9.2. Postava matky v medzivojnovej literatúre

Ivan Stodola – Bačova žena, Július Barč-Ivan – Matka, Rázus, Milo Urban – Živí bič

Ivan Stodola
( 1888 – 1977 )

Reprezentuje tradičnú realistickú drámu, v ktorej využíva prvky humoru, satiry, grotesky, aby pomocou týchto prostriedkov zvýraznil nedostatky meštiackej spoločnosti – jej hlúpostí, nadutostí, falošností, obmedzeností a pod.
Je tvorcom modernej spoločenskej komédie a historickej hry.

Bačova žena

Lit. druh: dráma
Lit. žáner: tragédia
Námet: prostredie liptovských hôr ; 20. st.
Motívy: – Evina láska k deťom
– tvrdá sociálna skutočnosť
– údajná smrť Ondreja
– nenávisť Ondrejovej matky k Eve
Konflikty: psychologický a mravný
– príčiny sú vo vysťahovalectve a sociálnom nedostatku; podnecovateľom zla bola Ondrejova matka, ktorá stále verila, že jej syn žije a Eve nenávistne vyčítala zlé gazdovanie, vzdaj za Miša a je j druhé dieťa nazývala pankhartom
Dielo má 3 dejstvá.Vychádza z princípu antickej tragédie. Antickej tragédii sa podobá aj základným konfliktom v hlavnej hrdinke, ktorá uprednostní materinskú lásku pred manželskou, ale riešenie ju dovedie k sebaobetovaniu. Ide teda o konflikt psychologický a mravný. Nábeh k antickej tragédii naznačuje aj monumentalizácia postáv Ondreja a jeho matky, Ondrejov monológ k Bohu i osudovosť naplnenia minulosti.

Hlavné postavy:
Eva – žena Ondreja Muranicu
Ondrej – bača na liptovskom salaši ( neskôr baník v USA a podnikateľ )
Mišo – valach u Ondreja; po Ondrejovom odchode sa stáva bačom a druhým Eviným manželom
Ondrejova matka ( Evina svokra )
Dej: Evin manžel Ondrej odchádza za prácou do Ameriky, lebo rodina trie biedu – je obdobie hosp. krízy. Miluje svoju ženu a preto verí, že po návrate z USA pripraví Eve a synčekovi podmienky na lepší život.
Eva sa trápi so svojím dieťaťom, stará sa o svokru. Od svojho muža nedostáva žiadne správy, až napokon príde správa banskom nešťastí, v ktorej jej oficiálne oznámia, že Ondro umrel.
V tomto ťažkom období pomáha prežiť Eve a jej rodine noví bača Mišo. Postupne vzniká medzi Evou a Michalom vzťah, ktorý vyústi do manželstva, z ktorého sa narodí Eve druhé dieťa. Uplynie 5 rokov, počas ktorých Evina svokra stále verí,že jej syn žije a neustále kritizuje Evu.
Po 5. rokoch sa Ondrej vracia na Liptov ako bohatý „Amerikán“ a chce kúpiť celé panstvo svojho bývalého pána a dať ho prepísať na Evu. Z jeho rozprávania sa dozvedáme, že sa mu podarilo zo zasypaného závalu v bani dostať von, ale stratil pamäť. Celé tie roky žil ako iný človek, darilo sa mu a až raz, pri d´alšom, tento raz vlakovom nešťastí, bol opäť zranený a v nemocnici sa mu pamäť vrátila. Chce, aby sa k nemu Eva vrátila. Podľa zákona je vraj jeho manželkou, všetko podstúpil kvôli nej, ľúbi ju. Miša posiela do Ameriky, aj ho finančne podporí. Mišo súhlasí, ale len pod podmienkou, že Eva pôjde s ním. Ľúbi ju. Ondrej rieši situáciu veľmi kruto. Vyháňa Miša z panstva, ale teraz sa obaja muži prejavia aj ako otcovia. Každý si zoberie svoje dieťa a ani jeden ho nemieni vrátiť Eve. Materinský cit Eve nedovolí vzdať sa ani jedného dieťaťa. Ondrej s Mišom sa pobijú a Eva ich spor, tentoraz už o seba, vyrieši dobrovoľnou smrťou. Umiera pred ich očami so slovami, aby milovali jej deti.

