na Ural, to Živágo aj urobí
-druhá časť sa začína po Živágovom príchode na Ural, aj s rodinou sa tu usadí vo Varykine a venuje sa poľnohospodárstvu, tu sa mení rozprávač s 3. osoby na prvú – Živágo si píše denník, na jar sa stretáva v knižnici s Larou, začne ju navštevovať, nadviažu vzťah, trvá tri mesiace, potom sa ho Živágo rozhodne ukončiť, Živága zajmú partizáni a musí s nimi byť ako lekár počas Ruskej občianskej vojny, po dvoch rokoch sa mu podarí ujsť, vráti sa na Ural, Lara mu povie, že jeho rodina sa presťahovala do Moskvy a že sa mu narodila dcéra, Živágo ostane žiť s Larou, po čase ich navštívi Larin priateľ a prehovára ich, aby išli na Ďaleký východ, lebo tu im hrozí nebezpečenstvo, Živágo chce zachrániť aspoň Laru a tak ju posiela s priateľom, zostane sám, duševne trpí, začína písať básne, navštívi ho Paša, Živágo mu vyrozpráva udalosti, Paša spácha do rána samovraždu, Živágo odchádza do Moskvy, v Moskve býva u svojho bývalého domovníka, prestane sa o seba starať, spustne, robí len pomocné práce, žije s dcérou domovníka, majú spolu dve dcéry, po siedmich rokoch náhodou stretne Jevgrafa, ten mu znova pomôže, dá mu peniaze, vybaví miesto v nemocnici, prenajme izbu, prvý deň, keď má Živágo nastúpiť do práce dostane v električke infarkt a zomiera, pohreb mu vystrojí Jevgraf, príde i Lara, pomôže mu dať dokopy Živágovo básnické dielo, niekoľko dní po pohrebe Lara záhadne zmizne
-epilóg sa odohráva v roku 1943 na fronte 2 sv. vojny, rozhovor Gordona a Dudorova, ten bol v gulagu, rozpráva o svojich zážitkoch, zistia, že skladníčka, ktorú poznal je dcérou Lary a Živága, odporučia ju Jevgrafovi aby sa o ňu postaral
-posledné riadky diela sa odhrávajú v 50. rokoch po smrti Stalina, Gordon a Dudorov čítajú vydané dielo Živága, hovoria, že konečne sa blíži sloboda, za ktorú bojovali – optimistický záver
-dielo má rýchly spád, obsahuje množstvo dialógov, no niektoré postavy hovoria príliš veľa, čo dej spomaľuje
-autor vyjadruje svoje názory cez Živága, Laru a Gordona
-Živágo je autobiografická postava, je rovnako starý ako Pasternak, cez neho Pasternak vysvetlil, prečo sa rozhodol pre literatúru a nie pre filozofiu, v živote oboch boli tri ženy, obidvaja mali pocity osamelosti, v Živágovi ale Pasternak napravil chyby, ktoré sám urobil, je jeho ideálom
-dielo je napísané v chronologickej kompozícii, rozdelené na dve časti, každá má 8 kapitol, rozprávač je v 3. neskôr v 1. osobe
-dielo obsahuje harmóniu kontrastov
-dielo je próza, no obsahuje lyrické prvky, odrazilo sa v ňom to, že Pasternak bol i básnik, dielo sa vyznačuje hudobnosťou, rytmom
-Živágo rovnako miloval dve rôzne ženy – Laru i Toňu
-Živágo je lekár a básnik zároveň
-názory kresťanstva a judaizmu, pohanstva
-dielo obsahuje množstvo biblických motívov, mnohé pasáže pripomínajú biblickú reč, mnohé úvahy o náboženstve, život Živága pripomína cestu Krista a Lara je obrazom Márie Magdalény, to autor dešifruje v 17 kapitole, ktorá obsahuje básne Živága, v nej autor dešifruje filozofickú rovinu celého diela
-autor sa v tomto diele stavia proti revolúcii a komunizmu, tvrdí, že zničili Rusko

