9.3. Slovenská medzivojnová poézia

Slovenská medzivojnová poézia

Medzivojnová literatúra sa vyznačuje rozmanitosťou umeleckých štýlov, smerov, tém = pluralitný model literárneho vývoja.

Členenie literárneho vývoja na obdobia:
• Literárne obdobia ČSR (1918-1939)
– Literatúra 20.tych rokov
– Literatúra 30.tych rokov
• Literatúra obdobia SR (1939-1945)

Orientačný prehľad skupín, štýlov a ich predstaviteľov
-poézia-

• Realizmus – 3.vlna (prechodná generácia)
– Janko Jesenský
– Martin Rázus
– Štefan Krčméry

• Vitalizmus (vital)
– Ján Smrek

• Symbolizmus (neosymbolizmus)
– Emil Boleslav Lukáč

• Poetizmus
– Valentín Beniak
– Laco Novomeský

• Proletárska poézia (ľavičiari – časopis DAV – davisti)
– Laco Novomeský
– Fraňo Kráľ

• Surrealizmus (smer aj skupina)
– Rudolf Fábry

• Katolícka moderna
– Rudolf Dilong

Vitalizmus
Vitalizmus nie je samostatným umeleckým smerom, skôr myšlienkovým prúdom a spôsobom nazerania na svet. Vznikol vo Francúzsku bezprostredne po skončení 1.SV, aby oslávil mier, radosť zo života, mladosť, krásu, lásku, život vo všetkých podobách – čiže životné radosti a hodnoty, o ktoré ľudí okrádala vojna. Hlavným predstaviteľom je Ján Smrek.

Ján Smrek
– Hlavný predstaviteľ vitalizmu v medzivojnovej poézii
– Patril ku generácii mladých básnikov, ktorý po roku 1918 priniesol do slovenskej poézie nové, svieže tóny
– 1930 – založil literárno-umelecký mesačník ELÁN – ten zohral významnú úlohu v dejinách novodobej slovenskej literatúry
– Do literatúry vstúpil básnickou zbierkou ODSÚDENÝ K VEČITEJ ŽÍZNI, v ktorej prevládajú motívy smútku a pesimizmu
– Vitalistické zbierky – CVÁLAJÚCE DNI, BOŽSKÉ UZLY, IBA OČI, ZRNO, BÁSNIK A ŽENA – hlavné témy zbierok sú láska, oslava ženskej krásy, túžba za cestovaním, radosť z poznávania sveta a ďalekých krajov
CVÁLAJÚCE DNI
– Polytematická zbierka: očarenia životom, príroda, dedina, mesto, žena, láska, cudzie kraje, diaľky a podobne
– Autor prvýkrát použil vitalistické prvky písania – spontánna lyrická improvizácia, ktorá spôsobuje nepravidelnosť formy
– Báseň CVÁLAJÚCE DNI:
§ oslavuje mladosť, opojenie životom, civilizáciu a pokrok
§ dobrodružný život je vyjadrený symbolmi (bujní žrebci neosedlaní, stepilí cowboji, krasojazdci)
§ v kontraste s dobrodružným životom je tu symbol starého, pasívneho…(dokaličené ľudské mrtvoly, driemajúce ľudské pläme)
§ motív cestovania a diaľok (parížska Notre Dame, oceán, Lucifer)
§ nepravidelné strofické členenie aj rým
§ motív vzdelanosti
§ jazyk a umelecké prostriedky:
o poetizmy – kopyty, koleny, stepilí
o kontrastné k nim – piliere oceľového mosta, fenomén, energia
o metafory, zvukomaľba, refrén, inverzný slovosled
Neosymbolizmus
Literárny prúd vychádzajúci zo symbolizmu.