Július Barč-Ivan
( 1909 – 1953 )

Vniesol do slovenskej drámy nové, originálne prvky. Z moderných smerov využil najmä podnety expresionizmu.

Matka

Lit. druh: dráma
Lit. žáner: tragédia
Námet: chudobná banícka rodina; 20. st.
Motívy: – nadľudská sila materinskej lásky
– matkina obeta
– nevraživosť medzi bratmi, ktorá takmer vyústila do bratovraždy
Téma: – obeta matky, aby zabránila bratovražde
– osud matky a dvoch synov, ktorí sa nenávidia
Dielo má 3 dejstvá.

Hlavné postavy:
Anna Pavlíčka – vdova, muž jej zomrel pri výbuchu plynu v bani. Má zvláštnu schopnosť, ktorá ju napĺňa strachom – dokáže predvídať budúcnosť. ( Aj pred nešťastím v bani mala vidinu, ale darmo sa snažila muža udržať, aby nešiel do práce, všetci sa jej iba smiali. )
bratia Jano a Paľo – Jano pracuje v bani a Paľo je už 4. rok v Amerike. Jano a Paľo sa nikdy nemali radi, Jano sa správal k bratovi nepriateľsky, žiarlil na neho, zdalo sa mu, že matka má rada len Paľa. Matka viedla Paľa od malička k tomu, aby bratovi radšej ustúpil. Preto po otcovej smrti súhlasil aj s tým, že Jano zostane doma a on odíde do Ameriky.

Dej : Dej sa odohráva v chudobnej izbe baníckej rodiny. Matka sa rozpráva so susedou o svojich snoch (predpríbehoch), kde vidí smrť svojich blízkych. Matka sa snaží zabrániť rozvadenýn synom, aby si ubližovali, lebo doteraz bol Paľo v Amerike a Jano mu prebral frajerku Katu. Matka má oboch synov rada a snaží sa o tom presvedšiť aj Jana, ktorý jej neverí. Jano závidí Paľovi gazdovstvo, do ktorého sa má priženiť, vytiahne nôž a matka vie, že prišla osudná chvíľa, zhasne svetlo a hodí sa na Paľa, aby zabránila bratovražde. Nechce prísť o oboch synov. (keby Jano zabil Paľa, bola by to bratovražda, ale matka sa pred neho vrhla, a tým sa Jano dopustil matkovraždy, ale neúmyselnej)

– popri dôraze na nadľudskú silu materinskej lásky má hra aj teologický charakter :
Matkino vizionárstvo a jej predtuchy upozorňujú na otázku fatálnosti. Matkina obeta vyrovnáva pomer sili medz synmi: silným Janom a slabým Paľom. Jej rozhodnutie obetovať svoj život, aby zachránila Paľa a zmierila tak bratov, je vlastne vzburou matky proti Bohu (osudu), proti jeho rozhodnutiu, ktoré vedela vždy dopredu a nedokázala mu zabrániť. Rozhodla sa konať, aby sa jej predstavy opäť nestali skutočnosťou.
– dráma sa vyznačuje psychologickým exspresionizmom: konanie postáv je v každej scéne vybičované do krajnosti; často je nastoľovaná otázka života a smrti. Dej ovplyvňujú nadprirodzené zásahy – matkine vidiny.
– text je vzrušený, apreto aj fragmentárny (útržkovitý), má veľa nedokončených viet

Martin Rázus
( 1888 – 1937 )

Martin Rázus bol básnikom, prozaikom, esejistom, novinárom a významnou postavou medzinárodnej politiky (ako poslanec a neskôr predseda Slovenskej národnej strany). Bol vášnivým vlastencom a zapáleným národovcom.
Pred prvou svetovou vojnou inklinoval k moderne a expresionizmu, neskôr sa odklonil od modernizmu a uprednostňoval národnú tematiku, ľud a jeho obranu. Pre svoje postoje, vždy čestné, úprimné a zásadové či voči cirkvi, madˇarónstvu, alebo čechoslovakizmu, bol zaznávaný, nespravodlivo obviňovaný zo šovinizmu či nacionalizmu. Svojou básnickou tvorbou nadviaual na poéziu S. H. Vajanského a P. O. Hviezdoslava. Využíval tradičné básnické postupy a formy.