Povojnová literatúra

2008-10-24T08:53:00.002-07:00

2.3 Povojnová literatúra
Autori reagovali tesne v povojnovom období hlavne na udalosti z vojny. Socialistický realizmus sa stal jediným možným a dovoleným smerom až do 80 rokov. Jeho presné pravidlá a celé smerovanie i tématiku literatúry riadil ÚV KSS a zjazdy. Spisovatelia, ktorí túto metódu dodržiavali boli oficiálny, tí ktorí sa postavili proti nej museli emigrovať, alebo si vydávali samizdaty. Niektorí autori patrili do jednej aj do druhej skupiny. Po roku 1953 – smrť Stalina – nastalo určité uvoľnenie. Po nástupe Brežneva v roku 1962 znova stagnácia a prenasledovanie neoficiálnych autorov. Po roku 1986 je veľké uvoľnenie v dôsledku Gorbačovovej Perestrojky.

Autor: MICHAIL ŠOLOCHOV (1905-1984)
-narodil sa pri Done, prežil tam väčšinu života, na toto prostredie sa viaže väčšina jeho próz, začal písať v medzivojnovom období
-vo svojich diela zobrazuje život donských kozákov a vplyv udalostí 20. storočia na ich život
Dielo: DONSKÉ POVIEDKY
-zbierka poviedok
TICHÝ DON
-román
-zaoberá sa životom donských kozákov, tým ako na nich vplývala 1. sv. vojna, ich postoje k revolúcii, k občianskej vojne, ich život v novej spoločnosti, ako sa zmenili
ROZORANÁ CELINA
-román zaoberajúci sa problematikou kolektivizácie
OSUD ČLOVEKA
-román
-hlavná postava je Andrej Sokolov, ktorý rozpráva svoj príbeh autorovi, pred vojnou žil šťastne so ženou a deťmi, cez vojnu vozil proviant, raz ho prepadli Nemci, padol do zajatia, v zajatí odhalil a zabil zradcu i keď vedel, že ho za to popravia, no svojou odvahou za zapáčil generálovi, ten si ho zobral za osobného šoféra, utiekol naspäť k Rusom, keď prišiel domov zistil, že celá rodina okrem syna je mŕtva, znova ide bojovať na front, posledný deň vojny zabijú i jeho syna, po vojne sa stal šoférom, raz našiel malého chlapca sirotu Váňušku, povedal mu, že on je jeho otec, spolu potom žili, našiel nový zmysel života, potom stretol autora a vyrozprával mu tento príbeh
-rozprávač je v 1. osobe (Sokolov)
-autor používa jednoduchý, zrozumiteľný jazyk, venuje sa silno psychike postáv, no príbeh podáva pokojne, nesnaží sa dramatizovať
-autor sa nesnaží hovoriť o vojnových hrdinoch, miesto toho podáva osud obyčajného človeka, akých bolo v Rusku mnoho
-dielo je napísané metódou soc. real. - Nemci sú vykreslený ako neľudské zvieratá, Rusi ako vlastenci, hrdinovia, vyzdvihnuté klady komunizmu, nezobrazenie žiadnych negatív