Znaky neosymbolizmu
1) Témy sú hlavne smútok a samota
2) Prevládajú pocity pesimizmu, skepsy, zúfalstva, pocity, tragédie
3) Individualizmus – autor má pocit, že ho nikto nechápe
4) Subjektivizácia
5) Symboly
6) Náročné jazykové prostriedky – poetizmy, archaizmy, biblizmy, neologizmy
7) Využívanie kontrastov a paradoxov
8) Reflexívno-meditatívny charakter
9) Prvky dolorizmu – pocity, že všetka bolesť sveta je na autorových pleciach a fideizmu – uprednostňovanie viery pred rozumom
Hlavným predstaviteľom je Emil Boleslav Lukáč.

EMIL BOLESLAV LUKÁČ
– Patrí k najvýznamnejším osobnostiam slovenskej medzivojnovej poézie
– Hlavný predstaviteľ symbolizmu (neosymbolizmu)v poprevratovom období
– Do literatúry vstúpil v 20.tych rokoch minulého storočia
– Najväčší vplyv na jeho tvorbu mali európsky básnici ako Baudelaire a Ady, z domácich Ivan Krasko
– Znaky tvorby:
§ Dolorizmus
§ Meditatívnosť
§ Túžba po harmónii, ktorú však nenachádza
§ Túžba po poznaní
§ V básňach prevažuje smutný pohľad na svet, temné tóny, pesimizmus
§ Vyjadrovanie v paradoxoch
§ Zdôrazňovanie idey humanizmu

– Hlavné motívy tvorby:
§ Láska
§ Nenávisť
§ Dedina
§ Mesto
§ Domov
§ Cudzina
§ Občianske a protivojnové myšlienky
§ Historické motívy

– Výrazové prostriedky:
§ Symboly
§ Alegórie
§ Metafory
§ Latinské, mytologické, biblické výrazy
§ Výrazy z prírodných vied
– Do literatúry vstúpil zbierkou SPOVEĎ – prevládali motívy smútku a bolesti, typické pre symbolizmus
– Ďalšie diela:
§ Dunaj a Seina – vznikla v čase, keď autor študoval v Paríži. V knihe to naznačuje i názov, konfrontuje domov a svet, mesto a dedinu. Vyzdvihuje pozitívne hodnoty domova.
§ Hymny k sláve Hosudarovej – vyjadril svoje náboženské krédo. Prevažujú v nej básne s vážnym obsahom o nadčasových ľudských problémoch.
§ O láske neláskavej – je venovaná ľúbostným motívom. Lásku vnímal ako protikladnú hru citov a rozumu.
§ Spev vlkov
§ Elixír
§ Moloch
§ Bábel

Slovenská katolícka moderna
Vstupuje do slovenskej literatúry v 30.tych rokoch minulého storočia. Spoločným znakom autorov SKM je náboženský obsah založený na kresťanskom humanizme. Ich básne odrážajú vplyv symbolizmu a z avantgarných smerov najmä vplyv poetizmu a surrealizmu.
Vedúcimi osobnosťami katolíckej moderny boli Rudolf Dilong, Pavol Gašparovič Hlbina a Karol Strmeň. K básnikom katolíckej moderny patril ešte Janko Silan, Gorazd Zvonický, Pavol Ušák-Oliva, Mikuláš Šprinc, Svetoslav Veigl a ďalší.

V básnickej tvorbe prevládali najmä tri témy – náboženstvo, národ a rodný kraj.
Katolícka moderna zohrala významnú úlohu v slovenskej literatúre najmä v rokoch 1935-1945. Po roku 1945 a 1948 mnohí predstavitelia tejto skupiny emigrovali. Medzi emigrantov patrí Dilong, Strmeň a Zvonický. Tí, ktorí zostali doma, prestali po roku 1948 publikovať. Aj v zahraničí vyvíjali bohatú básnickú, vydavateľskú a kultúrnu činnosť. Na Slovensku sa títo autori dostali na čiernu listinu, boli vyčiarknutý z učebníc, ich diela boli zakázané a až do roku 1989 sa o nich nemohlo písať.