Spoločenská situácia na Slovensku

Spoločenská situácia na Slovensku
Pomery na Slovensku boli ovplyvnené hlavne následkami Rakúsko-Uhorského vyrovnania v roku 1867, po ktorom moc nad územím Slovenska získala úplne Uhorská strana, čo viedlo k zosilneným odnárodňovaním a maďarizačným snahám. Maďarská buržoázia i šľachta sa rozhodli, že v Uhorsko žije len jeden – Uhorský – národ s jednou rečou a za týmto účelom boli zatvorené slovenské gymnáziá (Martin) a bola zrušená i Matica Slovenská. Začali sa zriaďovať tzv. vzdelávacie spolky, ktoré slúžili na odnárodňovanie menšín – napr. FEMKE – Hornouhorský vzdelávací spolok a MTKE. Národná strana v tomto prežívala obdobie dobrovoľnej stagnácie, pretože politici prešli do pasivity, ktorú si však nikto nevšímal a očakávali pomoc od Ruska. V hospodárstve Uhorska sa najvýznamnejšou vrstvou stali statkári a začal sa nástup kapitalizmu, pričom však buržoázia bola hlavne nemeckého a maďarského pôvodu. V roku 1873 vznikla hospodárska kríza, ktorú nasledovala cholerová epidémia. Tieto udalosti viedli v veľkej vlne vysťahovalectva a nezamestnanosti. Kultúrnym centrom Slovenska sa stal Martin , pretože tam sídlila Národná strana, Muzeálna slovenská spoločnosť založená Matrinom Kmeťom, Tatrabanka, Ochotnícke divadlo a bola tam i kníhtlačiareň, kde vychádzali časopisy ako Orol, Slovenské pohľady, humoristický časopis Černokňažník a ženské časopisy Dennica a Živena.

Prvá vlna realizmu v slovenskej literatúre
Slovenský realizmus sa oneskoril za svetovým o niekoľko desaťročí, no prebral prakticky všetky jeho znaky, Slovenský národ sa však stále ešte idealizoval. V slovenskej tvorbe je pomerne silno zastúpená i poézia, ktorá sa však už nepísala v sylabickej ale v novej sylabotonickej prozódii, písali sa hlavne lyrické cykly, lyricko-epické skladby. V próze aj poézii sa pozornosť stále upierala hlavne na vidiek a na jednoduchý ľud, čomu bol prispôsobený i jazyk, ktorý bol odpatetizovaný a blízky ľudu. Spracúvali sa témy zo súčasnosti a národné problémy, pričom hlavnou témou bolo rozhodovanie o tom, kto má viesť národnooslobodzovací boj, či zemianstvo, alebo ľud. Prvý realistickým dielom na slovensku bol almanach Napred od Pavla Orságha-Hviezdoslava a Kolomána Banšla z roku 1871.

Sylabotonická prozódia
1) Je stopovo organizovaná, má tri druhy stôp trochej ( –U ), daktyl ( –UU ) a jamb ( U– )
2) Je založená na striedaní prízvučných a neprízvučných slabík
3) Vo veršoch nieje polveršový predel
4) Nieje dodržaný rytmicko-syntaktický paralelizmus, časté veršové presahy
5) Rým má rytmickú funkciu
6) Verše sú rovnoslabičné –izosylabizmus