9.4. Sociálno – psychologický realizmus

Sociálno – psychologický realizmus

– prienik do vnútra človeka v stave spoločenského ohrozenia
– expresionistické tendencie
– sociálna tematika
– pohľad do hĺbky človeka
– dedinské prostredie
– hrdinovia – obyčajní ľudia s mravnou prevahou nad bohatstvom , mocou

Jozef Cíger – Hronský, Milo Urban, Štefan Letz

Jozef Cíger – Hronský

humoristicky ladené zbierky: U nás domov, Medové srdce

Novely – Tomčíkovci – hovorí o biede, ale novely pôsobia dojmom šťastia. Ľudia sú spokojní s tým, čo im život prináša.
Sedem sŕdc
Podpolianske rozprávky

V celej tvorbe sa orientuje na dedinu a usiluje sa vystihnúť vonkajšiu skutočnosť i vnútorný svet človeka.

Romány: Chlieb
Jozef Mak
Tvorba pre deti a mládež:: Smelý zajko, Sokoliar Tomáš, Budkáčik a Dubkáčik.

Jozef Mak
– vplyv expresionizmu
– Ako jeden z prvých začal lyrizovať prózu. Využíva umelecké prostriedky lyriky, / personifikácia, metafora, epiteton../

Zameriava sa na duševné stavy a city svojich hrdinov, ktorí často konajú pudovo inštinktívne. Prežívajú zložité protikladné pocity.
Jozef Mak – obyčajný človek „ človek milión“
Je symbolom človeka činorodého. Voči svojmu trpkému osudu je však pasívny. Jeho údelom je trpieť. „ Trp Jozef Mak“

Jozef Mak musí od svojej mladosti znášať veľkú biedu. Narodil sa ako nemanželský syn chudobnej vdovy. Od narodenia nedokáže svoje city vyjadriť slovami. Detstvo J. Maka bolo nešťastné. Staral sa oňho brat Jano, ktorý sa k nemu často správal nevľúdne. Jozef ho mal napriek tomu rád.

Matka poslala J. Maka slúžiť do hôr. Ako pastier sa tu cíti slobodne.
Keď Makovým zhorel dom pri požiari, bývali u Jozefovej krstnej mamy. Tu sa Jozef M. zaľúbi do jej dcéry Maruše, ktorá mu lásku opätovala.
Jozef M. postaví nový dom na mieste starého, to je však Janov pozemok. Krátko nato odchádza na vojenčinu.

Keď sa vrátil domov, dozvedel sa, že Maruša sa vydala za brata Jana a matka medzitým zomrela. Jano milostivo dovolí Jozefovi M. bývať s nimi v dome, ktorý postavil sám Jozef.
Maruša sa medzitým zmenila . Má škaredú tvár, je chudá, zanedbaná a často opitá. Stala sa z nej bezcitná žena, nevšímavá ani k vlastnému dieťaťu.
J. Mak sa oženil s pokornou a pracovitou Julou, ktorú však nemal rád. Jula svoj osud znášala bez slov, no po čase začala chorľavieť.
Jozefovi po čase začalo byť ľúto svojej dobrej ženy, ale nedokázal ani k nej , ani voči synovi prejaviť svoje city.

Maruša sa mu zhnusila a odvráti sa od nej. Maruša spácha samovraždu.
J. Mak odchádza do služby, aby odkúpil späť polovicu domu. Vrátil sa, keď sa mu narodil syn. Až teraz si našiel cestu k Jule. Avšak neskoro. Jula po pôrode zomrela. Zabila ju Jozefova neláska, ale zomiera s úsmevom na tvári, lebo sa presvedčila, že Jozef ju predsa má rád.

Jozef musí znášať zradu milej / Maruša/, bratovu zradu, matkinu a ženinu smrť, lebo jeho údelom je trpieť. Vzdoruje iba mlčky. Bráni sa lem príležitostnými výbuchmi, inštinktom.
Napriek všetkému sa román nekončí tragicky. Autor povzbudzuje hrdinu do ďalšieho boja so životom, aj keď ho v ňom čaká len utrpenia:
„ Trp, Jozef Mak Človek – milión si, nuž vydrž všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia je oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete obyčajný Jozef Mak.

Román je dielom o nepremožiteľnosti človeka.