MAJSTER A MARGARÉTA

2008-10-24T08:53:00.001-07:00

-román
-písal ho 12 rokov, mal 8 verzií, urobil v ňom podstatné úpravy tesne pred smrťou, vyšiel až v roku 1967
-román je viacvrstvový s veľmi komplikovanou kompozíciou, sú v ňom ukážky z románu, ktorý píše Majster
-v prvej časti je ústrednou postavou Majster – násilne umlčaný profesor histórie, nechcú mu vydať knihu, dostáva sa do psychiatrickej liečebne, kde stretáva básnika Ivana Bezprizorného, tiež mu nechcú vydať dielo, Ivanovi vyrozpráva Majster svoj milostný príbeh s Margarétou a osudy svojho románu, paralelne k tomuto sa odohráva druhá dejová línia – nepochopiteľné a absurdné udalosti v Moskve, tam prídu vyslanci pekla na čele s Wolandom, spôsobujú chaos v umeleckých a literárnych kruhoch, miznú ľudia, zostávajú po nich len spievajúce saká, je tam hovoriaci kocúr
-v druhej časti je ústrednou postavou Margaréta, ktorá chce dostať Majstra z blázinca, spojí sa s vyslancami pekla , dajú jej masť, natrie sa ňou, potom lieta po Moskve holá na metle, zdemoluje dom literátov, lebo tí spôsobili, že Majster je zavretý, jednu noc strávi ako kráľovná plesu v pekle, za odmenu dostane Majstra späť, spolu s Wolandom odchádzajú žiť do pekla
--román je viacvrstvový s veľmi komplikovanou kompozíciou, sú v ňom ukážky z románu, ktorý píše Majster, ten je o živote Ježiša a Piláta, pilát bol prekliaty na 1000 rokov, na konci románu ho oslobodia
-román zobrazuje márny boj umelca s byrokraciou
-v diele sú prvky absurdity a fantastickosti
-za najväčšiu ľudskú chybu autor pokladá konanie zo strachy z vyššej moci, to ukazuje na tom ako konal pilát, v Rusku sa tiež koná z tohto strachu, nepriamo takéto činy ospravedlňuje
-dielo je inšpirované Goetheho Faustom, na začiatku je motto s Fausta, 3 hlavné postavy sú podobné postavám s Fausta, Majster – Faust, Margaréta – Margaréta, Woland – Mefisto, ale Majster netúži po všeľudskom poznaní, Margaréta je aktívna postava a Wolanda už svet nudí, pretože zlo už vyhralo

MICHAIL BULGAKOV

2008-10-24T08:52:00.002-07:00

Autor: MICHAIL BULGAKOV (1891-1940)
-narodil sa v Kyjeve, otec bol profesor teológie, vyštudoval medicínu
-venoval sa próze a dráme, no bol neoficiálnym spisovateľom, od roku 1925 mu nič nevychádzalo, diela vyšli až v 60-tych rokoch
Dielo: ŽIVOT PÁNA MOLIÉRA
PUŠKIN
-životopisné hry
DNI TURBINOVOVCOV
-divadelné prepracovanie románu Biela garda, zaoberá sa osudmi ruskej inteligencie po roku 1937
ÚTEK
-hra o emigrantoch po VOSR
OSUDOVÉ VAJCIA
PSIE SRDCE
-sci-fi poviedky, prvé v ruskej literatúre

MATKA

2008-10-24T08:52:00.001-07:00

MATKA
-román
-toto dielo sa stalo predlohou pre metódu socialistického realizmu
-dielo je inšpirované skutočnosťou – činnosťou ilegálnej skupiny v Sormove a májová demonštrácia v roku 1902, hlavné postavy sú podľa skutočných ľudí
-dej sa odohráva v robotníckej kolóne, tam žije matka Pelageja Nilovna, ktorá je zo začiatku silne veriaca, pasívna, tichá, bíjava ju manžel alkoholik, jej syn Pavel Vlasov je na začiatku ako otec, pije, zabáva sa, po otcovej smrti sa mení, začne čítať knihy, stáva sa členom ilegálneho robotníckeho spolku, neskôr jeho vodcom, je z neho uvedomelý robotník, matka tam chodí s ním, najskôr z lásky, potom s presvedčenia, nevzdáva sa ale náboženstva, je nositeľkou filozofie bohohľadačstva, syna zatknú a súdia, má dojímavú obhajobnú reč, pošlú ho do vyhnanstva, po synovom odsúdení sa stáva aktívnou, sama roznáša a vydáva letáky so synovou rečou, aj ju na konci zatknú
-zo soc. real. sú v diele – straníckosť v tom, že autor je na strane Pavla, ktorý je boľševik, ľudovosť – hlavné postavy sú z ľudu, autor je na ich strane, sú vykreslený ako aktívny, dobrí, pravdivosť – vývoj postáv je teoreticky možný ale nie tak rýchlo ako to predstiera autor
-Lenin mu vyčítal, že spájal náboženstvo s marxizmom
NA DNE
-dráma
3. etapa – porevolučné obdobie
PODNIK ARTAMONOVOVCOV
-generačný román
-opisuje osudy troch generácií rodiny Artamonovovcov, demonštruje na nich vznik rozvoj a zánik Ruského kapitalizmu
ŽIVOT KLIMA LAMGINA
-encyklopedický román
-zachytáva obdobie rokov 1870-1927, je nedokončený