Tvorba:
– bás. zbierky Z tichých a búrnych chvíľ; To je vojna!; Hoj, zem drahá – obsahujú najmä vlastenecké básne a básne odsudzujúce vojnu
– bás. zbierka Kameň na medzi – nespokojnosť s postavením Slovenska v rámci Československej republiky
– bás. skladba Stretnutie – napísal ju krátko pred smrťou. Uvažuje v nej o vlastnom živote a o zmysle svojho diela. Vyslovuje trpkosť a sklamanie z toho, že z jeho snov a ideálov sa nič nesplnilo, resp. že neboli správne pochopené.
– romány Maroško a Maroško študuje – autobiografické diela, patria ku klasickým dielam slovenskej literatúry pre detia mládež.

Milo Urban
( 1904 – 1982 )

Predstaviteľ realizmu obohateného o expresionizmus , ale aj o naturizmus (prejavuje sa lyrizáciou).
Základné znaky:
1. Kolektív v jeho dielach sa správa ako 1 duša, koná a hovorí ako 1 postava = unanimizmus (latin. 1 duša – una anima).
Ak sa aj niečo v rámci deja individualizuje, aj vtedy do konania jedinca zasahuje kolektív. Ak s indivíduom súhlasí, podporí ho, ak je proti nemu, úplne jednotne ako 1 duša ho zo svojho kolektívu vyradí.
2. Postavy sú silne expresionistické, konajú pudovo – málo premýšľajú, viac konajú a obyčajne sa nachádzajú v extrémne vybičovanej situácii. Túžia po spravodlivosti, bojujú proti krivde a zlu a reagujú plačom, krikom, zlosťou a pod.

Živý bič

Lit. druh: epika
Lit. žáner: sociálno-psychologický román
Námet: dedinské prostredie – hornooravská dedina Ráztoky, obdobie 1. svetovej vojny
Téma: – osud rodiny Hlavajovcov, v 1. časti Evy a jej syna
– osud rodiny Ilčíkovcov, v 1. časti osud syna Štefana
– osud d´alších obyvateľov Ráztok
– dopad vojny na obyvateľov dediny Ráztok
Konflikt: vyplýva zo vzťahu jednotlivých postáv k vojne
Dielo sa skladá z dvoch častí: 1. časť Stratené ruky
2. časť Adam Hlavaj

Hlavné postavy:
Eva Hlavajová – záleží jej hlavne na tom, aby sa jej muž vrátil z vojny. Jej reakcia je introvertná. Jej nádej končí zúfalstvom, lebo nemôže riešiť veci.
Štefan Ilčík – koná pudovo. Vojna ho zmenila. Reagoval vzdorom, ten mu však priniesol smrť.
Adam Hlavaj – prchký človek, ktorý niekedy koná pudovo, dezertuje z frontu; vráti sa domov a dozvedá sa o Evinej samovražde, uvedomí si, že niekto jej musel ublížiť, inak by si nezvolila taký koniec; chce potrestať notára, nechce ho však zabiť; v závere podpaľuje krčmu, aby ukončil pudové konanie dedinčanov, ktorí rabovali v krčmu.
Ilčíčka – najprepracovanejšia, najdynamickejšia postava, je prítomná v deji od prvých strán. Je to tragická postava, lebo jej milovaného syna odviedli na vojnu, tam nezvládol nadriadeného týranie a zabil ho rýľom. Štefana popravili. Matka sa nedokáže zmieriť so smrťou syna, preto sa u nej najviac z celej dediny prejavuje živelnosť a prudkosť, bojuje proti bezpráviu svojím spôsobom. Ako jediná z dediny pomáha Eve Hlavajovej a po jej smrti sa stará o sirotu Adamka.