Milo Urban

– v próze nachádzame prvky expresionizmu a naturizmu
– – novela Za vyšným mlynom – stala sa predlohou pre libreto opery Eugena Suchoňa – Krútňava

ŽIVÝ BIČ
sociálno-psychologický román
– expresionizmus – postavy konajú pudovo, pod tlakom silných citov ( hnev, láska, strach)
– naturizmus – dej je doplnený lyrickými opismi prírody, v lyrických opisoch využíva metaforu, prirovnanie.
– unanimistický román – ľud koná a hovorí ako jedna postava,
román má kolektívneho hrdinu – obyvatelia dediny
– autora zaujíma to, akú úlohu mal ľud počas vojnovej drámy a ako sa v nej prejavoval
– v centre románu sú postavy, ktoré sa búria proti zlu, neprávosti, vojne / Ilčíčka, Adam Hlavaj/
– autor vystihuje vnútorný svet postáv vo vojne
– dedinčanov oddeľuje od vládnej vrstvy

Adam Hlavaj – symbolom vzbury proti útlaku – prvýkrát sa o slobode nerojčí, ale chápe sa ako skutočnosť. S ním vzburu reprezentuje Ilčíčka a jej syn Štefan

Román má dve časti
I. Stratené ruky
II. Adam Hlavaj
I. Stratené ruky -Na konkrétnych udalostiach demonštruje vplyv vojny na život v dedine.
II. Adam Hlavaj – po zbehnutí z vojny – protest a hnev prechádza do pomsty
I. Stratené ruky Dej sa odohráva počas 1. svetovej vojny v dedine Ráztoky

Dedina si začala uvedomovať hrôzy vojny, keď prichádzali prvé oznámenia o smrti synov, mužov, /nedostatok potravín…/. Na dedinu doľahol strach. Z frontu sa vrátil Ondrej Koreň ako mrzák, bez pravej ruky, nemý, so znetvorenou tvárou. Narukoval aj Ilčíčkin syn Štefan, ktorého odsúdili na smrť, lebo zavraždil krutého čatára Rónu, ktorý ich ponižoval, bil a urážal. Keď sa to Ilčíčka dozvedela, začala ešte viac poburovať ľud proti vrchnosti a vojne. Keď narukoval Adam Hlavaj, jeho žena Eva ťažko znášala jeho odchod. Požiadala notára Okolického, aby jej muža „vyreklamoval“. Notár, bezcharakterný človek, prisľúbil pomoc.- Prinútil Evu, aby sa mu oddala, ale sľub nedodržal.. Eva s notárom otehotnie, porodí syna. Dedina ňou pohŕda, /okrem Ilčíčky a Koreňa/. Zúfalá Eva skončila svoj život v rieke.

II. Adam Hlavaj – Adam zbehol z frontu, ale po návrate bol jeho dom prázdny. Keď vyšla pravda s notárom najavo, dedinčania sa vzbúrili proti notárovi. Strach a alkohol urobili s notára Okolického ľudskú ruinu. V dedine vypukla epidémia, ktorá zahubila hlavne deti, medzi nimi bol aj Evin nepokrstený a nechcený syn. Zúfalé ženy začali v krčme piť s mužmi, aby zabudli.

Vojna sa skončila. Do dediny sa vracajú vojaci s puškami. Vystrašený notár dá zo strachu odzbrojiť vracajúcich sa chlapov. Vypukla živelná vzbura. Ľud na čele s Ilčíčkou napadol strážnicu, pričom jeden zo žandárov Ilčíčku zabil. Notára odniesli tam, kde Eva skočila do rieky. Posadili ho do rieky, aby rozmýšľal o sebe. Podopreli ho doskami / vtedy už bol ochrnutý po porážke/. Dosky sa uvoľnili a notár sa utopil. Zúrivý ľud prepadol krčmu a posmelený alkoholom, obchod a notárov dom. Všetko ničili, rozbíjali a odnášali.
Adam nakoniec podpálil krčmu – príčinu mnohého zla. Zdalo sa mu, že po dlhom utrpení dosiahol konečne slobodu.

Román patrí medzi najvýznamnejšie a najviac prekladané diela o prvej svetovej vojne.

Na román voľne nadväzujú romány: Hmly na úsvite, V osídlach
ďalšie romány: Zelená krv , Kto seje vietor, Zhasnuté svetlá