MAXIM GORKIJ

2008-10-24T08:51:00.003-07:00

Autor: MAXIM GORKIJ (1868-1936)
-vlastným meno Alexej Peškov
-ako mladý osirel, vychoval ho dedo – despota, ako 10 ročný začal pracovať, ako 19 ročný sa pokúsil o samovraždu, začal putovať po Rusku, pracoval ako pomocný robotník, vzdelanie získal samoštúdiom, pred VOSR bol uveznení za bohohľadačstvo (filozofia spájajúca marxizmus a kresťanstvo), pod tlakom verejnosti bol však prepustený, odišiel do Ameriky, tam napísal román Matka
-je zakladateľom metódy socialistického realizmu, sprvu písal klasickým realizmom
Dielo: 1. etapa – prelom 19. a 20. storočia
-v tomto období písal poviedky o živote ľudí z nižších vrstiev – tulákov, prostitútok, trestancov, boli autentické, pretože i on bol tulákom
STARENA IZERGIĽ
MAKAR ČUDRA
-poviedky
2. etapa – predrevolučné obdobie
-píše prózu i drámy, hrdina je z vyšších spoločenských vrstiev, kritika a popis spoločenských a sociálnych pomerov v Rusku
FORMA GORDEJEV
-román

Medzivojnová literatúra

2008-10-24T08:51:00.001-07:00

2.2 Medzivojnová literatúra
Medzi vojnami prichádza v Rusku k budovaniu socializmu. Pre umenia a kultúru bolo toto obdobie zničujúcim, pretože stratili svoju nezávislosť a dostali sa do područia politickej moci, ktorá určovala ich smerovanie. Bol založený Zväz sovietskych spisovateľov, ktorý prijal metódu socialistického realizmu, podľa ktorej sa od vtedy muselo písať. Časť literátov však pravdaže s týmto postupom nesúhlasila, snažili sa presadzovať avantgardné a nové postupy v próze. Títo autori boli spoločnosťou zavrhnutý a oficiálne ich diela nesmeli vychádzať. Autori si buď tieto diela vydávali sami, alebo im boli vydávané v zahraničí, prípadne písali do zásuvky.

Metóda socialistického realizmu
Socialistický realizmus sa menil s dobou, tak, aby jej vždy čo najlepšie vyhovoval, hlavné znaky však zostali rovnaké.
1. Straníckosť – autor vo svojom diele musel byť na strane komunizmu a Komunistickej strany, obhajovať jej názory a snažiť sa presvedčiť čitateľa, aby ich prijal
2. Ľudovosť – ľud krajiny bol vyzdvihovaný ako rozhodujúci činiteľ a tvorca všetkých materiálnych a morálnych hodnôt
3. Pravdivosť – pravdivo bola zobrazovaná tá časť skutočnosti, ktorá ukazovala dobrú stránku skutočnosti, záporné fakty boli jednoducho vynechávané, tento postup nazývame i schematizmom
4. Revolučný romantizmus – autor veril, že budúcnosť bude lepšia a treba jej pomôcť činmi
5. Internacionalizmus – pochopenie a stotožnenie sa s inými národmi, ale len s inými komuistami
6. Hrdina bol uvedomelý, cez vojnu odhodlaný vojak, inak organizátor, vlastenec

70-te a 80-te roky

2008-10-24T08:50:00.002-07:00

1.3 70-te a 80-te roky
Do pozornosti sa dostáva hlavne feministická dráma reprezentovaná napríklad Caryl Churchillovou. Feminizmus sa neprejavuje len v tématike, ale i v prevedení diel, ženy hrajú napríklad i niektorých mužov. Presadzuje sa takisto tzv. čierne divadlo – černošské, indické a pakistanské divadelné skupiny.
2 Ruská a sovietska literatúra
2.1 Obdobie pred 1. svetovou vojnou
V Rusku prichádza ku silnej kríze cárizmu, začínajú sa formovať skupiny žiadajúce revolúciu, nové zriadenie. Organizuje sa proletariát. Socializmus získava veľkú popularitu. V literatúre pretrváva hlavne realizmus, v poézii avantgardné smery.

