7. REALIZMUS – OBRAZ POSTAVENIA ZEMIANSTVA V DIELACH SLOVENSKÉHO REALIZMU

OBRAZ POSTAVENIA ZEMIANSTVA V DIELACH SLOVENSKÉHO REALIZMU

– 1.vlna realizmu sa rozvíjala v 80-tych rokoch 19. storočia (skôr opisný realizmus)
– k jej predstaviteľom patria autori : Svetozár Hurban-Vajanský
Pavol Országh-Hviezdoslav
Martin Kukučín
Elena Maróthy-Šoltésová
Terézia Vansová

– v tvorbe staršej generácie realistov mala ešte dôležitú úlohu tematika zemianstva a problematika národného útlaku
– literatúra mala národno-obranný charakter
– ústredným problémom ich diel bola otázka, či v čele národnoobranného zápasu má stáť zemianstvo, alebo ľud (podľa Hviezdoslava a Kukučína ľud a podľa Vajanského, Šoltésovej a Vansovej zemianstvo, nesprávne sa nazdávali, že odnárodnené zemianstvo by sa ešte mohlo stať vedúcou silou spoločnosti)

Svetozár Hurban-Vajanský
– zobrazuje úpadok zemianskych rodín, ich pozemkového vlastníctva, ktoré nestačí konkurovať podnikateľskej buržoázii
– odsúdil zemanov typu zbytočných ľudí, ktorí uprednostňovali majetkové záujmy nad národnými a žili pasívne v cudzine
– veril v duchovnú aj mravnú obdobu zemianstva, ktoré nazval suchou ratolesťou na kmeni národa ale má ušľachtilé výhonky, ktoré sa majú spojiť s národne uvedomelou inteligenciou a potom dokážu stáť na čele boja proti biede a útlaku
– diela: novela Letiace tiene, román Suchá ratolesť

Elena Maróthy-Šoltésová
– zemianskemu problému sa venuje v románe Proti prúdu, rieši v ňom závažné otázky:
1. kto má stáť na čele národno-obranného boja
2. akú úlohu v ňom majú hrať slovenské ženy = dôležitú, pozitívnu, preto vytvorila ideál slovenskej ženy, uvedomelej vlastenky, národovkyne Oľgy Laskárovej, ktorá prevychovala odrodilého zemana- svojho manžela

Pavol Országh-Hviezdoslav
– v epose Ežo Vlkolinský zobrazil ústup zemianstva ako spoločenskej vrstvy, východisko videl v ich splynutí so sedliakmi
– v epose Gábor Vlkolinský zobrazil morálny a hospodársky úpadok zemianstva, ktoré je ešte pyšné, arogantné, opovrhuje sedliactvom a nechce si priznať, že čoskoro splynie s ľudom kvôli zrušeniu poddanstva
– v lyricko-epickej skladbe Hájnikova žena zobrazuje základný spoločenský rozpor medzi šľachtou a ľudom, stojí na strane ľudu, odsudzuje egoizmus, zhýralosť, zábavy pánov, proti ktorým stavia čestnosť a statočnosť prostého človeka

Martin Kukučín
– k zemianstvu mal zamietavý postoj, bol presvedčený, že zemianstvo už odohralo svoju úlohu v spoločnosti a je odsúdene na zánik
– humoristicko-satirická poviedka Keď báčik z Chochoľova umrie… odzrkadľuje autorove názory na upadajúce zemianstvo
–> Kukučín predstavuje ľahkovážneho zemana Aduša Domanického(doma nič) z Domaníc, ktorý vlastnou vinou nemá nijaký majetok, nemá nič, len plány a čaká na smrť svojho bohatého príbuzného, báčika z Chochoľova; v krčme sa stretne s Ondrejom Trávom; Aduš je opitý, Tráva tuší príležitosť dobre zjednať cenu obilia, ale zeman klame a zoberie preddavok za neexistujúcu pšenicu; po čase si Ondrej príde po dohodnuté obilie, ale na statku vidí iba biedu, špinu, hnilobu a zistí, že ho Aduš oklamal; žiada od neho namiesto zálohy stromy, ktoré stoja nad hrobmi zemianskych predkov a až vtedy si Aduš uvedomí, že by už neokrádal len živých, ale aj mŕtvych; dohodne sa s Trávom, že mu vráti peniaze a do týždňa sľub splní; po čase báčik umrie a nezanechá žiadne dedičstvo
–> námet: posledná tretina 19. storočia, dedina Domanice (dolno-oravská dedina)
–> téma: – obraz rozpadávajúceho sa zemianstva a úpadku jeho morálky v podobe Aduša
Domanického
– obraz života Ondreja Trávu príslušníka nastupujúcej buržoázie
– obraz života sedliakov
– morálny prerod Aduša Domanického
–> idea: – kritika odumierajúceho zemianstva, zdôraznenie jeho neschopnosti stať sa vedúcou
silou národa
– zdôraznenie, že hybnou silou národa sa stane ľud a jeho schopnosti preniknúť do
vrstvy buržoázie
–> konflikt: – vonkajší: medzi Ondrejom a Adušom (zemianstvom a ľudom)
– vnútorný: v Adušovi – správa sa ako bohatý aj keď nato finančné prostriedky
nemá; medzi jeho svedomím a rozumom

Natália Petruchová