Autor: VLADIMÍR MAJAKOVSKIJ (1893-1930)
-narodil sa v gruzínsku, bol zlým žiakom, neskôr sa rodina presťahovala do Moskvy, tam sa začal zapájať do politického života, pridal sa k bolševikom, začal študovať maliarstvo a sochárstvo, ale kôli jeho politickým názorom ho vyhodili, zapojil sa do VOSR, počas občianskej vojny pracoval v telegrafnej agentúre, kde sa naučil byť heslovitý, dostal psychickú chorobu, spáchal samovraždu
-bol básnik, prozaik i dramatik
-venoval sa futurizmu, kubofuturizmu a konštruktivizmu
-verše delil na „schodíky“, každý schodík mal význam sám o sebe
-používal iróniu, satiru a cynizmus
-jeho diela sú heslovité, jasné, stručné
-používa neologizmy, vulgarizmy, prozaizmy
-vždy bol na strane komunizmu
Dielo: ZA UCHO VEREJNÉMU VKUSU
-manifest kubofuturizmu
OBLAK V NOHAVICIACH
-poéma
-vyjadruje sa tu k poézii jeho doby, odsudzuje doterajšie umenie, zriadenie, náboženstvo a pohľad na lásku
VLADIMÍR MAJAKOVSKIJ
-báseň
150 000 000
-poéma
-150 miliónov obyvateľov malo vtedy Rusko
-už po revolúcii, spoločensky angažované dielo
V. I. LENIN
-poéma
-napísaná pri príležitosti Leninovej smrti, oslava Lenina
PRESCHÔDZOVANÍ
-poéma
-jeho názor na schôdzovanie, vysmieva sa z neho, kritizuje ho, vysmieva sa s byrokratických úradníkov
ĽÚBIM
-zbierka intímnej lyriky
KÚPEĽ
PLOŠTICA
-satirické drámy

Postmodernizmu

2008-10-24T08:50:00.001-07:00

1.2.1 Postmodernizmus
Autor: JOHN FOWLES (1926-)
-je hlanvým predstaviteľom postmodernizmu a metafikcie v románe
-vo svojich románoch neustále pripomína metafiktívnymi poznámkami, že celé dielo je len fikcia
-metafiktívne poznámky sú úvahy, komentáre, ktorými autor ruší ilúziu skutočnosti vytvorenú v diele
Dielo: MILENKA FRANCÚZSKEHO PORUČÍKA

1.2.2 Absurdná dráma
Tento smer vznikol v 50-tych rokoch. Autori vychádzajú z existencializmu. Pociťujú odcudzenie od zlého sveta, majú strach zo smrti, z existencie, sú neschopný zaujať stanovisko. Neveria v spoločenský pokrok, preto sa ani nesnažia spoločnosť ovplyvniť, či zmeniť, chcú len šokovať. Autori si všímajú nezmyselnosť života, absurditu v medziľudských vzťahoch (ľudia si nerozumejú). Často používajú na poukázanie na túto skutočnosť nezmyselné dialógy. V predstavení sa nepohybujú reálne postavy, ale abstraktné alegórie – Zlo, Vrah, Človek. V hre nie je určený čas ani miesto. Dej je redukovaný, alebo chýba, predvádza sa absurdita, hlavne na nezmyselných dialógoch, v ktorých nenaväzujú vety, nezmyselné slová. Konanie postáv nekorešponduje s rečou.

Autor: SAMUEL BECKET (1906-1989)
-pôvodom Ír, prsťahoval sa do Francúzska, nemal rád Írsko
-písal všetky svoje hry po anglicky aj po franzúzsky
Dielo: ČAKANIE NA GOGOTA
-dvaja klauni Vladimír a Estragon čakajú na smetisku pod stromom na Godota, nevieme kto to je, ani či príde, nakoniec ani nepríde, príde tam chlapec, ktorý im povie, že Godot príde až zajtra, príde tam aj pán Pozzo a jeho sluha Lucky, ktorý je ovešaný tažkými bremenami a Pozzo ho bije bičom, na druhý deň sa situácia opakuje, znova sa dozvedia, že Godot príde až zajtra, znova Prichádza Pozzo a jeho sluha, no ich vzťah sa medzičasom zmenil, pretože Pozzo oslepol a je teraz závislý na sluhovi
-obsahom hry je čakanie, akt čakania ako taký, človek na zemi stále na niečo čaká, čaká, že sa niečo stane, že sa jeho život zmení k lepšiemu

Autor: EUGENE IONESCO (1912-)
Dielo: PLEŠIVÁ SPEVÁČKA
-inšpirovaná anglickou konverzačnou príručkou
-anglická rodina, ktorá čaká na návštevu inej rodiny
-absurdné dialógy, dialógy, ktoré sa opakujú, na konci autor zničil jazyk, postavy už vydávajú len ťažko zrozumiteľné zvuky
STOLIČKY
-rečník čaká na ľudí, tí neprídu, hovorí k stoličkám
NOSOROŽEC
-o tom, ako sa ľudia v demoralizovanej spoločnosti menia na nosorožcov s hrubou kožou, ktorých sa nič nedotýka, nič necítia
KRÁĽ UMIERA
-tragikomédia

60-te roky

2008-10-24T08:49:00.004-07:00

1.2 60-te roky
V tomto období sa v britskej literatúre objavuje silný vplyv existencializmus.
Autor: WILLIAM GOLDING (1911-1993)
-básnik, dramatik a prozaik
Dielo: PÁN MÚCH
-román
-dielo je symbolickým podobenstvom o dobre a zle
-dej sa začína po rozpútaní atómovej vojny, keď je skupina mladých chlapcov evakuovaná z Anglicka lietadlom, ktoré je zostrelené a núdzovo pristane na pustom ostrove, prežijú však len chlapci, chlapci si vytvoria svoju vlastnú spoločnosť, autor ukazuje, ako sa postupom času vytrácajú hodnoty a spôsoby anglickej spoločnosti a vyvracia zažité presvedčenie, že deti nie sú schopné rafinovaného zla, ukazuje, že u chlapcov začnú prevládať lovecké až zvieracie inštinkty a pudy, prichádza ku konfliktu medzi Ralfom, ktorý reprezentuje civilizáciu, poriadok, udržuje signálny oheň a Jackom, ktorý je vodcom lovcov, ktorý podnecuje svojich prívržencov k hrám, zabíjaniu a divým orgiám, symbolom návratu k primitívnej spoločnosti sa stáva hlava zabitého prasaťa nabodnutá na kôl a obetovaná bzučiacim hmyzom ako Boh všetkých múch, symbolom racionálneho myslenia je biela lastúra, ktorou Ralph a jeho priateľ Piggy zvolávajú svojich stúpencov, v závere Jackova skupina uštve na smrť Simona, zabije Piggiho a zničí lastúru, honba na Ralpha im však nevyjde, pretože toho v poslednej chvíli zachráni anglický kapitán, ktorí dorazil na ostrov
-autor tu ukazuje, že stav spoločnosti nezávisí od politického systému, ale od morálnych kvalít jednotlivcov
-varuje ľudstvo pred zničením civilizácie, čo by podľa neho viedlo k poklesu na úroveň primitívnej spoločnosti ovládanej zlom
-autor tu posúva ústredný problém klasických robinsonát – prežiť, do inej polohy – prežiť ako človek
-autor tu robí veľa narážok na aktuálnu situáciu vo svete – atómovú vojnu, fašizmus